Valy - hľadanie ideálnej cykloskratky do Piešťan

Valy – hľadanie ideálnej cykloskratky do Piešťan

by

Valy a kľučkovanie okolo slovenských národných hodnôt, alebo hľadanie ideálnej cykloskratky do Piešťan.

1 zajac, 2 motorové píly, 2 zbytočné kľučky, veľké stádo jeleňov a srniek, neobjavené trasy Inovca, schovaná priehrada, totálne vybitá baterka a dve skvelo načapované Plzne.

Nie vždy sa človeku chce vysadnúť na bajk, ale po prvom kilometri sa hlava vždy napraví. Potom už len radosť a šťastie. Nové trasy a prírodné traily si vždy užívam. Mám rád, keď neviem čo ma čaká.

A Považský Inovec je plný cyklotrás. Z Topoľčianskej strany ich vedie na Piešťany hneď niekoľko. Pokiaľ som jazdil výhradne na žiletke, mal som na výber iba Havran alebo Svrbice. Až horák mi otvoril množstvo ďalších variant. Tentokrát som sa vybral za históriou a národnými symbolmi, cez Bojnú na Valy.

Valy

Kúsok za Rančom Babica v Bojnej sa rozkladá unikátne archeologické nálezisko, slovanské hradisko Bojná I. – Valy. Toto hradisko bolo významným hospodárskym, mocenským a christianizačným centrom Nitrianskeho kniežatstva a neskôr Veľkej Moravy. Našlo sa tu množstvo vzácnych archeologických nálezov, medzi nimi i kolekcia najstarších slovanských kresťanských pamiatok na Slovensku. Hradisko je voľne prístupná prírodná expozícia, prezentujúca život ľudí z Veľkej Moravy. Spolu s Kostelcom v Ducovom a kaplnkami Sv. Juraja a v Dražovciach patria popri Nitre a Devíne medzi najstaršie dochované historické pamiatky a najzákladnejšie symboly slovanskej štátnosti.

Z Bojnej do Bojnej

Technika jazdy na horáku nikdy nepatrila medzi moje prednosti. Aj preto si neviem vynachváliť široké pluskové plášte, ktoré mi dávajú nielen pocit istoty, ale aj oveľa lepšej trakcie a priľnavosti k terénu. V hore si e-bajk fakt užívam.

Lesáci sa v Bojnej pochlapili. Chcel by som v tejto súvislosti pochváliť (málokedy to robím) prácu lesákov v oblasti Bojná Valy. Minulý rok tam prebiehala ťažba a ja som očakával (ako obyčajne) to najhoršie. Metrové brázdy rozjazdené od ťažkých mechanizmov, blato a neprejazdný dobitý terén. Namiesto toho ma čakala temer dokonalá cyklotrasa, čerstvo uhladená, vysypaná štrkom. Paráda. Ak by takto pristupovali k prírode aj ostatní lesáci, možno by sa vojnová sekera medzi turistami, cyklistami a lesákmi značne otupila.

Trasu zväčša riešim až navečer, keď mi dôjde voda, príde panika, alebo keď riadne zablúdim. Dnes to nebolo inak. Fatálna chyba v navigácii, neodpustiteľný odklon z naplánovanej trasy. Ale priznať, že si znova zablúdil? Ty?  To radšej tvrdiť, že si to tak chcel. Ego pätdesiatnika je nevyspytateľné.

Nechal som sa zlákať krásnym lesným trailom. Dve tri kľučky, jedno zlé odbočenie a namiesto na Jeleních jamách som sa ocitol znova na smetisku v Bojnej. Po 30 km iba 200 metrov od miesta, odkiaľ som vyrazil. Chladená Plzeň v nedohľadne, ale som trendy. Kľučkovanie mi ide. Kľučkovanie a nielen to na bajku dnes vôbec na Slovensku frčí.

Kľučkovanie

– Vyšliapneme si ráno Marhát?
– Neviem, možno bude pršať. Aj mám ešte zajtra nejakú robotu na záhrade. Veď neskôr, uvidíme…

– Už si začala behať?
– Dnes nie, makala som do večera, nestíham (vsaď si akúkoľvek inú výhovorku)
– A včera?
– Teraz som fakt zasekaná….
– A bola si vôbec behať tento mesiac?
– … ticho …. no …. ale zajtra začnem, rozhodne začnem …

Kľučkovanie sa stáva národným športom. Najmä pri sľuboch, zdôvodňovaní, rozhodnutiach a zodpovednosti. V politike, v médiách, v podnikaní aj v bežnom živote. Žasnem, keď v poslednom čase počúvam v médiách niektorých politikov, štátnych manažerov ale najmä ich hovorcov. Posunuli umenie vypúšťať clony, odbočovať od témy a tárať siahodlhé nič nehovoriace drísty na úplne novú úroveň. Často počítam, koľko minút sú schopní zaplniť prázdnymi floskulami a pritom nepovedať vôbec, ale vôbec nič. Na ktorej škole to len učia? 🙂

Ale vráťme sa k prírode …

Jelenie Jamy

sú významnou križovatkou. Vždy sa tu rozhodujem, či sa pokochám výhľadom z Marhátu, vybláznim na zjazde do Jurka, alebo si dám pivo na Havrane. Do sedla Havran vedie hrebeňovka (Štefánikova magistrála). Je to asi najkrajšia trasa, navyše na konci s oroseným pivom. Zvyčajne tento smer vyhráva. Dnes som sa ale rozhodol spustiť cez Výtoky smerom na Ducové a spoznať aj odvrátenú, Piešťanskú stranu Inovca. A tak ma prekvapí, ak už po pár sto metroch natrafím na súkromnú jeleniu oboru. Samoty z Doliny okolo Hornej Dolnej tu nehľadaj. Na prvý pohľad je jasné, že toto je územie Piešťanských mestských chatárov.

Som elektrikár a páči sa mi to …

Aj by som sa pokochal okolím a poblúdil ďalej, ale dnes som v roli e-bajkera. A tomu, keď sa zjaví posledný dielik na displeji baterky (čo znamená, že energia došla) často prepne. Nie. Tento 22 kg bajk sa mi po kopcoch tískať nechce. A tak volím priamočiaru trasu asfaltom dolu kopcom, až do Moravan nad Váhom. Zastavím sa iba pri Striebornici. Priehrade, o ktorej existencii som nemal ani tušenia. Tu rozhodne nie som posledný krát. Ani som nevedel, že z Moravan ide až na Jelenie jamy krásna asfaltová cesta – vhodná aj na cesťáky.

La Musica

V Piešťanoch končím pri Auparku v podniku La Musica. Mám na to hneď tri dobré dôvody. Jeden sa volá Plzeň alebo Guiness, druhý dobíjačka a tretí tatarák. Cyklistov tu majú radi. S dobitými baterkami sa hneď na svet lepšie pozerá. Čaká ma tu moja nežnejšia polovička, auto i pes. Piešťanská strana Inovca za podrobnejšie preskúmanie cyklotrás rozhodne stojí. Jednak downhill trail v Banke, jednak zvážnice v okolí Modrovky, Bezovca a Hrádku, ale tiež Kostelca v Ducovom. Iba kúsok ďalej v Hrádku sídli MTbajker, kde vám dajú bicykel dokopy na to tata.

Zhrnutie

  • Nebuďte leniví, neležte na gauči, obujte tenisky, sadnite na bajk a vybehnite do prírody
  • To najcennejšie, čo môžte od života čakať sú dobrodružstvá a zážitky
  • Endorfíny a adrenalín sú najzdravšie formy závislosti (pokiaľ sa nezrúbete na červenom traily)
  • Ak je dobre načapovaná Plzeň je to najlepšie pivo na svete, a
  • Považský Inovec je nádherný

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *