O behu ležérnom

O priateľoch behu ležérneho s Paľom Sovičom

by

Ak chceš zabehnúť maratón (46. 666 krokov), treba urobiť najskôr ten prvý 🙂

Pekná myšlienka na úvod. Ako vznikla myšlienka behu ležérneho?

Ona ani tak nevznikla, ako sa len tak z čista-jasna jeden deň objavila. Stretli sme sa s Viktorom Petrželom, porozprával mi o tom, že začal znovu po rokoch behať, že by potreboval niekoho do partie, aby nám bolo veselšie… skrátka, dohodli sme sa, že si raz-dvakrát mesačne dáme beh na Železnej. Aby to malo aj nejaký hlbší zmysel, navrhol som, či by sme si nemohli pozvať vždy nejakého hosťa, ktorý beháva a má nám čo počas behu povedať. Pri našom tempe to nebol pre bežca, ba aj nebežca :o) žiadny problém. A tak sme začali organizovať také malé výklusy na Kačín, ja som pozýval zaujímavých ľudí z občianskych združení, spolkov, komunít, firiem, ba aj politických strán, robili sme program na celý rok.

Pozvánka odišla dokonca aj Rudolfovi Schenkerovi (Scorpions) aj Vladimírovi Vladimírovičovi Putinovi. Jeden nemohol kvôli cigaretám a pľúcam, druhého nepustili štátnické záležitosti :o) V tom čase sme boli traja, maximálne piati, Rozmýšľal som, ako by sme mohli informovať aj ostatných bežcov. Behame.sk bolo uspôsobené skôr na preteky, ako na takéto priateľské akcie, René mi však pomohol návrhom, založiť skupinu na FaceBooku. Skupina mala zo začiatku krásny, nič nehovoriaci názov PBLPRBZP (Priatelia Behu Ležérneho, Pre Radosť Behaného, Zdraviu Prospešného). To, že sme nezanikli hneď na začiatku, tomu vďačíme práve Viktorovi. Veľa ráz bežal v nedeľu úplne sám a posielal nám ostatným fotky, že ako bolo dobre. Len aby nás motivoval. Po Viktorovi prišlo ešte veľa ďalších ľudí, ktorí nás podržali a posunuli ďalej. Jožko Palka, Miška Fajtová, potom Fero Slezák, ktorý založil tradíciu behov každo nedeľných, Anna Polyaková so Zuzanou Suchou, tie dali Behu ležérnemu celkom iný rozmer radosti, Soňa Macejáková, tá nás dostala do povedomia, Polákovci, ktorí dávajú dokopy prekrásne trate po Karpatoch, Ľubo Martinka, ten v poslednom čase prevzal štafetu nedeľných behov po Ferovi… Mohol by som spomínať ďalších a ďalších. Krásne na tom je to, že sme všetci jedno a jeden bez druhého si beh nevieme predstaviť. BEH. Ležérny, aj ten neležérny. Vždy tu bude niekto, kto nás posunie ďalej.

Čo si má bežný človek pod behom ležérnym predstaviť?

Asi rok potom, ako sme vôbec vznikli, zistili sme, že to asi nebude o behu pomalom. Ivan Štefanec, Miška Fajtová, Jožko Palka, ba dokonca aj ja a Viktor Petržel, každý sme si aspoň raz vyskúšali ako sa stojí na stupni víťazov. Niekedy má skrátka človek takú radosť, že môže bežať, že sa môže hýbať, doslova letieť s vetrom vo vlasoch… vtedy sme nezastaviteľní :o) Nuž, tak sme prišli na to, že nie je dôležitý ani čas, ani vzdialenosť, dôležitá je radosť z behu. To je potom pre nás ten pravý beh ležérny.

Ako dnes po rokoch vyzerá skupina Priatelia Behu Ležérneho?

Sme komunita. Možno nie najväčšia, ale rovnako ako skupina iRun, sú v nej ľudia, ktorí majú radi beh, hľadajú v ňom radosť a dobrú náladu. S takými ľuďmi je radosť byť v jednej komunite. Pri organizovaní prvého Behu Matky Zeme bolo potrebné vytvoriť občianske združenie. Od jeho vzniku sa snažíme o to, aby sme v prvom rade podporovali činnosť vlastných členov, pomáhali im, ak je to v našich silách, podporovali ich v štartoch na pretekoch, organizovali pre nich akcie s pridanou hodnotou. 

No a začínajú vznikať sekcie. Jedna z nich, neveľká je sekcia BLB (Beh Ležérny Bosonohý) Sa to nezdá, ale veľa z nás si už beh naboso vyskúšalo, niektorí mu doslova prepadli :o)

Aké sú hlavné hodnoty vyznavačov behu ležérneho?

Priateľstvo, láska k prírode, šťastie a radosť z behu. Ťažko popísať, treba vidieť a cítiť, keď sa stretneme na nejakej akcii buď našej alebo priateľskej. To je čistá radosť. Môžeme sa stretnúť, podať si ruku, zabehnúť si spolu. Často krát čakáme na najpomalšieho, netrápi nás čas ani umiestnenie. Šírka úsmevu na tvári, to je super mierka, či sa dobre behalo. Priateľstvo u Priateľov Behu Ležérneho súvisí s ľuďmi, ale nielen s nimi. Psi, ktorí s nami behávajú, sú jednými z nás. Kira, Rex, Šiva, Ňufka, Eny… a mnohí ďalší. Tie majú nádhernú, čistú radosť z behu.

Beh ležérny sú však aj preteky. Často i lanovka. Ako to ide spolu dohromady?

Ak spomínaš lanovku, to je zrovna pretek, kde má taký bežec ležérny hore po dobehu úsmev na tvári a vôbec nezáleží, či samotný beh trval 10 minút alebo 30. Nával endorfínov vyvolaný výkonom sa pomaly rozpúšťa po ceste naspäť behom po lese. Je to veľmi príjemné a pekné.

Preteky niesú naháňanie sa alebo … ak to môžem tak pomenovať “štvanica”. Niečo ako bežecká Steeple Chase alebo Veľká Pardubickú :o) Jednoducho na to zabudneme už pri štarte. Ide to, šliapneme do vrtule, nejde to, vyklušeme alebo jednoducho vykráčame. Žiadne naháňanie. Koniec koncov, ten posledný má mnohokrát väčší potlesk ako tí prví. Všetci už ledva čakajú kedy konečne dobehne :o) Beh aj život si treba užívať, nie ním prebehnúť ako splašený kôň.

Spomínal si, že organizujete aj svoje vlastné preteky?

V roku 2015 vznikol Beh Matky Zeme (GAIA Run). Jednoducho sme sa nemohli pozerať na les, ktorý sa viac podobal smetisku, ako prírode. Bol to veľmi smutný pohľad. Ako mať potom radosť z pohybu v prírode? Tak sme sa rozhodli, že tento les upraceme a za odmenu si zabeháme Beh Matky Zeme. Boli sme vtedy veľmi príjemne prekvapení, začali sa k nám pridávať a prihlasovať aj iní bežci, ktorým tak isto ako nám nie je osud našej prírody a matky Zeme ľahostajný.  Túto jar sa znovu rozbiehajú bežci po celom Slovensku, aby pomohli prírode od odpadkov tam, kde behávajú. Hneď na ďalší rok sa k Behu Matky Zeme pridala organizácia Behu Marsilius. Tu si najskôr zabeháme a potom spoločne vysadíme stromček, pokrstíme ho a zaželáme mu veľa šťastia do života. Terezka Vargová vymyslela krásny Veľký Beh Malých Škôlkárov. Síce len v jednej škôlke ale,… to si mal vidieť tie tváre detí. Takú radosť. Mohli by sme sa od nic učiť ako si užívať beh a preteky. 

Žiadny dobrý nápad nezostane bokom a tak vznikla séria behov, ktorá pokračuje doteraz: “Poď, ukážem Ti, kde behávam ja.” Bežci z rôznych častí Bratislavy (možno neskôr aj Slovenska) s nami prebehnú svoje obľúbené miesta. Sú to nádherné behy, pretože sa snažia ukázať svoje najväčšie srdcovky. Zatiaľ najďalej sme boli na SchneeBergu v Alpách s Jožkom Beňom a na jar sa chystáme na Macochu s Blaženou Orošovou.

Asfalt alebo les? Kde beháš radšej a prečo?

Na jeseň som sa rozhodol dať zbohom mestským behom. Jasné, že niekedy je asfalt aj v lese, aj na trailových behoch sa nájde dosť asfaltovej cesty. A neodpustím si ani niektoré behy tak tradičné, že bez nich to ani nejde (Devín-Bratislava, Silvestrovské mosty…). Určite ale dávam prednosť pretekom s menším počtom bežcov, kde je ešte počuť spev vtákov a všade okolo krásna príroda. Povzbudzovanie drozda, či slávika dodá silu a stromy… tie keď Ti zakývajú, hneď od radosti pridáš. Mám to tam radšej ako v meste na asfalte. 

Čo by si odporučil ľuďom ktorý chcú začať s behaním a aktívnym pohybom?

Aby začali :o) Každá, aj tá najdlhšia, cesta začína prvým krokom. Ani slovom, ani chcením sa behať nedá. Rozbehnite sa, alebo len tak kráčajte. Tešte sa z pohybu. Môžete si to skúsiť s nami. Hlavne v nedeľu, ak sme o 8:00 na Železnej. Určite si medzi nami nájdete takých, ktorých tempo vám bude vyhovovať.

Si fanúšikom aj iných športov?

Som fanúšikom všetkých športov :o)  Mám okrem behu ešte jednu lásku, tou sa stalo otužovanie. Baví ma to a to je hlavné. 

foto: archív priateľov Beh ležérny

Comments

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *