5 dobrých skutkov

Ráno som stretol Igora vysmiateho od ucha k uchu. Úplne iného, ako týždeň predtým. Bol plný elánu, bombardoval ma, nech idem na bike a čo podnikneme. Hneď. Nebol som uňho zvyknutý na toľko aktivity. Na otázku, čo prevratného sa stalo, prečo tá náhla zmena, len poznamenal, že telefonoval s kamarátom, s ktorým sa už temer 20 rokov nevidel. Tiež bajkuje.

Spomenul som si v tej súvislosti na Coveyho radu:

Ak už fakt nevidíte pred sebou žiadne svetlo, zavolajte starému známemu, urobte dobrý skutok, alebo urobte ústretový krok k niekomu, s kým máte nabúrané vzťahy.

Kedysi som s tým mal bohaté skúsenosti, v poslednom čase som však na účinok dobrých skutkov trochu zabudol.

Skvelá idea na víkend, začal som hneď. Ešte v piatok som obvolal zo desať odpadnuvších reštarťákov a povzbudil som ich. Na počudovanie väčšina bola rada že ma znova počuje a temer každý končil rozhovor s tým, že hneď zajtra začína. Fakt dobrý pocit. V sobotu som sa odhodlal na jeden z najťažších krokov. Odpustil som dobrému kamarátovi starý prehrešok a dal som mu to aj vedieť. Bolo to ako jarný dáždik. V nedeľu som pokračoval. Požičal som kufor, zaprial ľuďom šťastnú cestu, dolieval som energiu, kde sa dalo. Súsil som zabudnúť na slovo JA. A tí, čo ma poznáte, viete, že to jednoduché nieje. 🙂 Čo vám poviem, jeden z najkrajších víkendov tejto sezóny. Toľko energie, nadšenia, dobrej nálady a optimizmu som už dávno nemal.

Dnešná spoločnosť je nastavená len na slovo BRAŤ. Akoby DÁVAŤ bolo príznakom choroby, slabosti a pritom je to presne naopak. Ľudia plačú, že nemajú na nič čas, pritom hodiny pregaučujú, čumiac do bedne, sebaľútostivo horekujúc nad vlastným osudom. Mnohým by postačilo, keby to len nevzdali, neboli apatickí, leniví, nebabrali sa v sebe a niečo konkrétne urobili. Čokoľvek a zobrali tak osud do vlastných rúk.

A tak sa pri tom mentorovaní skúsme malý experiment na tento týždeň.