V lete sme strávili niekoľko magických dní v Jeseníkoch a už vtedy bolo jasné, že sa sem musíme vrátiť. Tieto hory majú v sebe surovú, tichú silu, ktorú sme chceli zažiť aj v inom ročnom období. Keď koncom októbra prišli jesenné prázdniny, zbalili sme batohy a vyrazili na moravsko-české pohraničie. Králický Sněžník z Hynčíc pod Sušinou.
Základňou sa pre nás opäť stali Hynčice pod Sušinou. Je to rázovitá osada doslova na konci sveta – okrem niekoľkých chát, penziónov a jedného hotela by ste tu bežný mestský ruch hľadali márne. O to viac pokoja a turistických možností ponúka. Kým minule sme skúmali výstup na Králický Sněžník z poľskej strany od Kletna, tentoraz bol plán jasný: zdolať masív Králického Sněžníka z domácej, moravskej strany.
Zelená verzus modrá: Dilema nad Hynčicami
Túru sme začali priamo nad dedinou pri závore horskej služby. Smerovník na lúke ponúka dve alternatívy – zelenú alebo modrú značku. Obe trasy hlásia zhodnú vzdialenosť 8 kilometrov na vrchol.
Modrá značka však začína zradne: klesaním do údolia. Zhodli sme sa, že ak chceme vystúpiť na tretí najvyšší masív v Česku, nebudeme hneď v úvode strácať cenné výškové metre. Voľba padla na zelenú značku.
Po krátkom úvodnom stúpaní lesom sme sa ocitli na upravenej asfaltovej lesnej ceste. Na chvíľu sa zdalo, že pôjde o pohodovú lesnú prechádzku, no zelená nás rýchlo stiahla späť na poctivý kamenistý chodník. Nasledovalo vytrvalé stúpanie cez hustý les až na rázcestie Pod Ludmilou.
Tu sa krajina začala otvárať, no namiesto sľubovaných gýčových výhľadov nás privítala drsná jesenná realita: hustá, mliečna hmla, cez ktorú bolo vidieť sotva na desať krokov.
💡 Parametre túry z Hynčíc pod Sušinou
- Trasa: Hynčice pod Sušinou – rázcestie Pod Ludmilou (zelená) – Sedlo Stříbrnická (červená) – chata Franciska – socha Sloníka – prameň Moravy – Králický Sněžník (1 424 m n. m.) a späť rovnakou trasou.
- Dĺžka a čas: Cca 16 km (tam a späť), čistý čas chôdze 5 až 6 hodín.
- Prevýšenie: Približne 750 výškových metrov.
- Náročnosť: Stredne náročná horská túra. Chodník je dobre značený, na hraničnom hrebeni vedie sčasti po drevených lávkach, vrcholové partie bývajú mimoriadne veterné a chladné.
Hraničný hrebeň a kamenný sloník – verný kamenný strážca
Kým lesom sme stúpali prakticky sami, od rázcestia Pod Ludmilou začali turisti citeľne pribúdať. Napriek nečasu láka hraničný hrebeň množstvo nadšencov.
Cez Sedlo Stříbrnická sme sa napojili na červenú magistrálu vedúcu priamo po česko-poľskej hranici. Drevené lávky nás previedli cez podmáčané rašeliniská, minuli sme chatu Franciska a vystúpili k hornej hranici lesa. Práve tu kedysi stála legendárna Lichtensteinova chata, z ktorej dnes zostali len kamenné základy bičované mrazivým vetrom.
V hmle sme takmer prehliadli drevený smerovník. Upozornil nás, že iba 100 metrov vpravo od chodníka stojí neoficiálny symbol celého pohoria – kamenný sloník.
Socha tu stojí už od roku 1932. Postavila ju nemecká umelecká skupina Jescher, ktorej členovia sa schádzali na neďalekej Lichtensteinovej chate. Slon bol ich symbolom a heslom spolku bolo: „Grau ist die Theorie, grün ist der Baum des Lebens“ (Šedivá je teória, zelený je strom života). Chata zanikla, no kamenný sloník tu verne stojí dodnes ako nemý strážca hory.
Kde sa rodí rieka Morava: Zrod veľtoku v nadmorskej výške 1 380 m
Od sloníka chodník strmo stúpa k ďalšiemu významnému bodu trasy – k prameňu rieky Moravy.
Pre nás, Bratislavčanov, ktorí dennodenne míňame sútok Moravy a Dunaja pod hradom Devín, malo toto miesto silnú symboliku. Stáť pri upravenom kamennom žriedle vo výške takmer 1380 m n. m. a sledovať, ako sa z nenápadného zurčiaceho potôčika neskôr stáva mohutný tok formujúci hranice štátov, bol silný zážitok.
Vrchol v zajatí vetra a nová rozhľadňa
K samotnému vrcholu Králického Sněžníka (1424 m n. m.) zostávalo záverečných 500 metrov.
Hmla bola taká nepriestupná, že novú modernú rozhľadňu z roku 2022 (postavenú na poľskej strane vrcholu na mieste pôvodnej historickej veže odpálenej v roku 1973) sme zbadali, až keď sme stáli priamo pod jej oceľovo-kamennou konštrukciou.
Na náhornej plošine však fúkal taký zúrivý, ľadový vietor, že myšlienku na výstup na vyhliadkovú ochodzu sme okamžite zavrhli. Vymenili sme vrcholové pohľady za rýchly taktický ústup. Zbehli sme späť k ruinám Lichtensteinovej chaty, v závetrí mohutných kamenných múrov zjedli obed z batoha a začali klesať.
Výstup na Kralický snežník z POľskej strany od Kletna
Mystický návrat do Hynčíc
Akonáhle sme zostúpili pod hornú hranicu lesa a ponorili sa medzi ihličnany, vietor ako mávnutím prútika utíchol. Hmla, ktorá sa prevaľovala pomedzi kmene stromov, dodávala jesennej prírode priam severskú, rozprávkovú atmosféru.
Králický Sněžník ukázal svoju drsnú, nevyspytateľnú tvár, no presne pre tieto nefalšované zážitky sa do hôr vraciame. Ak hľadáte trasu s menším počtom ľudí a silnou atmosférou, výstup z Hynčíc pod Sušinou cez kamenného sloníka a prameň Moravy je skvelá voľba.
