Na vrchole kameňolomu lavička a ohnisko. Výhľad doďaleka na Tríbečské pohorie, Javorový vrch i celú topoľčiansku kotlinu. Možno lepšie než Žarnov. Nie tak výpravné ako Valy v Bojnej alebo Ducové. Archeologický výskum však potvrdil, že tu preukázateľne žili ľudia oveľa skôr, než sme sem prišli posedieť my dvaja. Vlastne sem chodím veľmi často. Praveký Tábor nad lomom v Krnči: nové významné poznania.

Praveký Tábor na Tríbči

Archeológovia bojujú, aby bol Tábor (podobne ako Bojná) vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Zatiaľ však z vrchu veselo ukrajuje miestny kameňolom, ktorý svojimi premenami návštevníka nebývalo inšpiruje.

V okolí Topoľčian poznám niekoľko úžasných výhľadov: Marhát, Dominova kopanica nad Lehotou, Vysuté skaly, Úhrad i Mačacia skala na Považskom Inovci, tiež Žarnov na Vtáčniku. Žiaden z nich však nie je tak ľahko prístupný ako práve Tábor z Krnče.

Samozrejme za predpokladu, že sa v kameňolome nestrieľa a nedoluje. :-)

Lom Krnča

Ak sa pohybujete okolo Topoľčian, vrch Tábor je vďaka starému lomu neprehliadnuteľný. Chodím sem často. Lom sa každý rok mení. Horné poschodia sú ako živý organizmus – industriál a príroda sa miešajú do čohosi, čo sa nedá naplánovať. Skúsený fotograf sa tu vie fakt vyblázniť.

Výhľady z Tábora a ticho

Tábor poskytuje kruhový výhľad na celú kotlinu. Brloh, Javorový vrch, Partizánske, Osečný vrch – všetko pred očami.

Sadám si na lavičku, ohnisko predo mnou, Janko prisadol tiež. Potichu počúvame zvuky lesa a objavujeme žochársku kotlinu: "Tam sú Topoľčany, tam bývalé Koželužne Bošany, v pozadí Partizánske a Osečný vrch."

Ticho mám rád odjakživa. Dobrého kamaráta poznáš podľa toho, že ho nemusíš zabávať. Nemusíš sa socializovať. Takto sedieť a pozerať do diaľky dokážeš dlho. A svet ti za to nijako nevyčíta.

Prvý krát som ten pocit zažil pred veľa rokmi, keď som rekonštruoval chalupu. Prišiel som raz na jeseň s plánom urobiť veľa vecí. Pokosiť, pohrabať, vyhrabať, vyzbierať, obrať. Tak som si sadol na chvíľu na lavičku. Sedelo sa dobre, slnko svietilo, vtáky štebotali, celkom teplo, nikto ma nenaháňal a.... sedel som tam len tak, až do večera. Čistá hlava, uvoľnenie, sloboda.

Umenie nerobiť nič

Je úžasné nerobiť nič. Janko by mohol byť senior lektor kurzu „sedenia a nič nerobenia“. Mohli by sme spolu konkurovať aj našim politikom – tí si z toho urobili dokonalú živnosť.

Praveký Tábor nad lomom v Krnči nám otvára nové podnikateľské obzory. Poďme nerobiť nič. A veru by nás to aj bavilo. Taký mestský kaviarenský povaľač na plný úväzok to tiež nemá jednoduché. Pretŕčať sa v kaviarňach, baroch, starať sa o vizáž, daj pokoj. V prírode je lepšie. Môžeš tu byť sám sebou, môžeš byť aj v teplákoch, aj smrdieť. Pokiaľ neprší.

Schádzame dolu po novo vybagrovanej ceste. Objavujeme hríby. Na jeseň sa oplatí vybehnúť na Tábor – Tríbečské lesy pod Javorovým vrchom stále prekvapia.

Najdôležitejšie? Vstať z gauča a vyraziť. Čo sa stane hore, sa nedá naplánovať. Ale stojí to za to.

Príspevok Praveký Tábor nad lomom v Krnči: nové významné poznania zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Letný deň pred nami. A tak rozmýšľame kam sa dnes vyberieme dobiť baterky. Trochu chodenia, trochu oddychu a plán je na svete. Výlet začíname v dedinke Tesárske Mlyňany. Je tu Arborétum Mlyňany, odkiaľ sa chceme presunúť na hrad Gýmeš.

Arborétum Mlyňany

Ako prvé zastavenie sme si vybrali botanickú záhradu – Arborétum Mlyňany. Pri zakúpení vstupeniek sme dostali aj mapku celého areálu. Stačilo len pár krokov a už sme sa ocitli vo svete 67 ha nezvyčajnej prírody.  Na toto miesto nás lákal svet so zaujímavou flórou, ktorú nie je možné len tak vidieť.

Arborétum Mlyňany bolo založené v roku 1892 uhorským šľachticom dr.Štefanom Ambrózy-Migazzim (wikipedia)

Nachádza sa na severnom okraji  Podunajskej nížiny v obci Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou v okrese Zlaté Moravce. Botanická záhrada predstavuje  viac ako 2300 druhov drevín zo Stredomoria, Ameriky, Afriky a Ázie.

Čarokrásne miesta jazierok, rybníkov a náučné chodníky s okolitou prírodou nám boli príjemným spestrením na potulkách. Priniesli sme si aj malé občerstvenie, ktoré sme si vychutnali v prekrásnom altánku.

Kaštieľ nachádzajúci sa uprostred dubovo-hrachových lesov s upraveným Ambrózyho parkom a detským ihriskom pôsobil honosne a upokojujúco.

Nespočetným množstvom km prechádzania sa po chodníkoch okolo vždy zelených listnatých drevín a ihličnanov dokáže vykúzliť iba toto miesto. Občas v tieni korunách stromov či pod slnečnými lúčmi sme obdivovali bohato rozkvitnuté kvety, obrovské sekvoje a rozličné druhy kríkov.

Keď sme sa nabažili atmosféry tohto miesta, blízka dostupnosť a dostatok síl nás zlákala ešte navštíviť kopec Dúň. Dali sme si ho ako druhý cieľ nášho výletu.

Grad Gýmeš

Asi po 30 minútach sme zaparkovali v Kostoľanoch pod Tríbečom na malom parkovisku pod južným svahom pohoria Tribeč. Drevený prístrešok s posedením nám poskytol aj informácie o Mikroregióne Tribečsko. Tak a ide sa objavovať nepoznané.

Za prístreškom sme odbočili vľavo a po strmšom kremencovom kopci sme sa vybrali žltou značkou zdolať vrch Dúň (514 m n. m.).

V ľudovej tradícií sa zachovalo vraj aj pomenovanie podľa kopca s pôvodným názvom „Dym“, z ktorého dostala pomenovanie najprv obec Dymeš neskôr Gýmeš a neskôr aj hrad Gýmeš.

Prevažne listnatým lesom vedie jemne kamenistá cesta popretkávaná koreňmi stromov až k rázcestiu Sedlo pod Gýmešom (424 m n.m.). Pri smerovníku sme pochopili, že stúpanie nás bude sprevádzať až na vrchol. Odbočili sme vpravo a pokračovali zelenou značkou smer zrúcanina hradu Gýmeš (514 m n.m.). Cesta nabrala ešte strmší smer a viedla aj lúkou, ktorá vytvorila miesto s  nádhernými výhľadmi na nížinu.

Zrúcanina hradu

Od prístrešku sme prešli cca 2,5 km a za prvými mohutnými hradbami sa objavila zrúcanina pôvodného gotického hradu (starší názov Jelenec). Jeho veľkosť nás nenechala na pochybách, že ide o pozostatky rozľahlých objektov. Juuuj zvládli sme cieľ :-)

Objekt bol postavený v priebehu 13. storočia a je veľkou dominantou širokého okolia. Vstup na zrúcaninu je na vlastné riziko, pretože sa tam nachádza pár nebezpečnejších strmších miest a tiež môžu z múrov padať uvoľnené kamene, tak si treba dávať pozor.

Nakoľko je zrúcaniny rozsiahla, nechajte si na jej prehliadku dostatok voľného času. Pozostatky barokovej kaplnky, neskororománska hranolová veža a aj tajomnosť podzemnej časti paláca nás očarili. Rôznorodosť podlaží, občasná strmosť kopca, náročnejšia dostupnosť niektorých podlaží nám spestrili spoznávanie tohto hradu. Radi navštevujeme zrúcaniny, pretože majú svoje neopísateľné čaro.

Keď sme sa dostali na vyhliadky (tých je tu naozaj dosť), obdivovali sme majestátnosť kopcov napr. Lysec (547 m n.m.) či Veľký Tríbeč (829 m n.m.).

Slnečné počasie nám doprialo na obzore vyhliadku až na nezameniteľné komíny v Mochovciach a aj na vodnú nádrž v Jelenci. Cesta späť dole kopcom išla už v svižnejšom tempe. Skúste aj vy navštíviť toto miesto a uvidíte, že nebudete ľutovať námahu pri výstupe.

Náš celodenný výlet sme strávil v nádhernej prírode Slovenska. 10 km v nohách nás príjemne unavilo. :-)

Príspevok Výlet na Arborétum Mlyňany a hrad Gýmeš zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V predposledný prázdninový víkend sme viezli naše deti na letné sústredenie do Hornej Vsi. Cestou späť sme sa rozhodli, že keď sme už pomerne ďaleko od Bratislavy, doprajeme si v týchto končinách aspoň krátku prechádzku konečne iba vo dvojici. Ale kam? Ani sme nevedeli, že absolvujeme výlet na Oponický hrad.

Po dlhej dobe sme chceli zažiť kratučký výletík aj bez detí. Keďže išlo o spontánne rozhodnutie, nemali sme nič naplánované. Zrúcanina hradu, ktorá sa týčila na jednom z kopcov Tríbeču nás lákala už dávnejšie. Až keď sme prišli do obce Oponice, pochopili sme, že ide o Oponický hrad.

Oponice

Zaparkovali sme v strede dediny, na pravej strane vedľa krásne zrekonštruovaného Apponyiovského kaštieľa. Prešli sme popod otvorenú rampu a na prvej odbočke vpravo sme priamo „nabehli“ na turistickú cestu značenú zelenou turistickou značkou. Cesta bola v zásade rovinatá a po tri štvrte hodine chôdze nás pomerne nečakaná odbočka z hlavnej cesty voviedla do lesa, kde začalo trochu mierne stúpanie. Netrvalo to však dlho a my sme sa o chvíľu dostali priamo na hrad.

Oponický hrad

Z informačnej tabule sme sa dozvedeli, že bol postavený v 13. storočí a slúžil ako strážny hrad. Nachádza sa vo výške 333 m n. m. Hrad je v porovnaní s inými zrúcaninami pomerne malý, ale napriek tomu nám ponúkol nádherné výhľady na okolitú krajinu.

Aktuálne prebiehajú na hrade rekonštrukčné práce. Niektoré miesta sú prístupné iba na vlastné nebezpečie, na väčšinu sa však bez problémov dostanete. Pri hrade nájdete pripravené miesta s ohniskami, takže hrad je výborný cieľ aj v prípade, ak si chcete spojiť turistiku (prechádzku) s opekačkou. Ponúka nádherné výhľady.

Trasa na hrad

Cesta z parkoviska na hrad bola dlhá cca 2,5 km a teda presne tak bola dlhá cesta aj späť. Ide o veľmi jednoduchú turistiku, iba s miernym prevýšením, vhodnú aj pre najmenšie deti.

Užili sme si naoza minivýlet,. Považujem ho za veľmi príjemné spestrenie bežných dní. A deťom sme museli sľúbiť, že ich absenciu na tomto výlete vykompenzujeme - teda Oponický hrad navštívime s manželom minimálne ešte aspoň jedenkrát. :-) 

Príspevok Výlet na Oponický hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zobor spoznáte už z diaľky z diaľnice ako siluetu Nitry. Je najjužnejším kopcov pohoria Tríbeč. To, na čo sa však väčšina ľudí pozerá nie je Zobor ale Pyramída. Kde je teda skutočný vrchol? Zobor turistické trasy cyklotrasy:

Zobor

Zobor je vrch v meste Nitra v najjužnejšom geomorfologickom podcelku pohoria Tribeč. Dosahuje nadmorskú výšku 586,9 m n. m. Jeho vrchol si často pletú s Pyramídou. TV vežou, ktorá je zďaleka vidieť ako panoráma Nitry. Zobor aj Pyramída sú vyhliadkové miesta na široké okolie. Je tu viacero archeologických nálezísk. Na vrchole Zobora bolo praveké hradisko, ktoré v 9. storočí pravdepodobne využívali Slovania ako útočištné hradisko.

Pyramída

Vedľa Pyramídy stojí tiež zbúraný Miléniový pamätník postavený v roku 1896 na počesť 1000. výročia vzniku Uhorského kráľovstva. Dlho nevydržal. Po rozpade monarchie ho dali Slováci preventívne zbúrať. Do roku 2009 išla na Pyramídu z Nitry aj lanovka. Dnes je nefunkčná. Občerstvenie ponúka len kultová maringotka.

Dražovecká kaplnka

Na najzápadnejšom výbežku môžte objaviť tiež veľmi fotogenickú kaplnku v Dražovciach. Dražoveckú kaplnku nájdete vyrazenú aj na známkach a eurách. Spolu s kaplnkou Sv. Juraja pod Marhátom sú považované za najstaršie murované sakrálne stavby na Slovensku.

Zoborská lesostep

je nádherná lúčna krajina na juhozápadných svahoch horského chrbta spájajúceho Zobor s vrcholom Meškovho vrchu. Je pozoruhodnou ukážkou skalnej stepi až lesostepi. Vyskytuje sa tu 14 druhov chránených rastlín. Jedinečné stepné a lesostepné rastlinné a živočíšne spoločenstvá sú od roku 1952 pod ochranou národnej prírodnej rezervácie Zoborská lesostep, ktorá sa v čase svojho vyhlásenia nazývala prírodná rezervácia Svorad. Platí tu najvyšší, 5. stupeň ochrany. Chránené územie s rozlohou 23,1 ha zhŕňa aj Svoradovu jaskyňu a nad ňou ležiace škrapové polia na vápencových skalách.

foto: reštartnisa, petere, andy pápay

Doprava

Autom po diaľnici Bratislava – Nitra. Ideálnym štartom na Zobor je parkovisko od sanatória (Nemocnica Sv. Svorada). Okrem Svoradovho prameňa s veľmi chutnou vodou a Svoradovej jaskyne ponúka aj križovatku väčšiny turistických trás.

Vlakom ZSSK

železničnou traťou ZSSK Prievidzskou trasou Bratislava – Leopoldov - Zbehy. Tu môžte prestúpiť na vlak do Nitry alebo cez Čakajovce nastúpať priamo na trasu Dražovce - Zobor cca 2 km. Konečná MHD pred Špecializovanou nemocnicou Sv. Svorada Nitra – Zobor, tzv. liečebný ústav na Zobore, je najčastejším východiskom turistických chodníkov.

Turistické trasy Zobor

Nitra - Zobor

Ideálnym štartom na Zobor je parkovisko od sanatória (Nemocnica Sv. Svorada). Okrem Svoradovho prameňa s veľmi chutnou vodou a Svoradovej jaskyne ponúka aj križovatku väčšiny turistických trás. Môžte si vybrať krátky, miestami kúsavý trail nahor, ale ak ste stravoholic, naháňate kilometre a výškové metre, môžte si naložiť v okolitej lesostepi aj riadne dávky.

Modrá trasa vás prevedie od sanatória cez Tri Duby na vrch Zobora, cez Zoborské sedlo na Pyramídu a popod lanovku dole na sídlisko Zobor. Alebo naopak. Toto je najjednoduchšia a zároveň najčastejšia trasa výstupov, ktorú zvládnete aj s malými deťmi. Celá nemeria viac ako 7 km a prekonáte temer 400 metrov prevýšenia.

Nitranský okruh cez Dražovce

14 km trasa Zoborskou lesostepou vás prevedie cez všetky najkrajšie miesta okolia. Vyštartujete po modrej trase až po rázcestie Pod Plieškou, kde sa napojíte na zelenú trasu. Tou sa dostanete priamo ku kaplnke v Dražovciach. Cestou naspäť po zelenej trase miniete vrch Plieška, Meškov vrch, rázcestie Tri duby a pokračujete na vrchol Zobora. Odtiaľ cez sedlo na Pyramídu a po modrej naspäť cez pramene Sv. Svorada k sanatóriu. Nastúpate temer 600 m. Trasa je už kondične náročnejšia.

Dražovce - Zobor

Ak vystúpite v stanici Zbehy, tak sa cez Ćakajovce a Dražovce dostanete priamo na plošinu k Dražoveckej kaplnke. (Odspodu rokliny vedie hore neznačený chodník, je však nebezpečný a nevhodný pre deti a začiatočníkov). Od Dražoveckej kaplnky pokračujete po zelenej trase priamo na Zobor. Zokruhovať trasu môžete naspäť po modrej značke naspäť do Dražoviec. Dĺžka 15 km, stredná náročnosť.

Podhorany - Zobor

Z Podhoran od železničného viaduktu po žltej značke na Meškov vrch, kde sa napojíte na zelenú trasu smerom na Zobor. dĺžka cca 7 km hore. Ak si chcete trasu predĺžiť, môžte si urobiť odbočku na Dražovce, alebo po hrebeni červenou trasou cez Žibricu na rázcestie Pod dlhou skalou, kde sa napojíte znova na žltú trasu a zídete do Podhoran späť.

Alternatívne môžte využiť aj modrú- kratšiu trasu, ktorá vás privedie na križovatku Trojchotár.

Žirany - Zobor

Ak chcete zažiť hrebeňový výstup štartovať je ideálne v Žiranoch. Napojíte sa priamo na červenú hrebeňovú trasu, ktorá vás cez Trojchotár a vrch Žibrica dovedie až na Zobor. Cestu späť si volíte podľa chuti. Trasa je kondične najnáročnejšia.

Lezenie - Biele skaly

Priamo spod lanovky je Zobor využívaný ako lezecká skala. Malé skalné bloky (s výškou do 15-20m) s zhruba 11-timy cestami prevažne v položenej alebo kolmej skale osadené skobami.

Cyklotrasy Zobor

Na Zobor vám ponúkame dve hlavné trasy

Single trail Zobor

Technickejšie. Po červenej značke vyrazíte spod Zobora (sanatórium Sv. Svorada) cez Meškov vrch, 3 Duby až k Pyramíde. Krátky ale kúsavý trail vám zaberie asi hodinu. Ak to dáte od Troch Dubov bez zosadnutia, zasluhujete rešpekt. :-) Jednosmerne má trasa cca 6 km so 400 m prevýšenia a dvoma naozaj solídnymi technickými stúpaniami. Single trail je perfektne značený. Drobné úseky stále pribúdajú. Riaďte sa jeho značením.

Ukážka singletrailov:

1. trail1: Pyramída
2. trail2: Zobor

Lesostepou okolo Zobora

Dlhšie a zážitkovejšie: Dražovecký okruh vedúci z Podhoran po lesnom, zväčša vrstevnicovom traily vás dovedie po 15 km k Dražovskej kaplnke, kde sa napojíte po žltej trase cez Pliešku na červený single trail, ktorý vás vyvezie až hore. Dole vedú dve trasy.

Z Meškovho vrchu si môžte užiť tiež nádherný zošup- skratku do Podhoran (cyklotrasa však nie je značená - je to žltý turistický chodník) Smerom hore to neskúšajte. Ako vychytávku odporúčam navštíviť rozhľadňu v Podhoranoch. Pekná čerešnička na torte s krásnym výhľadom do Topoľčianskej doliny. Celá trasa má 33 km s prevýšením skoro 800 m. GPS trasy tu.

Trasu je možno zokruhovať ktorýmkoľvek smerom.

Kam v okolí Nitry

• Oponický hrad
• Nitriansky hrad a Nitrianska Kalvária
• Divadelná Nitra
• hrad Gýmeš (Jelenec)
• Dražovská kaplnka

Užitočné info

Terén a bezpečnosť

Zoborská lesostep nepatrí k vysokým a nebezpečným pohoriam, dá však kondične zabrať. Pri túre na Zobor určite nepodceňte počasie a výbavu. (pevná turistická obuv, nepremokavá bunda/pončo, trekové palice) Ste v civilizácii. Každých niekoľko kilometrov nájdete krčmičku a ochotných ľudí. Odporúčame mať so sebou mapu alebo Locus navigačný systém.

Odporúčané trasy a cyklotrasy Zobor sú výborne značené. Križovatky označené. Na hrebeni sú vyšliapané hlavné chodníky a orientácia je za dobrej viditeľnosti nenáročná.

Príspevok Zobor turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ďalší vydarený jarný turistický výlet. Tentoraz sme zamierili na južné úpätie Tribeča. Okrem Mira sa pridal i Juraj, ktorý bol síce z našej trojice najstarší, ale udával tempo, takže sme stihli všetko, čo sme mali v pláne, a na záver sme mali dosť času aj na tradičné pivo, tentoraz okorenené borovičkou. Ale o tom potom, ako hovorieval klasik.

Do Kozároviec sme išli rýchlikom. Museli sme si trošku privstať, lebo zo Zvolena odchádza už pred piatou. "Pravidelné meškanie" sme tentoraz uvítali, lebo autobus do Zlatých Moraviec sme mali až o hodinu.

Ranný chlad sme zahnali v staničnom bufete. Káva bola síce mizerná a na dlhší čas mi znechutila tento nápoj, ale na predaj bola aj bežná tlač, takže čakanie ubehlo rýchlo. Oživila ho skupinka detí z rómskej osady. Miestny štamgast nás pred nimi varoval, aby sme si dali pozor na veci. Nič zlého sa však neudialo. Pravda, bufetárka nebola z týchto malých pravidelných ranných hostí nadšená. Pravidelne sa tu zastavia cestou do školy. Niektoré si len prišli vymeniť medenáky za tvrdé eurá, niektoré sa tešili zo žuvačky za 15 centov. Predavačka hundre, že bude lepšie, keď tento "lukratívny" tovar zruší.Z okien autobusu sledujeme, že sa rodí ďalší slnečný deň. Tohto roku nám počasie praje.

V Zlatých Moravciach prestúpime na spoj do Kostolian pod Tribečom. Táto dedina sa stala našou dnešnou "základňou". Dopoludnie sme venovali výstupu na Studený hrad a na hrad Gýmeš a popoludnie výstupu na Veľký Lysec.

Kostoľany pod Tríbečom

História Kostolian pod Tribečom je spracovaná na obecnej stránke https://www.kostolanypodtribecom.sk/historia-obce.html Prvá zmienka sa nachádza v Zoborských listinách v rokoch 1111 a 1113. O starobylosti najviac svedčí kostol sv. Juraja s predrománskymi základmi. Okolím vedie Kostoliansky náučný chodník. Je nezvyčajne dlhý, až 27,6 km, a má 34 zastávok.

Až na výnimky nie sú na nich informačné panely, takže odporúčam si vopred otvoriť túto stránku.

Výhodu majú tí, ktorí si ju môžu otvoriť v mobile. Ja som trošku zaostalejší a tento novodobý fenomén používam len tradične - na telefonovanie. Dokonca i na sms-ky som lenivý. Ale už trochu začínam závidieť kamarátom rôzne aplikácie, takže asi zmením názor. Spomenutú stránku odporúčam otvoriť, je tam nielen veľa informácií, ale i pekné fotografie.

Studený hrad

Z dediny ideme po žltej značke na Studený hrad. V 11. - 13. stor. tu skutočne stál hrad. Zrejme len drevený a prefukujúci vietor nás presviedča, že bol naozaj studený. Neskôr dali feudálni páni prednosť blízkemu vyššiemu kopcu - Gýmešu. Z "našej", východnej strany je vrchol pohodlne prístupný odbočkou zo žlto značeného turistického chodníka. Na sever a na západ spadajú zrázy budované tvrdým kremencom, typickom pre vrchy horského podcelku, ktorý geografovia pomenovali po dedine Jelenec. Z okraja brál sa otvára panoráma pohoria Tribeč. Viac o Studenom hrade.

Ako sa dozvedáme z textu náučného chodníka, pozornejší turista si môže všimnúť nerovnosti na kremencových vrstvách. Veríme geológom, ktorí tvrdia, že ide o fosílne čeriny, pamiatku na vlnenie príbrežných vôd mora spred 200 miliónov rokov.

Na Gýmeš

Vrátime sa do sedla, meníme farbu zo žltej na zelenú a rezko vystúpime k zrúcaninám hradu Gýmeš. Aj o ňom nájdete dostatok informácií na spomínanej stránke náučného chodníka, konkrétne tu. Tentoraz je informačný panel i na hrade. Hoci sa z neho zachovali len ruiny, zaujme rozlohou, členením, architektonickými detailmi i výhľadmi.

Jelenská gaštanica

Na severných svahoch Gýmeša je ďalšia pozoruhodnosť - porast jedlých gaštanov (Castanea sativa). Údajne ho vysadili už v 13. stor. Obdivujeme stromy, ktoré sa možno až po štyroch storočiach poberajú do večnosti. U niektorých k tomu prispela i nebezpečná huba, ale na rozdiel od iných gaštanových porastov u nás (napr. v Modrom Kameni), sú gýmešské gaštany voči ochoreniu pomerne odolné a porast sa prirodzene zmladzuje.

V čase zberu gaštanov (do 25. septembra do 31. októbra) je prechod gaštanicou zakázaný.

Kostolík Sv. Juraja

Príjemne lesom sa vraciame do Kostolian pod Tribečom a obedňajší odpočinok si doprajeme pri kostolíku sv. Juraja. Pod ním, na začiatku prístupového schodiska, je výdatný prameň. Malý betónový bazén sa síce zelenie žaburinou, ale voda zrejme nevyteká priamo z neho a podľa slov staršej panej, ktorá vyšla z blízkeho domu, je pitná.

Rád by som sa pozrel do kostola, v ktorom sú unikátne fresky, ale dnes to nepôjde. Možno nabudúce. Možno v čase, keď zakvitnú Kostolianske lúky.

Vinice a Veľký Lysec

Posilnení stúpame nad dedinu, ktorej obyvatelia sa venujú i pestovaniu viniča. A kde sú vinohrady, tam nemôže chýbať sv. Urban.

Výstup do sedla pod Lyscom a ešte viac na samotný Veľký Lysec (546,9 m n. m.) dá zabrať.

Ohnisko pod vrcholovými bralami nás presviedča, že je častým cieľom turistov. Dnes sme tu však sami. Z kremencových brál sa opäť otvára pohľad na chrbty Tribeča, vrátane najvyššieho vrcholu Veľký Tribeč (829,6 m).

Velčice

Sú zalesnené, ale z lesov občas vystupujú bralá, ktoré lákajú k návratom do tohto pohoria. Aj lúky nad Velčicami vraj na jar a v lete parádne zakvitnú Spokojní z príjemnej turistickej vychádzky schádzame do dediny Velčice.

Polhodinu do odchodu autobusu využívame - ako som spomenul už v úvode - osviežením v miestnej krčme. Zarytí abstinenti nám to azda odpustia.

K turistike tá štipka dopingu v primeranom množstve akosi patrí. Obavy, že by sme nestihli v Kozárovciach rýchlik, sa nenaplnili. K avizovaným šiestim minútam na prestup pribudlo "pravidelné meškanie", tentoraz len osemminútové.

Dnes všetko prebehlo podľa plánu. Informácie, ktoré si môžeme prečítať pri náučnom chodníku, nás však zrejme zdravo prinútia k návratu.

Napokon - tých Lyscov je v slovenských pohoriach viac. V sobotu sme boli na Lysci pri Lučenci, dnes na tomto v Tribeči a v priebehu roka si azda nájdeme čas, aby sme vyšli na ďalšie.

Príspevok Na Gýmeš a Studený hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V spolupráci s asociáciou športových klubov mesta Piešťany sme v sobotu dňa 12.10.2019 pre členov reštartnisa a širokú verejnosť v rámci “Európskeho týždňa športu“  a výzvy  7 kopcov 3 jazerá zorganizovali jednodňovú turistickú akciu: Jesenný turistický a nw výstup na Zobor.

Výstup na Zobor

Tesne pred štartom spod Nitrianskeho sanatória si mohli účastníci vďaka akreditovanej inštruktorke nw Ley Michalčíkovej vyskúšať základy nordic walkingu.

Na vrchole medzi 12,00 hod a 13,00 hod.dostal každý účastník okrem skvelého pocitu aj účastníčky odznak.

Babie leto dodalo svoju neopakovateľnú atmosféru a počasie vyšlo fantasticky.

Svoradov prameň a jaskyňa

Dali sme Svoradov prameň, jeho jaskyňu, výstup na Meškov vrch, Zobor aj Pyramídu.

Svoradova jaskyňa je pomenovaná podľa pustovníka sv. Svorada, ktorý ju obýval začiatkom 11. storočia. Sv. Svorad žil veľmi prísnym asketickým životom, celé dni tvrdo pracoval, temer nejedol a okolo pása nosil mohutnú kovovú reťaz, ktorá mu časom vrástla do tela. Aby neochabol v modlitbe ani počas noci, vymyslel si rozličné mechanizmy, ktoré mu zabránili zaspať. Sedával na pni obkolesenom ostrým tŕstím a keď ho premáhal spánok a jeho telo sa naklonilo na tú či onú stranu, tŕstie ho bolestivo bodlo. Na hlave mal položenú drevenú korunu, na ktorej zo štyroch strán viseli kamene. Vždy keď mu padla hlava, jeden z kameňov ho udrel.

Svoradova jaskyňa je dlhá 30 m, priechody medzi jej jednotlivými časťami sú však veľmi úzke, a tak sa v praxi vchádza len do prvej – vstupnej siene. V tejto sieni, ktorá – podobne ako ostatné časti jaskyne – nemá kvapľovú výzdobu, sa nachádza kríž so svätým obrázkom. 

Príspevok Jesenný turistický a nw Výstup na Zobor zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Hrebeňom pohoria Tribeč sa vcelku dobre jazdí. 

Každý rok si na bike vyberáme trasy, ktoré sme ešte nikdy nejazdili. Tento rok sme naplánovali jazdu hrebeňom Tribeča a jedného pekného rána sme vyrazili. 

Videoreportáž z trasy

Vyrážame z Jelenca

Naša cyklotúra začína pri vodnej nádrži Jelenec. Tu je parkovisko kde sme nechali auto a vydali sme sa nato po cyklotrase Tribečská hrebeňovka, modré a červené Céčko.

V mieste kde sa križuje táto cyklo s červenou turistickou (48.4500333N, 18.2348294E) sme sa odpojili z cyklotrasy a vydali sme sa smerom hore po červenej turistickej. Nebol to veľmi dobrý nápad (neodporúčam), síce pekný výhľad ale dosť strmé stúpanie, ktoré sprevádzalo aj tlačenie bikov. Keď sme sa opäť stretli so značenou cyklo (v tomto bode 48.4644594N, 18.2367519E), tak sme sa potom už nepokúšali pokračovať po červenej turistickej a zvolili sme cestu po cykloceste.

Veľký Tríbeč

Obišli sme vrchol Veľkého Tribeča a vystúpili sme naň v smere od Sedla pod Veľkým Tribečom. Táto trasa bola oveľa jednoduchšia ako keby sme sa ďalej trmácali po červenej turistickej. Na vrchole sme sa veľmi nepokochali výhľadom, kedže tu zavadzajú stromy. Skôr nás postrašili tmavé mraky, ktoré sa pomaly prevaľovali nad našimi hlavami...

Veľmi sme sa tu teda nezdržovali a radšej sme mazali vyskúšať tú hrebeňovú trasu smer Medvedí Vrch skôr než sa spustí lejak. Chodníček po hrebeni je to naozaj pekný, rýchly, miestami dosť kamenistý s pár výhľadmi. Určite odporúčam si ho prejsť aspoň v tej dĺžke ako sme šli my. ( info v mape nižšie ) Na dlhšie pokračovanie po hrebeni nám veľmi neoprialo počasie.

Čierny hrad

Od Mišovho Vrchu sme ďalej pokračovali na Čierna Hrad, ktorý je len takou maličkou zrúcaninou. Niečo podobné ako Dračí Hrádok nad Borinkou pri Stupave. Tu sme teda pobudli krátko a šli sme ďalej spodonou cestou smerom späť k Jelencu na zrúcaninu hradu Gýmeš.

Gýmeš

Na hrade Gýmeš sme mali čas kochať sa jeho krásou kedže sa počasie medzi tým umúdrilo. Je to pekný a ľahko dostupný hrad, ktorý stojí za návštevu. Určite sa sme vrátim aj s deťmi. 

Video z hradu:

Tríbeč

Tribeč je pohorie, ktoré keď som sa pozrel na mapu, tak som videl množstvo cyklotrás. Trasy tu síce sú ale veľmi málo vyjazdené. Nedá sa to porovnať s trasami v Malých Karpatoch, hlavne pri Bratislave. Je to krajinný celok, ktorý sa nachádza v okresoch Nitra, Zlaté Moravce, Topoľčany a Partizánske na západnom Slovensku. Má dĺžku 50 km a maximálnu šírku 18 km. Najvyšší vrch je Veľký Tribeč (829 m n. m.). V pohorí prevažujú listnaté bukové lesy. 

Tribeč je tiež už takmer 100 rokov opradený povesťami o miznúcich ľuďoch. Z historických (a súčasných) prameňov nie sú prípady zmiznutia dopodrobna vysvetlené. Miesto sa sem-tam prezýva Slovenský bermudský trojuholník. Pre niekoho môže táto časť územia vzbudzovať aj strach a nedôveru... Takže opatrne :-) 

Nachádzajú sa tu aj nejaké single, ktoré pôjdem určite raz preskúmať. Podľa trailforks tu sú: Trhlina, Pozerák, Zubatá, Sunset, Srnkáč, Smrečina. 

Výlet to bol pekný, vo videu nájdete zostrihaný celý priebeh trasy, aby ste mali prehľad o teréne a jednotlivých úsekoch na trase. 

Začiatok a koniec trasy sme mali pri vodnej nádrži Jelenec. 48.3973339N, 18.2061236E, dĺžka trasy 40 km. 

Trasa na stránke mapy.cz 

Príspevok MTB po hradoch a po hrebeni pohoria Tríbeč zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po zaparkovaní auta v areáli Oponického kaštieľa v obci Oponice nám ostalo už len skontrolovať, či sme si zobrali všetko potrebné so sebou. Náučný chodník vedie po zelenej turistickej značke popri družstve do krásneho bukového lesa v západnom výbežku pohoria Tribeč nad obcou, v chránenej krajinnej oblasti Ponitrie až na hrad Oponice.

Zákruta vpravo, informačná tabuľa, potom vľavo a už len mierne stúpanie čiastočne kamenistou cestou. V družnom rozhovore sme sa ani nenazdali a v okne cez koruny stromov a náletových drevín jasne svietili múry Oponického hradu.

Oponický hrad

Na rázcestí nám značka ukázala odbočku k hradu. Označenie už nie je v najlepšej forme, no naše pozorné oko nesklamalo. Dali sme si malé zastavenie na oblečenie nepremokavých búnd a pršiplášťov, aby sme začínajúce mrholenie prežili v suchu.

Bolo teplučko a záujem zdolať zrúcaninu nepominul. Pokračovali sme úzkym chodníkom, cez ktorý pretekal jemný prúd vody. Museli sme sa viac pozerať pod nohy ako zvyčajne. A tak sme si všimli aj vodou poumývané väčšie kremencové skaly, ktoré teraz tvorili pohodlné schody.

Neprestajné mierne stúpanie nás viedlo až pod kopec, kde sa opäť po pravici objavili hradné múry. Zrúcanina Oponického hradu leží v nadmorskej výške 333 m n.m. Otvorila sa nám v celej svojej kráse. Prešli sme okolo obvodových múrov k prednej časti. Je tu nádherne vybudovaný prístupový most. Ak upriamite pohľad cez lúku s posedeniami pred sebou, uvidíte očarujúce výhľady na Topoľčiansku kotlinu.

Na informačnej tabuli pred vstupným mostom sme si prečítali o histórií hradu.

hrad Oponice: Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1300. Za zakladateľov a prvých vlastníkov hradu sa považujú Čákovci. Po smrti Matúša Čáka sa v roku 1329 stal jeho majiteľom Mikuláš Gutkeled a od roku 1392 prešiel do vlastníctva zakladateľa rodu Aponiovcov. Husitské vojská v roku 1430 hrad dobyli a poškodili, no rýchlo bol opravený. Jeho sláva však časom upadala a dostával sa do rúk čoraz chudobnejších majiteľov. Vďaka aspoň základnej údržbe však v priebehu 16. a na začiatku 17. storočia odolal tureckému náporu. K zániku hradu prispeli spory o majetok Aponiovcov medzi dvoma bratmi, ktoré sa vliekli už od roku 1612. Majitelia hrad definitívne opustili v roku 1645 a presťahovali sa do podhradia. Odvtedy hrad pustol. (wiki)

hrad Oponice

Preskúmali sme čiastočne zrekonštruované miesta zrúcaniny. Sem tam rebríky, sem tam schody a dobudované poschodia ponúkli pár zaujímavých zákutí.

Bol nám dopriaty trochu silnejší chvíľkový májový dáždik. A tak sme sa trochu viac sústredili na každý krok v nerovnomernom teréne. Tento malý adrenalín spestril zostup.

Na záver sme sa už len vrátili očarujúcim lesom k Oponickému kaštieľu.

Trochu histórie: Legenda hovorí, že v tejto oblasti rád oddychoval Svätopluk, predtým ako tam stál na mieste zrúcaniny nejaký objekt. Údajne tu zanechal veľký poklad, ktorý však bude možné vykopať až vtedy, keď ho slovanský národ bude najviac potrebovať.

Pre nás bolo toto miesto s cca 6 km v nohách úžasným zážitkom s príchuťou dažďa.

Odporučenie

Výlet je krátky, niekoľkohodinový, nenáročný, vhodný aj pre rodiny s malými deťmi.

Príspevok Výlet na zrúcaninu: hrad Oponice zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.