Sú miesta, ktoré majú v zime neopísateľné čaro. Náučný chodník Jakuba Surovca a Zbojská medzi ne rozhodne patrí. Leží na hlavnom hrebeni Veporských vrchov na hranici Brezna a Rimavskej Soboty. Väčšina ľudí sem príde za vôňou halušiek z miestnej koliby, no skutočný poklad sa ukrýva len kúsok od parkoviska – v rokline, kde sa rodia ľadopády a zbojnícke legendy.

🧭 Náučný chodník Jakuba Surovca

Je ako malý Slovenský raj. Ak hľadáte trasu, ktorá vás nebude nudiť ani minútu, Náučný chodník Jakuba Surovca je trefa do čierneho. Tento okruh vás prevedie cez rozhľadňu, jaskyne a divokú roklinu.

🔭 Štart: Rozhľadňa a zbojnícky fotopoint

Túra sa začína pri drevenej rozhľadni nad sedlom. Neobíďte ju – vo vnútri nájdete zaujímavú expozíciu a hneď vedľa sochu samotného legendárneho zbojníka Jakuba Surovca. Odtiaľto zídete lúkami do lesa, okolo malej jaskyne na Remete až k potoku.

• Pozor na blato: Úsek pod Remetiskom býva po dažďoch a odmäku poriadne blatistý. Ideálne je prísť, keď poriadne mrzne.

👹 Čertova dolina: Ľadové divadlo v koryte potoka

Najkrajší úsek prichádza po podídení hlavnej cesty a železničného Čertovho mosta. Prírodná rezervácia Čertova dolina vám pripomenie tiesňavy Slovenského raja.

• Zimná výzdoba: Koryto potoka Furmanec vytvára v mrazoch neskutočné ľadopády, cencúle a zamrznuté kaskády.
• Zaistená cesta: Trasa vedie priamo korytom, nájdete tu rebríky a istiace pomôcky. V zime si dajte pozor na poľadovicu!

🥟 Odmena v Sedle: Halušky a legendárne buchty

Po zhruba 2 až 3 hodinách (podľa toho, ako dlho budete fotiť ľadovú výzdobu) sa chodník stočí späť k salašu. A tu prichádza tá najlepšia časť:

• Koliba Zbojská: Poctivé halušky, pirohy alebo baranina, ktoré po zimnej túre chutia dvakrát tak dobre.
• Legendárne buchty: O pár metrov ďalej nájdete slávne muránske buchty. Či už makové, lekvárové alebo tvarohové, plnka je tak bohatá, že jedna vám stačiť nebude.

📸 Tip pre „auto-turistov“: Ľadopád Tesná skala

Ak cestujete zo Zbojskej smerom na Tisovec, majte oči na stopkách. Priamo pri ceste sa v zime vytvára monumentálny Ľadopád Tesná skala. Je to jedna z najfotogenickejších zimných lokalít v regióne, ktorú uvidíte priamo z okna auta.

📍 Čo ešte vidieť v okolí?

Ak vám okruh Jakuba Surovca nestačil, okolie Brezna a Tisovca ponúka ďalšie skvosty:

• Z Brezna: Druhá najvyššia vyhliadková veža na Slovensku (Horné Lazy) a mega lavička na Pohanskom.
• Zo Zbojskej: Výšľap na Fabovu hoľu alebo k útulni v sedle Burda.
• Z Tisovca: Ostrý výstup na Hradovú s náučným chodníkom.

📥 [INFO-KARTA] Okruh Jakuba Surovca

• Východiskový bod: Sedlo Zbojská (parkovisko pri kolibe)
• Dĺžka: 5 km (okruh)
• Čas: 2 – 3 hodiny
• Náročnosť: Stredná (v rokline sú rebríky a kĺzavé skaly)
• Vhodné pre deti: Áno (školáci), v zime s opatrnosťou.

Príspevok Náučný chodník Jakuba Surovca: Zbojnícke dobrodružstvo v sedle Zbojská zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pieniny pozná každý najmä ako letnú destináciu plnú pltí, bicyklov a turistov v okolí Červeného Kláštora. Akonáhle však zimné Pieniny prikryje sneh, tento región na severe Slovenska odhalí svoju druhú, oveľa intímnejšiu tvár. Zimná turistika v Pieninách je o tichu, mrazivej kráse Dunajca a výhľadoch na Tatry, ktoré odtiaľto vyzerajú úplne inak.

❄️ Dunajec v zimnom šate: Raj pre bežkárov i peších

Zabudnite na preplnené parkoviská. V zime je najdostupnejším východiskom obec Lesnica. Cesta vedúca prielomom Dunajca, ktorá v lete praská vo švíkoch pod náporom cyklistov, sa mení na rozprávkový chodník.

• Bežkovanie v Pieninách: Pri dobrých snehových podmienkach trasu popri Dunajci upravujú pre bežkárov.
• Atmosféra: Zamrznuté brehy rieky a stúpajúca para nad vodou vytvárajú v mrazivom počasí magickú kulisu, ktorú počas splavu v júli nezažijete.

🏔️ Lesnícke sedlo: Netradičný pohľad na Tatry

Ak hľadáte najlepší pomer medzi námahou a výhľadom, zamierte do Lesníckeho sedla. Toto miesto vnímam ako ideálny štartovací bod pre nenáročné zimné túry v Malých Pieninách.

Čo robí túto lokalita výnimočnou?

1. Panoráma Tatier: Uvidíte ich „z boku“ – je to menej typický, no mimoriadne pôsobivý pohľad na naše veľhory.
2. Otvorený terén: Lúčne svahy ponúkajú ďaleké výhľady na zvlnený reliéf Pienin aj pri nižšom zimnom slnku.

🥾 Hrebeňovka na Šľachovky (Wysoki Wierch)

Zo sedla vedie nenáročná trasa smerom na Šľachovky. Ide o obľúbený úsek, ktorý zvládnete aj v zime bez potreby ťažkej technickej výbavy.

Tip na západ slnka: Vďaka otvorenému reliéfu sú Šľachovky jedným z najlepších miest v regióne na pozorovanie zimného západu slnka nad zasneženou krajinou.

🏠 Zastávka u susedov: Schronisko pod Durbaszką

Na poľskej strane Malých Pienin, tesne pod najvyšším vrchom Vysoké skalky, nájdete chatu Schronisko pod Durbaszką. Hoci leží za hranicou, je strategickým bodom pre turistov križujúcich slovensko-poľské pomezí. Je to ideálne miesto na krátky oddych pred návratom do doliny.

Prečo navštíviť zimné Pieniny?

• Minimum ľudí: Užijete si hory bez davov.
• Dostupnosť: Trasy sú menej náročné a vhodné aj na kratšie zimné dni.
• Pokoj: Región ponúka skutočný „reset“ hlavy v tichej prírode.

Zimné Pieniny nie sú len o splave Dunajca. Sú dôkazom, že tie najkrajšie miesta Slovenska sa oplatia navštíviť aj vtedy, keď sezónne atrakcie spia.

Príspevok Zimné Pieniny: Keď Dunajec stíchne a Tri koruny ovládne pokoj zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Krížna v zime je viac než len tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Je to biela katedrála vetra, kde sa človek učí pokore bez kazateľa. Stačí vystúpiť nad pásmo lesa a pochopíš, že tu sa nevyjednáva – tu sa počúva. Zimná turistika na Krížnu (1574 m n. m.) je zážitok, ktorý sa vám vryje hlboko pod kožu.

Keď sa Krížna v zime zmení na kulisu z iného sveta

Ak si odmyslíš, že tu stále fučí, leto na Krížnej pôsobí mierumilovne – mäkké obliny, nekonečné lúky a pasúce sa ovce. V zime sa však všetko vyostrí. Vietor tu bičuje hrebeň tak vytrvalo, až máš pocit, že si tu v prenájme a on je právoplatný majiteľ.

Sneh tu nie je len pokrývka, je to sochár. Modeluje svahy do fantastických tvarov – gigantické záveje, zamrznuté vlny a snehové previsy. Keď sa krajina ponorí do inverzie, stojíš na ostrove svetla nad nekonečným morom oblakov. Pod nohami máš celú Veľkú Fatru a na horizonte siluety Nízkych Tatier, Západných Tatier a Chočských vrchov. Je to panoráma, ktorú si neodnesieš v mobile, ale niekde hlboko pod rebrami.

Vedeli ste, že? Cez vrchol Krížnej prechádza Cesta hrdinov SNP? Stretávajú sa tu tri červené značky, akoby sa hory dohodli na dôležitom zimnom kongrese.

Matka lavín: Prečo netreba zimnú Krížnu podceňovať

Krížnu prezývajú Matka lavín. A nie je to poetická nadsázka, ale krutá realita. Väčšina jej holých svahov je v zime silno lavinózna. Vietor presúva sneh a vytvára zradné dosky, ktoré pod nohami pôsobia nevinne. Stačí jeden chybný krok a príbeh sa môže skončiť skôr, než sa začne.

Tragédia z roku 1924, keď lavína z Krížnej zasypala osadu Rybô a vzala 18 životov nie je len historickou spomienkou. Je to tichý varovný tieň. Keď stojíš na hrebeni a vietor ti hučí v kapucni, uvedomíš si, že hory si pamätajú. Zimný výstup na Krížnu si vyžaduje nielen kondíciu, ale hlavne rešpekt k predpovediam HZS.

Zimný výstup na Krížnu: Trasy a výbava

Hoci výstup nie je technicky náročný (v zmysle lezenia), dĺžka trasy a nevyspytateľné počasie z neho robia kondične náročnú túru.

Najpopulárnejšie trasy:

• Z Tureckej: Klasický okruh cez Kráľovu studňu a späť. (cca 18,5 km / 1100 m prevýšenie).
• Zo Starých Hôr: Dlhá a poctivá trasa (cez 23 km / 1400 m prevýšenie). V zime sa tieto čísla pocitovo násobia – každý meter proti vetru sa ráta dvojnásobne.

Čo si zbaliť do batoha?

1. Vrstvené oblečenie: Kvalitný "hard-shell", ktorý neprefúkne.
2. Zimná výbava: Mačky alebo aspoň kvalitné nesmeky (hrebeň býva často vyfúkaný do ľadu), ideálne snežnice.
3. Bezpečnosť: Nabitý telefón s aplikáciou HZS a čelovka (zima v horách končí deň bez varovania).
4. Energia: Termoska s horúcim čajom a kalórie, ktoré nezamrznú.

Príspevok Krížna v zime: Biela katedrála Veľkej Fatry a matka lavín zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kráľova hoľa zimný turistický výstup - pre mňa pojem a po Kriváni a Ďumbieri aj určitý symbol Slovenska. Počas roka ju navštívim niekoľko krát. Či už pešo, na bicykli, alebo na bežkách. Čarovná je na jar a v lete, keď je posiata kvetenou, nádherná je na jeseň, keď hýri farbami, ale v zime je prekrásna, preto ju mám v tomto ročnom období najradšej. Zima čaruje, sneh sa blyští pod nohami, kosodrevina omrznutá ako v rozprávke a vietor si občas zašepká tajomstvo starých Tatier.

Pozri tiež Kráľova hoľa: turistické trasy a cyklotrasy, kompletný sprievodca

Cesta od Šumiaca

Vyrazili sme z obce Šumiac. Chodník sa tiahne hore lesom, prvé metre sú len jemný poprašok snehu, no čím vyššie stúpame, tým sa krajina mení – sneh sa prelieva do bielych pláten, stromy vyzerajú ako zo zimnej pohľadnice. Pod nohami škrípe sneh a každý nádych je mrazivý, čistý, taký, ktorý ti vyčistí hlavu.

V diaľke sa zjavuje biela Kráľova skala, magická, tichá, lákajúca zastaviť sa a len tak hľadieť. Chvíľu počúvaš vietor a potom si uvedomíš, že si súčasťou niečoho väčšieho, niečoho, čo zima na Kráľovej holi stvorila po tisíce rokov.

Vysielač ako z iného sveta

Pod vrcholom sa hmly miešajú s azúrovou oblohou. Začínajú sa valcovať zo Šumiaca. Vysielač sa vynára a zase mizne. Omrznuté kosodreviny, skaly a tajomné svetlo hmlou sa menia na niečo takmer nadrealistické. Každý krok hore je ako postupovať do obrazu, do krajiny, ktorá sa mení každú minútu. A práve to robí Kráľovu hoľu takou výnimočnou – náročnosť stúpa, no odmena je každý výhľad, každý záber do fotoaparátu.

Zimné panorámy z Kráľovej Hole

Na vrchole sa otvára panoráma, ktorú nezažiješ každý deň:

• Vysoké Tatry a Chočské vrchy, biele ako cukor
• Slanské a Zemplínske pohoria, dotknuté modrým nebom
• Hrebeň Nízkych Tatier, ktorý vedie od Ďumbiera až po osamotené lúky

Fotíš, dýchaš, kráčaš a cítiš, že zima tu nie je len počasie, ale prítomnosť, ktorá ti zasahuje dušu. Hmla, vietor, slnko – každý moment je jedinečný, neopakovateľný.

Chata pod Kráľovou hoľou

Túru si môžeš spríjemniť krátkou zastávkou na Chate pod Kráľovou hoľou, teplý čaj, chvíľa pokoja a pohľad na hmlou zahalené svahy. Tu sa zastaví čas a všetko okolo ti pripadá ako maľba.

Kráľova hoľa zimný turistický výstup

Cestou dole opäť les, sneh, ticho a len stopy v ňom. Kúsok asfaltky, posledné lúky a späť do Šumiaca, s rukami, ktoré mrznú, a srdcom, ktoré sa usmieva. Kráľova hoľa. Zimný turistický výstup ti necháva pocit, že si bol súčasťou niečoho veľkého, niečoho slovenského a nezabudnuteľného.

FAQ – praktické tipy pre zimný výstup

Príspevok Kráľova hoľa zimný turistický výstup medzi snehom a modrým nebom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zázrivá je obec na severe Slovenska, kde zima zvykne čarovať bez varovania. Tento rok snehu ubudlo viac, než by sa patrilo, no ja som si vysnívala zasnežené stromčeky. A tak vznikol plán: Zimný Minčol a Kubínska hoľa zo Zázrivej ako malý osobný experiment.

Ráno vyrážame zo Žiliny. Začiatok februára, no kopce pôsobia unavene. Hmla visí nízko, svahy sú hnedé. „Aké stromčeky?“ smejú sa chalani. „Veď nič nie je biele.“

Len sa pousmejem. Niekedy treba ísť aj proti očividnej realite.

Trasa: cez Hlásnu skalu hore, cez Kozinskú dole

Zo Zázrivej sa napojíme na červenú značku smerom cez Hlásnu skalu. Plán je jasný: Minčol, potom Kubínska hoľa, a návrat žltou cez Kozinskú.

Len čo sa ponoríme do lesa, hmla začne robiť svoju prácu. Stromy sú zrazu biele. Námraza obalila konáre do jemných tvarov. Moje vysnívané stromčeky stoja presne tam, kde majú.

„Tak čo?“ otočím sa. „Odborník vedel.“

Smiech je odpoveďou.

Minčol: keď sa ukáže slnko

Na Minčole sa z hmly na chvíľu vynorí slnko. Svetlo sa opiera do bielych stromov a krajina získa mäkké kontúry. Nie je to dramatická panoráma Tatier. Je to tichý, jemný moment.

A mne to stačí.

Kubínska hoľa a Vasiľovská hoľa bez výhľadov

Prechádzame cez Kubínsku hoľu. Bežne sa tu ľudia zastavia kvôli výhľadom. Dnes ich niet. Hmla drží horizont pevne pod zámkom.

Pokračujeme cez Vasiľovskú hoľu. Stromy sú stále obalené námrazou, chodník mäkký a tichý. Ide sa dobre. Tak dobre, že sa nám nechce dolu. A tak pridáme ešte Príslopec.

Krajina je čarovná inak. Bez veľkých scén, bez potlesku. Len detail – konár, ktorý sa pod ťarchou ľadu leskne ako sklo.

Návrat do Zázrivej v hmle

Schádzame po žltej značke cez Kozinskú späť do Zázrivej. Hmla nás zabalí späť do šede. No stromčeky ostávajú biele až takmer dolu.

Dnes to nebolo o výhľadoch. Bolo to o stromoch.

A možno aj o tom, že keď si niečo úprimne vysnívate, hory to občas zoberú ako výzvu.

Praktické info – Zimný Minčol a Kubínska hoľa

• Štart: Zázrivá
• Trasa: červená cez Hlásnu skalu – Minčol – Kubínska hoľa – Vasiľovská hoľa – Príslopec – žltá cez Kozinskú späť
• Charakter: zvlnený hrebeň, v zime častá námraza
• Tip: aj keď doliny vyzerajú bez snehu, vo vyšších polohách môže byť úplne iný svet

Každé počasie má svoje čaro. A niekedy vás Zimný Minčol a Kubínska hoľa prekvapí práve vtedy, keď sa mu rozhodnete veriť.

Príspevok Minčol a Kubínska hoľa zo Zázrivej: keď si vysnívate stromčeky a ony prídu zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Pilsko v zime ako skúška trpezlivosti

Už ste niekedy stáli na vrchole hory a hľadeli do bielej prázdnoty, z ktorej sa zrazu vynorí ostrý štít? Presne o tom je Pilsko v zime. O čakaní a tichu. O sekunde, keď sa opona rozostúpi.

Na túto túru sa nechodí náhodou. Čakali sme na poriadny mráz, na sneh, na obdobie, keď sa Oravské Beskydy vyprázdnia a krajina stíchne. Pilsko patrí k horám, ktoré získajú charakter práve pod bielou perinou. V zime je surové, úprimné a trochu severské. Nič neprikrášľuje. Ak dopraje výhľady, berte to ako dar.

Cesta na Pilsko cez Przełęcz Glinne

Z východného Slovenska je to takmer štyri hodiny autom. Orava sa približuje pomaly, cesta sa kľukatí a človek má čas premýšľať, či tých pár minút výhľadu bude stáť za to.

Začíname na poľskom sedle Przełęcz Glinne. Chodník nesie označenie Główny Szlak Beskidzki – poľskú obdobu Cesty hrdinov SNP. Päťsto kilometrov naprieč Beskydami, z Ustronia až do Wołosatej v Bieszczadoch. Najdlhšia turistická trasa v Poľsku. My si z nej ukrojíme len kúsok, ale aj to stačí na pocit, že kráčame po niečom väčšom.

Lesy Oravských Beskýd sú rozprávkovo biele. Stromy obalené námrazou, konáre ťažké od snehu. Chodník sa vinie tichom a každý krok sprevádza tlmené vŕzganie. Čas sa tu správa inak. Spomaľuje.

Oravské Beskydy a drsná tvár hory

Pilsko (1557 m n. m.) je druhým najvyšším vrchom Beskýd po Babiej hore. Leží na slovensko-poľskej hranici a počasie tu býva tvrdé: vietor, hmla, dlhá zima. Aj preto pôsobí tak trochu severne, ako kus krajiny, ktorý sa zatúlal z inej zemepisnej šírky.

Vrchol zdobí kríž a poľný oltár. Kedysi sa tu slúžili omše pod holým nebom. Hovorí sa, že kto sa tu pomodlí, odnesie si pokoj. A vraj aj šťastie. Iná legenda spomína lesných duchov, ktorí chránili rovnováhu medzi človekom a horou. Tí, čo prišli s rešpektom, vraj dostali jasné výhľady. Tí ostatní – len hmlu.

Ten moment, keď sa hmla pohne

Na vrchole vládne mráz a takmer nulová viditeľnosť. Rýchlo sa vrstvíme, hľadáme závetrie a otvárame termosku. Horúci čaj chutí ako malý osobný triumf.

A potom sa to stane.

Hmla sa na pár minút roztrhne. Pred nami sa objavia Tatry, silueta Veľkého Choča, hrebene Malej Fatry a samozrejme Babia hora. Len niekoľko minút. Dosť na to, aby si človek uvedomil, prečo tu stojí.

Potom sa opona zatiahne.

A nám to stačí.

Chata na Hale Miziowej: teplo po mraze

Cestou späť sa zastavíme na poľskej chate na Hale Miziowej. Po hodinách v mraze padne horúca polievka a káva ako odmena. Para nad tanierom, teplo dreva a únava v nohách vytvoria kontrast k drsnému vrcholu.

Sedíme a niekto sa opýta: „Stálo to za tie štyri hodiny cesty?“

Usmejeme sa. Áno. Výstup na Pilsko za to stojí.

Praktické info – zimný výstup na Pilsko

• Štart: Przełęcz Glinne (PL)
• Vrchol: Pilsko 1557 m n. m.
• Región: Oravské Beskydy
• Charakter: široké zasnežené hole, častá hmla a vietor
• Tip: sledujte predpoveď vetra, vrchol býva exponovaný

Pilsko v zime nie je o istote výhľadov. Je o tom, že tam vydržíte stáť dosť dlho na to, aby vám hora niečo ukázala.

Príspevok Zimný výstup na Pilsko: keď hmla na pár minút pustí vrcholy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Lajštroch v hmle ako plán B

Koniec januára a začiatok februára býva v Nízkych Tatrách tvrdý, mrazivý a jasný. Tento rok sa niečo pokazilo. Modré nebo si vzalo dovolenku a hmla má permanentku. A tak vznikol plán: Výstup na Lajštroch v hmle. Bez ilúzií, bez výhľadov, len tak – ísť sa nadýchať.

Zvykli sme si prosiť „tam hore“ o panorámy na Vysoké Tatry a Západné Tatry. Teraz sme radi, keď dovidíme od tyče k tyči zimného značenia. Ambície sa scvrkli na jednoduché: nebyť na gauči.

Čertovica a prvé metre pravdy

Začíname na Čertovici. Strmý výstup popri zjazdovke preverí, či to myslíme vážne. Snehu je dosť, aj keď teploty lezú nad päť stupňov. Mäkký, ťažký, prebára sa. Snežnice dnes nie sú frajerina, ale nutnosť.

Napojíme sa na značku a krajina sa rozplynie do bielej. Stromy obalené snehom vytvárajú bizarné tvary. „Pozri, ten vyzerá ako medveď,“ ozve sa. O pár metrov ďalej zas nájdeme postavu so sklopenou hlavou. Hmla berie horizont, ale necháva fantáziu.

Nízke Tatry bez výhľadov

Za pekného počasia patrí výstup na Lajštroch (1 602 m) medzi miesta, odkiaľ vidno takmer celé hrebene. Dnes nevidíme nič. A predsa sa niečo deje.

Telo pracuje, dych sa prehlbuje, hlava sa čistí. Hmlu prestávame vnímať ako nepriateľa. Stáva sa kulisou. Miestami sa slnko pokúša preraziť sivú stenu. Držíme mu palce, no prehráva na body.

Na hrebeni fúka mierne, viditeľnosť kolíše. Zvyčajne pokračujeme cez Kumštové sedlo, Králičku až na Chatu M. R. Štefánika. Dnes by to bola slepá dôvera v predpoveď, ktorá sa už ráno tvárila podozrivo. Otáčame to na vrchole.

Lajštroch 1 602 m: vrchol bez potlesku

Na vrchole nie je dav ani eufória. Len tabuľa, vietor a my. Lajštroch v hmle nemá dramatický efekt. Skôr tichý súhlas.

Uvedomíme si, že nie každá túra musí byť o výhľadoch. Niekedy stačí rytmus krokov v snežniciach a pocit, že si tu – aj keď nevidíš ďalej než pár desiatok metrov.

Návrat na Čertovicu a motorestová filozofia

Schádzame pomaly, sneh pod nohami mäkne ešte viac. Čertovica nás víta civilizáciou. V motoreste padne horúci čaj a niekto poznamená: „Aj tak to bol super deň.“

A má pravdu.

Praktické info – Lajštroch z Čertovice

• Lokalita: Nízke Tatry, hlavný hrebeň
• Trasa: Čertovica – Lajštroch – späť
• Prevýšenie: približne 400 m
• Vhodné vybavenie: snežnice pri mäkkom snehu
• Tip: za jasného počasia panorámy na Vysoké Tatry a Západné Tatry

Nie každá túra musí byť epická. Výstup na Lajštroch v hmle nám pripomenul, že hory nefungujú na objednávku. A možno je to tak správne.

Na druhý deň plánujeme Andrejcovú. Možno príde aj nebo. A možno nie. My prídeme určite.

Príspevok Výstup na Lajštroch z Čertovice v hmle: keď sa výhľady nedostavia a aj tak je to krásne zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Malá Fatra je známa svojou rozmanitosťou – ostré skalnaté štíty, rozsiahle lúky a hlboké doliny ponúkajú nespočetné možnosti turistiky v každom ročnom období. No v zime sa tento kút Slovenska mení na čarovnú krajinu, kde mráz a sneh vytvárajú scenérie hodné pohľadníc. A presne taký bol náš zimný výstup na Stoh (1 606 m n. m.) a Poludňový grúň (1 460 m n. m.), ktorý sme začali v malebnej osade Štefanová.

Ranné stúpanie pod Rozsutcom

Hlásia krásne slnečné počasie a konečne bezvetrie. Síce mrazivo, ale komu by to vadilo? Zo Štefanovej vyrážame skoro ráno, hneď nás čaká prudšie stúpanie cez Šlahorku až na Medziholie (1 185 m n. m.). Tento horský priesmyk leží medzi dvomi výraznými vrcholmi – Veľkým Rozsutcom (1 610 m n. m.) a Stohom. Po ľavej strane sa týči majestátny Rozsutec, pred nami zas vrch Osnica, no náš cieľ je jasný – Stoh. Oba boli cieľom turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá v predošlých ročníkoch.

Výstup na Stoh – nekonečný, ale nádherný

Cestička sa čoskoro zarezáva do lesa a keďže je namrznutá, vyťahujeme nesmeky. Postupne sa dostávame vyššie, až konečne vychádzame na otvorený hrebeň. A to je moment, keď sa otáčame častejšie, než by bolo turisticky efektívne. Výhľady na Rozsutec a Osnicu sú dychberúce, jemne zasnežená tráva a namrznuté stromčeky len pridávajú na atmosfére.

Stoh, hoci mnohí turistickí nadšenci ho prezývajú "nekonečný", ponúka odmeny v podobe výhľadov do všetkých strán. Na severe sa rozprestiera Kysucká vrchovina a Oravská Magura, na východe vidíme Západné Tatry a hrebeň Malej Fatry. No pri teplote, ktorá nás núti k rýchlemu pohybu, dlho neotáľame a púšťame sa dolu smerom k Poludňovému Grúňu.

Zostup cez Chrbát Stohu a výstup na Poludňový Grúň

Zostup zo Stohu je výrazne prudký, no ponúka úžasné pohľady späť na vrchol, ktorý sme práve zdolali. Míňame Chrbát Stohu a po krátkom úseku nás čaká ďalšie stúpanie, tentoraz na Poludňový Grúň (1 460 m n. m.). Výstup nie je dlhý, ale po predchádzajúcej námahe nohy cítia každý krok. Oplatí sa však vydržať – pohľad na Stoh z tejto strany je jedným z najkrajších v Malej Fatre.

Z Poludňového Grúňa nás čaká posledný zostup – prudké serpentíny vedú k Chate na Grúni, kde si konečne dávame krátku prestávku. Po teplom čaji a chvíľke oddychu nás čaká už len zostup do Štefanovej.

Zimný výstup na Stoh a Poludňový grúň

Táto túra je dôkazom, že Malá Fatra je nádherná v každom ročnom období. Stoh síce patrí medzi náročnejšie vrcholy v oblasti, no jeho rozľahlé horské lúky a panoramatické výhľady stoja za každý krok. Poludňový Grúň zas ponúka krásne scenérie a možnosť zakončiť túru pri dobrej polievke na Chate na Grúni.

Jar, leto, jeseň alebo zima – vždy sa tu rada vrátim. A kto raz objaví čaro Malej Fatry, určite sa vráti tiež.

Príspevok Zimný výstup na Stoh a Poludňový grúň – krása Malej Fatry v bielom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.