Čaká nás jeden z najkrajších turistických výšľapov na Rudolfův kámen a vyhliadky okolo Jetřichovic. Na bicykli som toho veľa nenazbieral a nešiel som ani rýchlo. Hlavným dôvodom bol fotoaparát. Fotíte každých 300 metrov. To sa fakt nedá. A Jetřichovický okruh cez Rudolfův kámen je výnimočný hike.
🥾 Trasa: Purkartický les – Kulíšek – Vilemínina stěna – Rudolfův kámen – Mariina skála – Jetřichovice | GPS trek Strava tu > |
Druhú fázu dňa zvyčajne makám, len keď musím. Tu som musel. Príroda nepustí. Vyrazili sme traja. Ja, moja manželka Hanka a môj belgický ovčiak Lejdy. Už po prvých krokoch do Purkartického lesa sme zbadali niekoľko výškových predelov. Tie drobné bodky, čo sa mrvili hore, boli ľudia.
Purkartický les
Výstup od Kulíška je krásny a pohodový. Poviete si – 10 kilometrov nie je veľa a nie sme ani vysoko. Pravdou je, že týmto smerom to išlo fakt hladko.
V Purkartickom lese som zažil svoju prvú osamelosť. Dostihla ma babská realita. Hanka zahlásila: „Končím, toto nie je pre mňa. Čakám ťa dole na káve.“
Ostali sme na ceste dvaja, ale tie psie oči neveštili nič dobrého. Lejdy sa totiž náramne bojí výšok a tiež je veľmi lenivá. Neznáša rebríky a ešte viac neznáša moje turistické ambície. Na jednej strane odchádzajúca panička, na druhej láska a oddanosť k páničkovi. Uhádli ste – vyhrala láska k paničke a lenivosť.
Už pod Rudolfovým kameňom som ostal úplne sám. To, čo prišlo potom, ma však definitívne pripútalo k turistike. Zažil som jeden z najkrajších trekov v českých horách. Bolo tam všetko: schody, skoky, reťaze, zábradlia a 300-metrové diery pod nohami. Výhľady boli proste skvelé. Ak sa ocitnete v Českom Švajčiarsku, tento okruh si rozhodne nenechajte ujsť.
Jetřichovický okruh
Je ako rozprávka vytesaná do kameňa s tými najúžasnejšími prírodnými kulisami. teda aspoň pokiaľ nehorelo. Na druhej strane požiar odhalil skalné masívy.
Rudolfův kámen: 170 schodov do „mordoru“
Toto je ten najväčší test pre vaše kolená aj „pivnú kondíciu“. Čaká vás presne 170 schodov a rebríkov. Pôvodne sa skala volala Ostrý kámen, ale Rudolfov kámen znie oveľa majestátnejšie. Neďaleko, smerom na tokání, nájdete tiež obrovský skalný previs Balzerovo ležení. Tm som sa ale nedostal.
Vilemínina stěna: Romantické vyznanie v skale
Túto stenu pomenovali po Vilemíne Kinskej, manželke kniežaťa Rudolfa. Pôvodne sa volala Černá stěna. Príbeh rodu Kinských tak dodáva celému miestu pekný romantický podtón.
Mariina vyhlídka a nový altánok
Od roku 2021 tu stojí nový drevený altánok. Nahradil ten starý, „rozheganý“ z 19. storočia. Je to dôležitý detail. Mnohí turisti majú v pamäti ešte tú pôvodnú verziu, ale táto nová je robustnejšia a lepšie vás ochráni pred vetrom. Málokto tuší, že keď po nej dnes kráčame, v podstate stojíme na dne pravekého oceánu.
Nakoniec som si ešte vybehol na pozostatky hradu Falkenštejn. Výstup je riešený moderným kovovým schodiskom a roštami. Pre niekoho so závratmi možno dôležitá informácia.
Jetřichovický okruh cez Rudolfův kámen rozhodne patrí medzi to najlepšie, čo môžete zažiť nielen v Českom Švajčiarsku, ale v celých Čechách. Hoci pieskovec vyzerá masívne, je to jeden z najmäkších materiálov. Stačí silný dážď a zo skál sa odplavujú ďalšie milimetre histórie.
Kontrast po požiari: Sila a krása v popole
Práve z týchto vyhliadok uvidíte najväčší rozdiel. Na jednej strane sa zelenajú údolia, ktoré oheň ušetril. Na druhej strane svietia „strieborné“ svahy s obhorenými kmeňmi. Je to vizuálne najsilnejší moment na pochopenie rozsahu požiara z roku 2022.
NP České Švajčiarsko
Krajina, ktorú stvorilo more a čas
Tento národný park patrí k štyrom najcennejším prírodným celkom v Čechách. Štát ho vyhlásil v roku 2000, aby ochránil unikátne pieskovcové skalné mestá, brány a veže, ktoré vyrastajú nad súvislé lesy. Parkom pretekajú tri rieky – Kamenice, Křinice a Labe. Každá z nich do krajiny vyhĺbila veľkolepý kaňon.
Názov České Švajčiarsko sme si požičali z nemeckého Sächsische Schweiz. Toto pomenovanie používame od 18. storočia pre nemeckú časť Labských pieskovcov. K názvu Sächsische Schweiz sa viaže historka o dvoch švajčiarskych maliaroch (Graff a Zingg), ktorým tie skaly pripomínali domovinu.
Tie skaly sú v skutočnosti pozostatkom nánosov z druhohôr. Pred 100 miliónmi rokov tu špliechalo teplé a plytké more. Desiatky miliónov rokov sem rieky navážali piesok z oblastí dnešných Krkonôš a Jizerských hôr.
Potom sa celá krajina zdvihla, more ustúpilo a zostali pieskovcové vrstvy. Čas ich neúprosne obrusoval, až sa väčšina z nich rozpadla. To, čo obdivujeme dnes, je len malý zlomok pôvodnej masy. A aj tieto zvyšky sa pred našimi očami neustále rozpadajú.
Zo zostupu do Jetřichovic.
Jetřichovice
Znamenali pre nás gastronomické precitnutie. Dole v dedine ma už čaká zvyšok posádky. Beky vrtí chvostom. Celá šťastná, že som späť a že so mnou nemusela šliapať nahor. Hanka sa zatiaľ obzerá po nejakom dobrom jedle. Po výkone si zaslúžime poriadny obed. Zastavujeme v nádhernej drevenici pod skalou. Sľubuje autentickú domácu českú kuchyňu.
„Dejte si slepíčí polívku a slivkové knedlíky,“ navrhuje domáci. Poslúchneme ho. Dostaneme však supermarketový vývar z vegety a mrazenej zeleniny. K tomu polotovarový, vysušený „švestkový knedlík“ z mrazničky, len veľmi jemne posypaný makom. Naozaj veľmi jemne.
Na záver prichádza čašník s obrovskou kalkulačkou v ruke: „Chutilo vám?“ Začína rátať a nám sa pretáčajú panenky. Mlčali sme. Aj takýto podtón môže mať česká pohostinnosť.
V Českom Švajčiarsku určite existujú miesta, kde ich robia z čerstvého tvarohového cesta – to je potom ten pravý gastronomický zážitok, ktorý stojí za hriech. My sme to šťastie nemali.
Doubice
Mozgové kúpele a návrat k podstate
Potom už nasledujú len samé sociálne plusy. Obchod, buřty, cibuľka, čerstvý kváskový chlieb a pivo… Mozgové kúpele Doubice. Preto sem chodíme? Kvôli tomu pokoju a pohode. Áno, wifinu aj farebnú telku so 64 nemeckými kanálmi síce majú, ale načo? Večer nás čakajú krajšie veci.
Plápolajúci oheň predsa odjakživa víťazí nad televíznymi reklamami či chatovaním. Všimli ste si niekedy, že okrem momentu, keď za vami beží medveď, je práve sedenie pri táboráku jednou z mála chvíľ, kedy človek úplne zabúda na svoje civilizačné návyky?
Toľko hviezd som na oblohe nevidel už celú večnosť.
FAQ: Jetřichovické vyhlídky
Pripravte sa na stredne náročnú turistiku. Schody na Mariinu skalu a najmä rebríky na Rudolfov kámen dajú nohám zabrať. Ak máte strach z výšok, rebríky budú pre vás skutočnou výzvou.
Staršie deti, ktoré sú zvyknuté na pohyb v teréne, si to užijú. Pre kočíky je táto trasa absolútne nevhodná kvôli úzkym schodom a rebríkom.
Odporúčame skoré ráno alebo neskoré popoludnie. Najmä Mariina vyhlídka býva cez víkendy preplnená. Jeseň je tu vizuálne najsilnejšia.
Áno, turistické chodníky sú otvorené. Niektoré úseky však prechádzajú cez obhorené porasty, kde musíte prísne dodržiavať vyznačené cesty kvôli riziku pádu stromov.
