Ak patríte k ľuďom, ktorí už pred koncom roka majú plné zuby presladeného vianočného pátosu, stokrát videných rozprávok, uslizených reklám a neustáleho tlačenia koláčov, existuje len jedno jediné rozumné riešenie: vypadnúť von.
Určite je to lepšia voľba, než sa naháňať po obchodných centrách po povianočných výpredajoch. Obchodníci nelenia, akcie už začali.
Sám som na poslednú chvíľu zistil, že mi chýba polnočné šampanské. Vbehol som do Kauflandu a zostal som ako primrazený. Davy agresívnych ľudí nakupovali ako besní – presne tak, ako keby mala zajtra vypuknúť vojna. Najdlhší rad bol, samozrejme, pri obslužnom pultíku s mäsom a šalátmi. Chudery predavačky absolútne nestíhali nakladať polkilové vedrá majonézových šalátov, šuniek a syrov. Koniec roka ako má byť. Po slovensky. Hlavne aby bolo!
Ja som však rozvážne odolal. Dôvod bol jednoduchý: ráno som sa postavil na váhu.
Namiesto Kauflandu radšej 10 kilometrov
Fakt bol najvyšší čas vypadnúť do lesa a na nábrežie. Po zahmlených sviatkoch nám počasie vyšlo neskutočne – viditeľnosť nekonečná, vzduch svieži, mrazivý a slnko provokačne svietilo na celú Bratislavu.
Namiesto tlačenia sa pri pultoch sme sa radšej postavili na štart Silvestrovského behu bratislavskými mostami. V tej obrovskej mase takmer tisícky bežcov sme sa s kamarátmi sotva našli, ale ten pocit stál za to.
Je na nezaplatenie prebehnúť sa s dobrými ľuďmi, vyvetrať si hlavu od predsviatočného zhonu a dať si v cieli ten najlepší horúci čaj na svete. A hlavne: pocit, že vás v cieli niekto čaká, je tisíckrát lepší než akékoľvek akčné zľavy v supermarkete.
Až potom môžu prísť tie skutočne zaslúžené oslavy konca roka!
