Rozpoznať päť mylných predstáv o užívaní drog a alkoholu býva často náročné, pretože spoločnosť nám zneužívanie návykových látok dlhodobo servíruje ako neškodnú zábavu či rýchly recept na odbúranie stresu.
Nápoje s obsahom alkoholu aj iné opojné látky nám spočiatku sľubujú uvoľnenie, lepšiu náladu a sebavedomie, no v skutočnosti len zakrývajú obrovské riziká. Keď človek podľahne ilúzii, že bez pohárika či iného stimulu sa nedá plnohodnotne žiť, rýchlo sa dostáva na tenký ľad. Pozrime sa na päť najčastejších mýtov, ktorým tak radi veríme.
1. Mýtus o „tekutej odvahe“
Nesmelým a plachým ľuďom alkohol spočiatku ponúka rýchlu skratku: po dvoch pohárikoch sa akoby zázrakom stanú stredobodom pozornosti a bavičmi spoločnosti. Keď látka začne účinkovať, vnútorné obavy, zábrany a nervozita prirodzene opadnú.
Táto chemicky vyvolaná pohoda je však nebezpečnou pascou. Namiesto toho, aby sa človek naučil pracovať s vlastnou trémou a budoval si prirodzené sebavedomie, stane sa zo pohárika barlička. Bez nej sa časom v spoločnosti cíti opustený, neistý a neschopný otvorenej komunikácie.
2. Bez alkoholu nie je žiadna zábava
Marketingové kampane výrobcov alkoholu robia svoju prácu dokonale. Pitie nám prezentujú ako nepostrádateľnú súčasť každej oslavy, športového zápasu, víkendového grilovania či večerného relaxu po náročnom dni.
Keď si tieto dve veci v hlave spojíme, začneme veriť bludu, že jediný spôsob, ako zažiť skutočnú zábavu, je mať v ruke pohár. Táto psychická závislosť býva taká silná, že dokáže prekonať aj ťažké stavy opice a výčitky na druhý deň. V skutočnosti však najlepšie spomienky a najčistejšiu radosť zažívame vtedy, keď sme plne prítomní a s čistou hlavou.
3. Šťastie vo fľaši a útek od reality
Mnoho ľudí siaha po alkohole vo chvíľach sklamania, smútku alebo po náročných konfliktoch vo vzťahoch. Hľadajú v ňom útechu a rýchle zlepšenie nálady.
Z biochemického hľadiska je však alkohol tlmivá látka – depresívum. Namiesto toho, aby vám pomohol, vašu psychickú mizériu po vyprchaní prvotného efektu ešte viac prehĺbi. Z dlhodobého hľadiska pitie znižuje hladinu serotonínu v mozgu a vedie k úzkostiam a depresiám. Očakávať, že alkohol vyrieši vnútornú bolesť, je ako piť jed a dúfať, že bude fungovať ako liek.
4. Keď je to legálne, nemôže to byť až také zlé
Pretože je alkohol voľne dostupný na každom kroku, v mnohých ľuďoch to vyvoláva falošný pocit bezpečia. Často počuť výhovorku: „Keby to bolo nebezpečné, tak by to nepredávali v potravinách.“
Ľudia majú tendenciu zľahčovať pitie len preto, že nejde o nelegálne drogy ako heroín či pervitín. Legálnosť však nič nemení na fakte, že alkohol je silne návyková látka, ktorá ročne devastuje zdravie, rodiny a životy tisícom ľudí. Falošná predstava o jeho bezpečnosti len znižuje našu ostražitosť.
5. „Veď to robí každý…“
Argument, že „veď pijú všetci“ alebo „veď občas sadne za volant po pive každý“, je mimoriadne nebezpečný. To, že sa nejakého rizikového správania dopúšťa veľa ľudí okolo nás alebo dokonca známe osobnosti, neznamená, že je to v poriadku.
Sadnúť si za volant pod vplyvom návykovej látky alebo ospravedlňovať vlastné pitie tým, že je to v spoločnosti norma, je cesta do záhuby. Fakt, že sa stádovito riadime správaním väčšiny, nás pred následkami neochráni.
vymenil som alkohol za endorfíny a robí mi to dobre
Vymeňte chémiu za skutočnú energiu
Či už nás k alkoholu alebo iným látkam priťahuje čokoľvek, je dôležité pamätať na to, že veci málokedy fungujú tak, ako vyzerajú v reklamách. Úsmevy na začiatku večera často striedajú nepríjemné dohry na druhý deň.
Skutočný reštart prichádza vo chvíli, keď umelé stimulanty nahradíme prirodzeným pohybom. Endorfíny vyplavené po poctivom behu, bicyklovaní alebo prechádzke v prírode dodajú telu aj mysli oveľa hlbšiu radosť, čerstvú energiu a trvalé sebavedomie – a to bez akejkoľvek opice či výčitiek.
Zdroj soberrecovery.com
