Výstup na sopku Caldera Blanca je najlepší hiking trail na Lanzarote, ktorý máte šancu absolvovať bez turistického autobusu! Prinášame náš osobný sprievodca a tipy na 12 km okruh v lávových poliach s majestátnym výhľadom na Národný park Timanfaya. Zistite, kde presne začať na Camino del Cráter, prečo nezačať pešo z Mancha Blanca a aký je rozdiel medzi Calderou Blanca a Calderetou. Pripravte sa na mesačnú krajinu, sopečnú spúšť z rokov 1730-1736 a na trek, kde sú dobré topánky absolútna nutnosť. Vitajte na kraji pradávnej energie!
Camino del Cráter: Štart a logistická chyba (Nepodceňte asfalt!)
Camino del Cráter: Presne tak sa volá poľná cesta s parkoviskom, kde začína hiking trail na Caldera Blanca.
Boli sme hrdinovia a išli sme bez navigácie. Zastavili sme už v dedine. Sme si mysleli. Čo na tom, že to nebola Mancha Blanca ale odstavná plocha niekde v strede medzi Tinajou a kalderou. Tak sme po asfalte precupitali prvé dva kilometre ešte skôr, ako sme sa k samotnému trailu dostali.
Ale postupne. Prvé kilometre vznikli úplne inde.
Mesačná krajina pri San Bartolomé: Lávové polia mimo oficiálnych máp
Všetky inštinkty a skúsenosti mi hovoria, že najzaujímavejšie veci nájdeš na miestach, ktoré oficiálne bedekre a mapy nespomínajú. Rezy vrstvami a krajinný ráz hovoria o histórii a živote na Lanzarote viac, ako tisíc bedekrov.
Všetko je lokálne. Lávová spraš, kamenné lávové polia, šutre, štrk, ostrovania využijú všetko. A to, čo nestihnú oni, dokoná voda, vietor a erózia. Prechádzaš sa mesačnou krajinou bez akýchkoľvek príkras. Jediné, čo je ti ľúto, že nesedíš na horáku. Tie traily stoja za to. Slnečný svit spomedzi oblakov mení scenériu krajiny z minúty na minútu. A ty nevieš prestať fotiť.
Až ťa musí okríknuť miestny sekuriťák, že sem je vstup prísne zakázaný. Nevyzeralo to tak. Usmieval sa, tak sme sa zbratali. 🙂
Caldera Blanca: Unikátny 12 km hiking trail v Timanfaya Parku
Niektoré miesta človeku už na parkovisku naznačia, že tu sa nechodí „prejsť“, ale podať si ruku s pradávnou geológiou. Výstup do krátera Caldera Blanca nám to šepkal už z diaľky: „Neboj, nevybuchnem. Už som dávno po dôchodku.“
Caldera Blanca — jeden z najväčších kráterov Kanárskych ostrovov — vznikol pred približne 3000 rokmi, keď sa na Lanzarote dialo všetko okrem nudy. Dnes však pôsobí skôr ako prírodný amfiteáter, ktorý čaká, kým sa na jeho hrane objaví pár zvedavcov so šiltovkou a dvoma deci vody.
Oficiálnych hike trailov po sopečnej krajine Lanzarote veľa nenájdete. Národný park Timanfaya je skôr autobusová atrakcia, kam je vstup ľudskej nohy zakázaný. O to viac poteší, že práve časť parku okolo Caldera Blanca má výnimku a môžte si dať 12 km okruh okolo 3 sopiek v lávových poliach úplne sami. Na ten počet turistov, aký je na Lanzarote tu bolo relatívne prázdno.
Ak chcete prísť autom na začiatočný bod trasy, choďte po ceste LZ-67 a potom ihneď po poľnej ceste nazývanej „Camino del Cráter“. Z Mancha Blanca sem dorazíte za 5 minút a môžete tu nechať auto. My sme to podcenili a strávili sme dodatočným asfaltovým (a dosť nudným) pochodom ďalšie 4 km.
Varovanie: Prechod lávovým poľom a nutnosť pevnej obuvi 🥾
Na trase sa nedá zablúdiť, pokiaľ ju neopustíte. Ak sa vydáte na potulky medzi prúdmi lávy, boh pomáhaj. Ale to rozhodne neodporúčam. Vstúpiť na neznačené lávové polia je obrovská chyba. Prejsť po stuhnutej láve je temer nemožné a ľahko sa môžete stratiť. Stratíte orientáciu. Najviac ma totiž ohromila niekoľko kilometrová „no way“ masa sopečnej vyvreliny, miestami vysoká aj 5 metrov a ostrá ako britva. Fakt by som tu nechcel padnúť na zadok.
Prvé metre vedú cez krajinu, ktorá vyzerá ako rozbitá keramika bohov. Lávové kusy tvoria chaotické vzory, vietor šuští medzi hranami a človek má pocit, že kráča po kulisách Marsu.
Prechod lávovým poľom
Kľúčom je obuv. Okolo sopiek sa nemožno prechádzať v žabkách ani nespevnených podrážkach. Bežné tenisky by asi tento trail neprežili. Pokiaľ neplatí bod B.
Na celom traile nenájdete jediné občerstvenie. Bez vody (najmä ak svieti slnko) nechoďte. Caldera Blanca sa ani neponáhľa ukázať všetko naraz. Najprv minieš menší kráter Caldereta – ako keby sa sopky učili písať: „začneme malým kruhom, potom nakreslíme ten veľký“.
La Caldereta: Menší kráter na rozcvičku a pastiersky prístrešok
Asi po kilometri trailu lávovým poľom prichádzame k prvej, menšej sopke La Caldereta. Obchádzame ju a nakukneme do krátera.
Iba dodatočne nagúglime, že opustený prístrešok po ľavej strane slúžil kedysi poľnohospodárom. V kráteri chovali dobytok. Až dovtedy, kým zistili, že turisti sú lepší komerčný artikel. 🙂 Bolo tam vlhko (caldera držala zrážky), pastva a zvieratá nemali kam utiecť. Podobných kráterov je na Lanzarote vyše 150.
Lávové more medzi Calderetou a hlavným kráterom je najzaujímavejšie. Je to oblasť s najväčšou akumuláciou lávy. Tu sa dva prúdy stretali a vytvorili fakt bizarné prírodné dielo.
Celý tento prírodný úkaz vznikol v rokoch 1730 – 1736, kedy sa datujú posledné silné erupcie, ktoré zmenili celú tvár ostrova. Ľudia sa hrajú na pánov sveta ale neviem, či fotografia dokáže túto spúšť zachytiť. Človek aj jeho technológie sú v prípade takejto erupcie úplne nepodstatné.
Samotné stúpanie na okraj krátera je mierne, ale rado pripomenie, že kondička nie je len abstraktný pojem. S každým krokom sa pred tebou otvára ďalšia vrstva ostrova: načervenalé kopce, zvlnené lávové pole, Atlantik ticho dýchajúci v diaľke. A potom to príde.
Na hrane krátera Caldera Blanca
Veľký kruh, malé ego. Výstup na samotný vrchol krátera. Nastúpate 300 m. Ale je to jedno, lebo tie výhľady von i dnu vás dostanú. Celý kráter sa dá obísť, ale zvážte to. Najmä ak fučí. Prechod zadnou stenou v silnom vetre môže byť dosť nebezpečný.
Ticho je tu iné. Žiadne vtáky, žiadni ľudia, len zvuk vetra a vlastné dýchanie, ktoré znie hlasnejšie, než by si chcel. Výhľad na panorámu celého parku Timanfaya je výnimočný. Impozantný kráter má priemer 1200 metrov, v najvyššom bode prekonáte výšku 458 metrov.
Počas výstupu na Caldera Blanca môžete vidieť kontrast medzi tmavou farbou lávového mora a kriedovou bielosťou okrajov sopiek. Caldery tvoria akési prirodzené svietiace ostrovy. Aj podľa nich vznikol vlastne názov Caldera Blanca.
Teplota v tejto oblasti sa aj v zime drží príjemne okolo 18–22 °C, čo z nej robí ideálny zimný trek. Žiadne extrémy, žiadne technické úseky. Stačia dobré topánky, voda a chuť stáť na kraji dávnej energie.
Z vrcholu vidieť:
– celú Caldera Blanca v dokonale symetrickom tvare,
– mladučkú Calderetu ako vernú sestru,
– Atlantik, ktorý drží celé Lanzarote v objatí,
– a pri dobrej viditeľnosti aj siluetu Fuerteventury.
Olá Olá, krásny zvyk (nielen) na trailoch Kanárskych ostrovov
Všimol som si oproti Slovensku zaujímavú zmenu. Ľudia sa na traily na seba milo usmievali, boli k sebe pozorní, tolerantní, dodržiavali pravidlá a zdravili sa. Krásny zvyk. Kedysi to tak fungovalo aj u nás.
Cesta naspäť k autu bola menej tŕnistá ako som očakával. Pristavil som na parkovisku milý španielsky párik, či by ma nepriblížili aspoň k dedine, kde sme zaparkovali auto. Boli tak milí, že ma odviezli až ku kostolu k parkovisku. Ale do inej dediny. Názov som si nepamätal. Milo som sa poďakoval a odklusal som tie 3 km asfaltu k správnemu parkovisku predsa len po svojich.
Parkujte radšej na Camino del Crater. 🙂
La Isleta pri La Santa: Relax po túre, pľuzgiere a Divoký Západ
Večer nemôžeš nič iné, iba vymočiť pľuzgiere vo vode. Skvelo na to poslúžil polostrov La Isleta pri La Sante. Vnútorná morská lagúna s umelými plážami. Je skoro kilometer dlhá a mimo sezóny trochu neudržiavaná. Zato voda, aj vďaka čadičovým kruhovým bazénom, chrániacim proti vetru skvelá.
La Isleta pri La Santa pôsobí ako miesto, kde sa príroda a človek konečne dohodli na kompromise. Z jednej strany Atlantik trieska o pobrežie, no len pár metrov ďalej nájdeš lagúnu, ktorá má pokojné vody ako detská vanička. Vraj preto, že tu kedysi trénovali miestni plavci – a potrebovali „niečo, kde ťa vlna neodfúkne späť do Afriky“.
Pôsobí to celé prekvapivo harmonicky. Žiadny Disneyland, skôr šikovná ukážka toho, ako na Lanzarote aj umelé pôsobí prirodzene – možno za to môže ten vulkanický minimalizmus.
Voda je tu pokojná, priezračná a teplejšia než inde na pobreží. Ak máš pľuzgiere po turistikách, tu sa „vymočia“ tak luxusne, že by im to závidel aj kdejaký wellness manager. A potom príde kontrast, ktorý Lanzarote tak miluje.
Divoký západ Islety: svet surferov, vanliferov a ľudí, čo nepotrebujú sprchu každý deň
Vyjdi z lagúny smerom na Atlantik a ocitneš sa v úplne inom svete. Oceán búši do útesov, vietor ťa prefúkne rýchlejšie než všetky tvoje zlé rozhodnutia spolu. Na okraji útesov sa rozťahujú kemperi, dodávky a útočiská nezávislých duší.
Niektorí tvrdia, že tu nájdeš „najautentickejšie pobrežie Lanzarote“. Iní, že je to „koncentrovaný festival slobody“. Kemperi tvrdia, že keď sem raz zaparkuješ, odídeš najskôr vtedy, keď ti dôjde pitná voda.
Wild Isla. Je tu nespútaná energia, ktorú hotely all-inclusive úplne nepochopili. A možno je to tak správne. Každý ostrov potrebuje miesto, kde môže dýchať bez animátorov a tematických večerov. V tejto časti žiadnu komerciu ani predaj magnetiek nehľadajte. 🙂
Caldera Blanca nás oslnila. Na zajtra pôjdeme pozrieť jaskyne Jameos del Aqua, Cueva de Los Verdes a traily pod Mirador del Rio.
