Nočný život v Trastevere začína, keď sa Rím oslobodí od turistického pozlátka. Ráno je Trastevere akoby iná štvrť – pokojná, zaliata slnkom, so starými dámami, čo vešajú bielizeň nad ulicami ako vlajky víťazstva nad rutinnou modernou. Dlažba sa leskne od histórie a potu talianskych cyklistov. A ty si práve objednávaš tanier cacio e pepe, kde je síce len syr, korenie a cestoviny, ale chuťou to je ako operný duet medzi Bohom a kuchárom.
Večer? Večer sa všetko mení. Ulice Trastevere ožívajú ako talianska opera v treťom dejstve. Rovnaké miesta, ale iný tón – od barokového pokoja k anarchistickému jazzu.
Piazza Santa Maria
Ako hlavné pódium divadla menom večerný Rím. Pred kostolom Santa Maria sedíme na schodoch. Chvíľu mlčíme. Ticho tu má zvláštny rytmus – prerušované výkrikmi mladých, cvaknutím zapaľovača a tlmeným saxofónom z vedľajšej uličky.
Ten kostol tu stojí od 4. storočia, vraj bol prvý v Ríme, kde sa oficiálne slúžila omša. Dnes po večeroch sleduje, ako tu rímska mládež tancuje so životom.
Grafity na stenách nie sú vandalizmus. Sú to výkriky ulice. Ruky, čo to kreslili, poznajú aj bolesť aj víno. Trastevere je galéria bez rámov. Fasády sú tu popukané, opálené slnkom, vrstvené ako dobrý príbeh. Každý dom má svoj kolorit, jazvu aj úsmev.
Aperol ako krst, chaos ako náboženstvo
Johny ako skúsený harcovník tvrdí, že „Trastevere určite vzniklo z chaosu uličiek, farieb fasád a vína.“ Technicky to bola kedysi robotnícka rybárska štvrť „za Tiberom“ – trans Tiberim, teda Trastevere. Bývali tu mastičkári, básnici a pár zblúdilých etruských duší. Keď sa Rím snažil byť seriózny, nočný život v Trastevere zostal verný svojim úzkym uličkám a chaosu.
A práve to je jeho čaro. Všetko tu žije v kontrastoch. Obchod s kadidlom vedľa vegan bistra. Punkový DJ v kaplnke. Obraz Panny Márie s fialovými vlasmi nasprejovaný pod lampou, ktorá bliká tak, že sa ti zdá, že žmurká.
Keď je kostol len tichý pozorovateľ
V noci sa dvere kostolov nezatvárajú. Len sa prikrčia do tieňa. Vo vnútri ticho, vonku život. Vstúpili sme do jedného z nich – tma, sviečky, kamenné stĺpy. Až sa mi zdalo, že niekde v rohu stojí Dante a kontroluje, kto to zasa kecá počas liturgie.
Vonku však už znie ďalšia ulica. Dvaja chalani sa dohadujú, či bola lepšia cacio e pepe v Trattorii Da Enzo alebo tá v podniku, čo ani nemá názov. My tvrdíme:: „Chianti všetko zrovná!“
Kde sa končí noc, začína legenda
Neskoro v noci kráčame smerom k mostu. Nočný život v Trastevere však naplno žije. Na spánok sa ukladá až nad ránom, aj to len naoko. V skutočnosti tu noc neodchádza – len si vymení kabát za nový deň. Na múroch zostáva ranná rosa a zvyšky včerajších rozhovorov. A ty cez deň bicykluješ po tých istých uličkách a vieš, že nabudúce sa v Ríme ubytuješ niekde tu, v okolí. Pretože tu to dýcha slobodou, nezávislosťou a reálnym životom. Nie preto, že je to „must see atraction“, ale preto, že jednoducho treba.
