Ostia Antica: ako sa nestratiť v tisíc rokov mŕtvom meste

Cesta z centra Ríma je jednoduchšia, než by sa zdalo. Metrom na stanicu Pyramida, kde prestúpite na vlak, ktorý vás dovezie priamo do Ostia Antica za ten istý cestovný lístok. Vlaky chodia hore dolu každú polhodinu. Cesta nemá viac než 30 km. Ostia Antica: ako sa nestratiť v tisíc rokov mŕtvom meste.

Vlakom do Ostie zo stanice metra Pyramida
Vlakom do Ostie zo stanice metra Pyramida

Ostia Antica, prvá rímska kolónia

V dobách Ríma ležalo mesto na pobreží a malo priamy prístup k moru. Rimania si toho nemohli nevšimnúť. Mesto sa kedysi vďaka svojmu prístavu v ústí mora a rieky Tibery tešilo veľkej prosperite. Predĺžený prístav Ríma mal v najlepšom období vyše 100.000 občanov, ktorí sa tešili veľkej prosperite a tolerancii.

Okolo dominantného divadla, radnice, správnych budov a námestí tu mali niekoľko kúpeľov i obchodné mólo. Nádherné vily, vojenská pevnosť (Castrum) a chrámy. Popri rímskych tu boli aj kresťanské kostoly a dokonca židovská synagoga. Treba len obdivovať ako dokázali spolunažívať a prosperovať rôzni ľudia a ideológie. My to na Slovensku nedokážeme ani po dvetisíc rokoch.

Via della Foce 

Doteraz najstaršou stavbou objavenou v Ostia Antica je cesta, ktorá začínala pri ústí Tiberu a išla do Ríma. Bola postavená šesť storočí pred Kristom. Je teda staršia ako samotná cesta Via Appia. Archeológovia označujú túto cestu ako Via della Foce (čo znamená „Cesta úst“)

Meno ‚Ostia‘ (čo je množné číslo ‚ostium‘) je odvodené z latinského ‚os‘, čo znamená ‚ústa‘. „Ústa“ tu odkazujú na ústie rieky Tiber, kde sa Ostia nachádzala. 

Stratená Ostia Antica

Okolo 3. storočia nášho letopočtu začala Ostia upadať. Údajne kvôli zatopeniu a naplaveninám mora, ktoré posunuli mesto až 3 km do vnútrozemia, čím stratilo prístavný význam. Úpadok bol postupný a poslední obyvatelia Ostiu Anticu opustili v priebehu 9. storočia po nájazdoch pirátov.

Ostia skončila storočia opustená a zabudnutá. Počas stredoveku a renesancie sa v ruinách Ostie bohato recyklovalo. 🙂 Domáci tu rozoberali stavebné materiály a sochársky mramor, zjavne to bolo lacnejšie ako kúpa. Mramor z Ostie teda možno nájsť v katedrálach takých miest ako sú Pisa, Florencia, Amalfi a Orvieto. Počas renesancie sa mramor z Ostie používal na sochy.

Chrám Kapitolskej trojice : Jupiter, Juno a Minerva
Chrám Kapitolskej trojice: Jupiter, Juno a Minerva

Napriek tomu zostala Ostia Antica z veľkej časti nenarušená. Znovu bola objavená až v 19. storočí, kedy ju postupne pretvorili na dnešný archeopark. Ruiny Ostia Antica, považujú archeológovia za významnejšie svedectvo o živote rímskeho mesta než Pompeje.

Urobiť si výlet za pokladmi Ostia Antica, mŕtveho mesta, ktoré navyše väčšina turistov Ríma ani nepozná, považujem za najlepší nápad v davmi preplnenom Ríme.

Len ty a Ostia

Žiadne rady, kráčanie v dvojstupoch, usmernenia ani sprievodcovia. Žiadne hulákanie, predávanie, hudba, kecy, nič… Ani bufet. Len tiché šumenie vetra v konároch stromov, azuro nad hlavou a štebotanie vtákov.

Za niekoľko hodín v Ostii sme stretli asi desať ľudí. Nie že by ich nebolo viac, ale v tom obrovskom priestore, v tých uličkách a bludiskách sa cítite akýsi stratení.

Ľahko sa stratiť

Keď vstúpite do Ostie, mesto vás postupne pohltí. Žiadne malé múzeum. Ľahko sa tu môžete v stovkách uličiek a priechodov stratiť.

„Janko nevzďaluj sa, lebo sa nenájdeme“, kričím už po niektorý krát na Janka, ktorý prepadol fotománii a cvaká svoju tisícu fotografiu. Máme božie svetlo. Zabúda pritom, že jeho najväčšou slabinou je práve orientácia v teréne.

Ostia nás dostáva postupne

Mimoriadne krásna je pri západe slnka. Keď sa prechádzaš uličkami, začneš sa v mysli baviť s antickými filozofmi. Aj oni si dopriavali neviestky, kúpele, pekárne, hody, kultúru a tiež chodili na záchod.

Jednou z prestížnych úloh otrokov bolo aj sedieť na latríne, kým príde pán. Viete prečo? Dosky boli kamenné a teda studené. Bolo ich treba predhriať a zalievať tečúcou vodou.

Verejné splachovacie toalety mali pred 2000 rokmi
Verejné splachovacie toalety mali pred 2000 rokmi

Sediac na dvetisíc rokov starej latríne premýšľam, koľko ľudí tu už sedelo predo mnou. Pánov i otrokov, rimanov, kresťanov, židov i plebejcov. Koľko ľudí a koľko životov, koľko nádejí a sklamaní, šťastia i poroby múry tohto mesta za viac ako dve tisícročia pozažívali. Aké pitky, radosti i poníženia prežili? Koľko ľudí sa v Ostii narodilo i skončilo. Kde sú? A kde sme my? Na čo sa hráme? V kontexte dejín a pocitov z tej latríny sme len malý zlomok, časová smeť.

Prichádzajú mi na um slová Paľa Demitru: „Život je príliš krátky na to, aby sme si v ňom jeden druhému nerobili radosť.“ Na jednom ranno kresťanskom kostole na Via Appia je nápis: „Quo Vadis Domine.“ A kam kráčame po dvoch tisícročiach my, na Slovensku?

„Nie je pravda, že máme málo času. Pravda je, že ho veľa premárnime.“ Povedal raz Seneca a tiež k tomu pridal: „Je zbytočné pýtať sa, či má život zmysel alebo nie. Má taký zmysel, aký mu dáme.“

Forum Baths

Castrum

Návšteva archeologického náleziska Ostia Antica je určite ako krok späť v čase. Najstaršie osídlenie, ktoré bolo objavené v Ostia Antica, je takzvané Castrum. Bola to obdĺžniková vojenská pevnosť so stenami z obrovských tufových blokov. Na základe historických udalostí sa predpokladá, že Castrum bolo postavené už tri storočia pred Kristom.

Sú tu aj päť poschodové stavby vybudované skôr, než slovenské mestá vôbec objavili murované stavby. Vtedy človeku dochádza rozmer rímskej civilizácie.

Thermae Trinacriae
Thermae Trinacriae s nádhernou mozaikou a spádovaním hore rozhľadňa

Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma

Nie je to pravda. Väčšina chodníčkov a uličiek Ostie vedie buď nikam alebo do ďalšej slepej uličky. Na to, aby ste sa zorientovali, slúžia čas od času vyvýšené terasy a rozhľadne.

„Kde si zás?“
Tú“
„Kde tú?“

Je to jeden z mála dobrých spôsobov ako nájsť zatúlaného kamaráta. Hoci len po hlase.

Vybudované mesto

Ako človeku zo Slovenska mi je ťažko uznať, že už pred dvoma tisícročiami mali všade dláždené cesty a okolo domov chodníky. Navyše robené tak, že mnohé prečkali dodnes.

Ulica a obydlia mali dláždené cesty a chodníky pred 2000 rokmi
Ulice mali dláždené cesty a chodníky už pred 2000 rokmi

Vedeli žiť

Rímske mestá sú mestá kúpeľov a chrámov. V Ríme sa údajne nachádza približne 900 kostolov a tento počet narastá takmer na 1600, ak do neho prirátame aj kaplnky. V Ostia Antica to nebolo inak.

Na začiatku trasy sme sa snažili niektoré identifikovať. Ale postupne sme skončili ako pri prezeraní galérie v Louvri. Začali sme ich vnímať ako outdoor tapetu. Zaujal nás Afroditin chrám, soška Erosa 🙂 čo v tom chráme asi tak vzývali, ale aj povalená krstitelnica pri zvyškoch kresťanskej baziliky.

Ak vás zaujíma viac, všetko nájdete tu.

Ostia Antica

Nebývalý kľud tohto miesta občas narušuje miestny rozhlas. Zväčša sa niekto stratený hľadá. Miestne bedekre hovoria, že si máte na prehliadku vyčleniť aspoň tri hodiny. My sme v Ostii strávili celý deň a ledva to stačilo. Do miestneho hradu a múzea sme sa ani nedostali.

Viac než históriou nás toto miesto očarilo atmosférou. Nachodíte kilometre. Našliapali sme temer 28K krokov. Našťastie vyšlo počasie. A to večerné svetlo…

Návštevu Ostia Antica považujem popri ceste Via Appia za vrchol našej návštevy Ríma. Nič proti Collosseu a Forum Romanum ale samotné centrum Ríma vám so svojimi davmi, pokrikovaním a chaosom nedá žiaden priestor pre seba a vlastné myšlienky.

Navštívil som už desiatky múzeí a lapidárií. Keď inde vystavujú stĺp, sochu alebo fragment hlavice, tu po nich kráčate. Sú všade. Rozmery a dosah tohto miesta sú gigantické.

Ak chcete spoznať antiku a mať pritom kľud, priestor a čas pre seba, toto je správne miesto. Ostia Antica: archeologický park ponúka jednu z najucelenejších pamiatok antiky pod holým nebom. Navyše každú nedeľu majú voľný vstup.

Ďalšie články z Ríma

Pošli ďalej
Pavel Trevor
Pavel Trevor

Aktívne cestovanie, spoznávanie a objavovanie nových svetov ma totálne napĺňa. Pocit hodenia do vody. Keď nevieš čo príde za minutu a všetko je len na tebe.

Articles: 77