Otázka „si alkoholička? Alebo len veľmi rada piješ?“ sa v našej spoločnosti často stráca v šedej zóne nejasných odpovedí. Mnohé ženy aj muži pijú víno na terase, oslavujú s pohárom v ruke každú udalosť a uisťujú sa, že je to úplne v poriadku, pretože „veď takto pijú všetci okolo nás“.
Čo sa však stane, keď sa alkohol z neškodného spoločníka stane jedinou náplasťou na stres a vnútornú prázdnotu? Pozrite sa na otvorený príbeh o tom, prečo je čas przkúmať nie to, koľko pijeme, ale prečo vlastne pijeme.
Narodeninová torta ako nečakané zrkadlo
Na oslave mojich posledných okrúhlych narodenín mi moja najlepšia kamarátka víťazoslávne odovzdala tortu. Povedala, že zachytáva moju osobnosť tak dokonale, že každý hneď spozná, komu patrí. Torta vyzerala ako fľaša ginu.
Snažila som sa usmiať a poďakovať, no vo vnútri vo mne niečo zovrelo. „Ale som viac ako len toto, však?“ opýtala som sa. Kamarátka sa len zasmiala, doliala mi šampanské a poznamenala: „No musíte priznať, že piješ veľmi rada.“
Ten moment ma zasiahol. Keď som si neskôr preerala fotky a kalendár za uplynulý rok, videla som len súvislú reťaz udalostí s pohárom v ruke: víno na terase, festival piva, šťastné hodinky s kolegami, sangria s rodinou, koktejlové večierky. Všetko som si ospravedlňovala tým, že veď aj moji priatelia pijú každý deň.
Bolo však možné, že pitie už nebolo len niečím, čo robím, ale tým, kým som sa stala?
Nie je to o číslach, ale o otázke „PREČO“
Štatistiky a zdravotnícke smernice určujú, čo je ešte „striedme pitie“ a čo už zdravotné riziko. No ako upozorňujú odborníci na závislosti, meranie počtu pohárikov býva často zavádzajúce. Smernice riešia fyzické zdravie, nie psychickú závislosť. Mnoho ľudí pije viac, než odporúčajú tabuľky, a nemajú viditeľný problém, zatiaľ čo iní bojujú s vnútornou závislosťou aj pri menších dávkach.
V psychológii sa už navyše na alkohol nenazerá čierno-bielo – teda že človek je buď „čistý“, alebo „alkoholik“. Moderná diagnostika hovorí o poruche užívania alkoholu, ktorá má rôzne stupne.
Kľúčové nie je len to, koľko vypijete, ale prečo po poháriku siahate:
- Je alkohol jediný spôsob, ako sa dokážete po náročnom dni uvoľniť?
- Pijete preto, aby ste zaspali alebo zvládli sociálnu úzkosť?
- Vypijete pravidelne viac, než ste mali pôvodne v úmysle?
„Veď takto pijú všetci…“
Keď som sa o svojom pití rozprávala s partnerkou, moja prvá obranná reakcia bola: „Veď to robí každý!“ No skutočná a úprimná odpoveď mala znieť: „Robí to každý, kým sa obklopujem.“
Máme prirodzenú tendenciu vyhľadávať ľudí, ktorí majú podobné návyky ako my. Ak radi chodíte do barov, prirodzene vás to ťahá k ľuďom, ktorí si žiadny večierok nenechajú ujsť. Ak potom začnete uvažovať o obmedzení alkoholu, reakcia vášho okolia môže byť prekvapivo chladná. Stratia s vami spoločný menovateľ a vy zrazu čelíte strachu zo straty priateľstiev a sociálneho života.
Pravda je však taká, že ak sa snažíte žiť zdravšie, musíte sa postupne obklopiť ľuďmi, ktorí vaše rozhodnutie podporujú a nevidia v nepití hrozbu.
Prečo pokusy o „kontrolované pitie“ zlyhávajú
Mnohí z nás sa najprv snažia o striedmosť. Dávame si pravidlá:
- Najviac dva poháre za večer.
- Pitie len cez víkend.
- Žiadny alkohol doma.
- Skúsim „suchý január“.
Problém s týmito pravidlami je ten, že si vyžadujú obrovské množstvo mentálnej energie. Človek neustále premýšľa o alkohole, počítala hodiny, kedy už „môže“, a plánuje, čo si kúpi, keď sa obdobie abstinencie skončí. V psychológii sa tomuto stavu hovorí „suchá opitosť“ – človek sice nepije, no jeho myslenie je stále plne pripútané k fľaši.
Keď pravidlá skôr či neskôr porušíte, k stavu po opici sa pridá ešte aj pocit osobného zlyhania a výčitky svedomia.
Bod zlomu a konečné rozhodnutie
Pre mňa bola bodom zlomu spomínaná torta, no skutočnou zmenou bola otázka, na ktorú som si musela poctivo odpovedať: Prečo vlastne pijem?
Uvedomila som si, že som pila preto, aby som otupila svoje pocity – dokonca aj vtedy, keď som prežívala radosť. Nebolo to o relaxe, ale o túžbe vypnúť hlavu a odovzdať kormidlo alkoholu.
Keď som s pitím pred siedmimi mesiacmi sekla nadobro, môj okruh priateľov sa zmenšil. S mnohými ľuďmi sme si bez alkoholu v ruke zrazu nemali čo povedať a nastalo medzi nami len rozpačité ticho. No na druhej strane som našla ľudí, s ktorými dokážem stráviť skvelý deň v prírode, pri športovaní či obyčajnom rozhovore bez toho, aby bol niekto sklamaný, že sme neotvorili fľašu vína.
Život s čistou hlavou
Abstinencia mi priniesla niečo, čo som dlho nepoznala: jasnú myseľ a ranný pokoj.
Užívam si ten pocit, keď sa zobudím so sviežou hlavou a nemám žalúdočné kŕče pri myšlienke na to, čo som si včera písala v správach alebo čo som povedala. Pamätať si všetko, čo sa udialo, a byť plne prítomná vo vlastnom živote je oslobodzujúci pocit.
Bývalý spôsob života mal svoje svetlé chvíle a netreba ich ľutovať. No dnes viem, že pravá sloboda nespočíva v otupení zmyslov, ale v schopnosti žiť svoj život s čistou hlavou a otvorenými očami.
Zdroj: Self.com
