Kapadócia z bicykla – jeden deň pokoj, balóny nad hlavou a vďačnosť, druhý deň vietor, psi a skúška odolnosti. Dva dni, ktoré presne ukazujú, aká vie byť cesta.
Učím sa odpočívať a turecká srdečnosť
Deň 18: Po stovkách kilometrov som si povedal dosť. Oddychový deň v Kapadócii.
Znie to idylicky – a aj je. Teda, až na ten drobný detail, že odpočívať sa ešte len učím. Hlavu mám nastavenú na „ďalší kopec“, no nohy už kričia „zastav!“.
Raňajky trávim so spolubývajúcimi z Poľska – milý pár, ktorý sem prišiel kvôli balónom. Dávajú mi tipy, kde je najlepší východ slnka. A večer ich naozaj stretávam v údolí, ako na mňa mávajú a kričia: „Aha, ide náš Slovák!“
Bicykel pomáha
V meste stretávam tureckých cyklistov. Keď zaznie meno Peter Sagan, hneď mi ukazujú fotku z Paríž–Roubaix, kde majú jeho čapicu. Typická turecká scéna – smiech, káva, príbehy. A účet? „No way, you are our guest!“ hovoria so širokým úsmevom.
Podvečer si nachádzam tiché miesto s panoramatickým výhľadom na celú Kapadóciu. Staviame stan, slnko zapadá, vzduch vonia po prachu a piesku a z diaľky sa ozýva tlmené syčanie balónových horákov. Úplné ticho. Úplný mier.
Ráno, ktoré vyzeralo ako sen
Deň 19: Ranná Kapadócia je gýč v tom najlepšom zmysle slova. Okolo mňa lietalo viac než sto balónov. Niektoré tak blízko, že som počul, ako sa v koši ľudia smejú. Iné pristávali len pár metrov odo mňa. Bola to čistá poézia v pohybe.
Ale deň, ktorý začal rozprávkovo, sa rýchlo zmenil na realitu cyklistu. Z diaľnic som prešiel na rozbité cesty, bicykel sa triasol a vietor fúkal presne oproti. Zvyčajných 180 km som dnes vymenil za únavných 80. Každý kilometer som cítil v stehnách.
Mrazivý zážitok so psami
To najhoršie ma čakalo na konci dňa. Zrazu – z poľa – svorka psov. Dvaja vyrazili priamo na mňa. Zoskočil som z bicykla, držal ho pred sebou ako štít. Jeden pes útočil spredu, druhý sa pokúšal obísť ma. Sekundy sa natiahli na večnosť. Kapadócia cyklistom neodpúšťa.
Našťastie som v taške nahmatal ultrazvukový plašič. Zafungoval okamžite – psy odskočili, no dvakrát sa vrátili. Každý útok som len-tak odrazil. Keď bolo po všetkom, cítil som, ako mi ešte dlho búši srdce.
Vtedy som si uvedomil, že tá malá elektronická krabička mi možno zachránila deň.
Záver dňa
Ubytovanie som po ceste nenašiel, takže stan, vietor a dážď to istia. Po týchto dvoch dňoch však cítim, že Kapadócia mi dala všetko – krásu, ticho, aj skúšku.
Taká, aká je aj samotná cesta – raz dar, raz boj.
Skalné obydlia Kappadokie
Vedeli ste, že…
- Rozprávkové komíny Kapadócia vznikli vetrom a vodou, ktoré po tisíce rokov tvarovali mäkký vulkanický tuf?
- Pod zemou sa skrývajú celé mestá, ako Derinkuyu a Kaymakli, ktoré kedysi chránili prvých kresťanov pred prenasledovaním?
- Balóny v Kapadócii lietajú takmer každý deň za úsvitu vďaka stabilnému počasiu a bezveterným ránam?
- Beží sa tu ultramaratón.
