Ak hľadáte najkrajší a najdivokejší hiking na Lanzarote, trať Risco de Famara je pre vás. Náš osobný prechod po útesovom hrebeni GR 131 z dedinky Haría do historického Teguise ponúkol vietor, adrenalín a výhľady, ktoré vám odfúknu klobúk z hlavy. Zistite, ako zvládnuť výšľap z Haríe, kde nájsť najlepší výhľad na pláž Famara a prečo sú útesy ideálne pre váš trekový minimalizmus. Vitajte na hrane priepasti!
Lanzarote: hiking Risco de Famara
Ak existuje na Lanzarote trail, ktorý si zaslúži fanfáry, tak je to Risco de Famara. Hrebeňový chodník GR 131, konkrétne jeho druhá etapa z Haríe do Teguise, ponúka všetko: výšľapy, vietor, útesy, oceán, históriu a pocit, že ste sa práve ocitli vo vlastnom mini-dokumente o prežití.
Štart Haría: Zelené srdce ostrova, ktoré turisti berú útokom
Štartujeme v Haríi, „zelenom srdci“ ostrova, preslávenom údoliami paliem a Césarom Manriquem, ktorý sa sem chodil schovávať pred svetom.
Realita?
Krásne námestie, krásny tieň, krásne stromy… a ešte krajší dôvod čo najrýchlejšie odísť. Davy turistov to tu berú útokom a dedina nestíha dýchať.
Za 10 minút sme to prebehli celé:
- pozreli námestie,
- obdivovali pár živých stromov (druhý najväčší endemit po turistoch),
- doplnili zásoby.
A zásoby znamenajú:
36-mesačný jamón, 36-mesačný syr, bagety, paradajky a štyri poriadne vychladené tretinky San Miguel.
Výšľap z Haríe: Serpentíny na „strechu ostrova“ a napojenie na GR 131
Východ z Haríe do kopcov má dve verzie. Obe sú výživné ako tréning cyklistov z Ineosu počas jari.
Serpentíny vás vytiahnu na „strechu ostrova“. Získate 250 výškových metrov len tak mimochodom — a ako bonus výhľady, za ktoré iní platia dronistom.
Popri ceste vedie aj rebeňový trail GR 131, ktorý spája Haríu s historickou metropolou Teguise. A my ideme po ňom.
Turistické Kmene na Lanzarote: Kto patrí na Risco de Famara?
Lanzarote má tri základné turistické kmene:
1. All-inclusive druh – All inclusiváci
Ich prirodzený biotop je bazén, kde hltajú all-you-can-eat švédske stoly a kokteily so 17 farbami. Keď im poviete „Haría?“, povedia: „Pekné námestie… a múzeum Manriqua bolo krásne. Magnetky super.“
2. Športovci – Stravoholici
Cyklisti, bežci, triatlonisti. V Haríi si nevšimnú nič okrem asfaltu: „Výšľap bol epický, bratku. Ten kopec sme dali na podlahu.“
3. Nezávislí pešiaci – Diaľkoplazi
Tí, čo majú na batohoch nastriekané: „Nebudem sa tlačiť.“
Milujú tichšie dediny, Máguez a výhľady z útesov.
Kmeň číslo tri — tam patríme my.
Pútnické miesto: Ermita de las Nieves na hranici mrakov
Prvá veľká zastávka je Ermita de las Nieves, pustovňa zasvätená patrónke ostrova. Podľa legendy sa panna Mária zjavila miestnemu pastierovi už v roku 1427. Nielen Zvir má patent na zázraky. Pôvodnú kaplnku zničili piráti (lebo 17. storočie sa inak ani nedalo žiť), a tá súčasná tu stojí cca 50 rokov.
Každoročne tu ostrovania poriadajú tradičnú púť v poslednú júlovú sobotu. Púť by im mala zaručovať dobrú úrodu a vlahu. Romantické, však?
My sme tam boli dvakrát. Raz nás vietor otočil späť — Milanovi skoro zobral nohy, a to má chalan stehná ako kmene. Druhýkrát to bolo božie.
El Castillejo: 600 m nad morom a najkrajší výhľad na pláž Famara
Útesy Risco de Famara sú čistá pohľadnica. Stojíte 600–608 metrov nad morom a pozeráte na pláž Famara, kitingovú mekku Európy. Západ ostrova sa vám zjaví v panoráme, pri ktorej vás napadne:
„Aha, tak preto má Lanzarote svoj vlastný rytmus.“
Neviem či bol dominantnejší endorfín alebo adrenalín. Ak prejdete za observatórium Peñas del Chache (najvyšší bod ostrova – 671 m), začne hlavný program dňa. Mraky sa dotýkajú útesov, vietor vás testuje ako fitness tréner a na hrane priepasti cítite tú správnu kombináciu adrenalínu a ticha.
Naposledy som sedel 600 m nad morom na Preikestolen v Nórsku. Tu som mal ten istý pocit. Len teplejšie a suchšie.
Hrebeňom Risco de Famara: Mäkká šotolina a sandále (náš tip)
Na útesoch je niekoľko jaskýň. Jednu sme našli — schody k nej viedli priamo.
A nešli sme.
Áno, priznávam, riadne nám pri myšlienky zliezť k nej stiahlo zadky.
Chodník po hrane Risco de Famara je luxus: Mäkká šotolina, žiadne lávové britvy, žiadne skryté pasce pre členky. Dokonca som šiel v sandáloch na boso a bolo to príjemnejšie než väčšina trailov na ostrove.
Neznačený, ale udupaný chodník vedie po hrane útesu, cez meteo stanicu, až kým nezmizne v diaľke. Celý hrebeň by stál za jeden veľký celodenný prechod — od Mirador del Río až po Papagayo. To je môj plán na nabudúce.
Investičná príležitosť: Ruiny s výhľadom (Pre fajnšmekrov)
Na útesoch občas nájdete 200 m pod cestou… povedzme… zle zaparkované autá.
Či za to môže vietor alebo majitelia? Nevieme. Ale jedno vieme:
Vlastniť nehnuteľnosť na Kanároch = nárok na pobyt.
Stav nehnuteľnosti nie je špecifikovaný.
Takže ak chcete investičnú ruinu so 671-metrovým výhľadom, berte rýchlo.
Vsuvka o vytrvalosti
Väčšina odborných športových štúdií sa zhoduje, že bežeckí a trailoví šampióni potrebujú na to aby sa vyvinuli priemerne 10 rokov tréningu. Ja trénujem už 30 rokov a stále na tie výnimočné výkony iba čakám.
Ale zážitky? Tie prichádzajú každý deň.
Prečo to stále robíme?
Pretože krajinu naozaj spoznáte až vtedy, keď ju prejdete po svojich.
Autobus vám ukáže „best of“, ale nedá vám priestor cítiť vietor, vôňu, ticho ani to, čo sa odohráva za rohmi domov a cestičiek.
Ja si cestu radšej predĺžim. Keď sa mi páči, nechce sa mi skončiť.
Áno. Endorfíny. Závislosť. Priznávam.
🏁 Cieľ: Teguise – Historické srdce ostrova a lepšia káva
Vchádzame do Villa de Teguise. Akoby sme vchádzali do starého filmu: biele domy, dlažba, zvyšky slávy.
Teguise bolo hlavné mesto ostrova od 15. storočia až do roku 1852, keď ho vystriedalo Arrecife. Historicky najstaršie civilné sídlo celých Kanárskych ostrovov.
A mimochodom — majú tu lepšiu kávu ako v Arrecife.
(Áno, napísal som to, ako som sľúbil.)
Praktické tipy pre prechod Risco de Famara a GR 131
💨 Vietor a Adrenalín
- Vietor: 💨 Pripravte sa na extrémne silný vietor na hrebeni (najmä v oblasti Peñas del Chache a El Castillejo). Môže to byť aj bezpečnostné riziko, nie len nepríjemnosť. Fúkalo tak, že sme sa obávali odparkovať auto pri kraji útesu.
- Oblečenie: Vetruvzdorná bunda (windstopper) je nevyhnutná, aj keď je na ostrove teplo.
☀️ Časovanie a Voda
- Začiatok: Odporúčame začať v Haríi skoro ráno (okolo 8:00 – 9:00). Stúpanie z Haríe je na slnku, kým na hrebeni vás už chladí vietor.
- Voda: 💧 Hrebeň je pustý. Na celej trase z Haríe do Teguise nebudete mať možnosť doplniť vodu (okrem reštaurácie/kaviarne v Haríi). Minimálne 2 litre na osobu sú nutnosť.
- Cestovná dĺžka: Prechod Haría → Teguise je približne 4–5 hodín čistého času chôdze (cca 12–15 km).
🚌 Doprava a Logistika
- Doprava na štart: Najlepšie je nechať auto v Teguise a na štart (Haría) sa presunúť ranným autobusom (linka 20, 26 alebo 27). Alebo využite miestny taxík. Vyhnete sa tak návratu pre auto po vyčerpávajúcom hiku.
- Obuv: 🥾 Aj keď je chodník „mäkká šotolina“, pre stabilitu na serpentínach a ochranu členkov odporúčame pevnú turistickú obuv. Sandále sú len pre „diaľkoplazov“ s praxou!
- Ermita de las Nieves: ⛪ Ak idete po hrebeni, dávajte pozor, aby ste neprešvihli odbočku k pustovni, ak ju chcete navštíviť.
Záver
Risco de Famara – prechod Haría → Teguise po GR 131 je podľa mňa najkrajší a najdivokejší hiking całého Lanzarote.
Útesy, vietor, výhľady, histórie, pútnické miesto, jaskyne, sloboda, ticho, a pocit, že ste na okraji sveta.
