Lisa Genova o prevencii: Alzheimerova choroba, ako chrániť svoj mozog

Mnohí z nás majú strach, že jedného dňa nespoznajú svoje deti alebo zabudnú vlastné meno. Neurovedkyňa Lisa Genova vo svojej fascinujúcej prednáške vysvetľuje, že hoci proti genetike bojovať nevieme, proti samotnej chorobe áno. Tu sú kľúčové zistenia, ktoré by mal vedieť každý po štyridsiatke. Prevencia na Alzheimerovu chorobu. Ako sa preventívne starať o seba v seniorskom veku?

Alzheimerova choroba a prevencia

Koľkí z vás by sa chceli dožiť aspoň 80 rokov? Áno. Myslím, že všetci dúfame, že sa dožijeme vysokého veku. Predstavte si budúcnosť, vaše budúce „ja“ a predstavte si, že máte 85 rokov. Pozrite sa teraz na dvoch ľudí. Jeden z vás má pravdepodobne Alzheimerovu chorobu. A možno to tak byť nemusí. Čo ak vám poviem, že tieto štatistiky sa dajú zmeniť, že sa doslova dá zmeniť osud nášho mozgu bez toho, aby sme sa spoliehali na lieky alebo pokrok v medicíne? 

Lisa Genova, Ph.D. in Neuroscience from Harvard University.

Strach z Alzheimera čiastočne pramení v názore, že sme voči tejto chorobe bezmocní. Napriek desaťročiam výskumu ešte stále nemáme žiaden liek či modifikovaný spôsob terapie. Takže ak budeme mať šťastie a dožijeme sa vysokého veku, zdá sa, že osudom nášho mozgu bude Alzheimer. 

Ak máte v rodine seniorov, alebo niekoho s nábehom na Alzheimera rozhodne stojí za ta si 10 minutovú prednášku pozrieť. Ak sa nezobrazujú, nastavte si slovenské titulky.

Video spustíte kliknutím na obrázok

Alzheimerova choroba začína v mozgu 15 až 20 rokov predtým, než sa objavia prvé výpadky pamäte. To je skvelá správa! Znamená to, že máme dve desaťročia na to, aby sme si vybudovali odolnosť. Lisa Genova vysvetľuje, že hoci amyloidné plaky (odpad) možno v mozgu vzniknú, vy ich nemusíte pocítiť. Tu je návod, ako na to.

Čo sú amyloidné plaky a prečo sa ich nebáť?

V mozgu sa nám prirodzene tvorí „odpad“ – proteín nazývaný amyloid beta. Za normálnych okolností ho telo vyplavuje. Ak sa však hromadí, vytvára plaky, ktoré ničia spojenia medzi neurónmi (synapsie).

Šokujúci fakt: Pitvy ukázali, že mnohí ľudia mali mozgy plné týchto plakov, a predsa až do smrti nevykazovali žiadne známky demencie. Prečo? Pretože mali vybudovanú silnú kognitívnu rezervu.

1. Kognitívna rezerva: Budovanie vedľajších ciest

Predstavte si svoje vedomosti ako diaľnicu. Alzheimer je zátaras na ceste. Ak máte v hlave len jednu cestu k spomienke, ste nahratí. Ak si však budujete hustú sieť vedľajších uličiek a obchádzok, informácia sa do cieľa dostane inokadiaľ.

• Lúštenie krížoviek nestačí: To je len vyťahovanie starých informácií. Mozog potrebuje nové neurónové spojenia.
• Čo funguje: Učenie sa nového cudzieho jazyka, hra na hudobný nástroj, alebo čítanie knihy o téme, ktorej vôbec nerozumiete. Musí to byť pre váš mozog náročné.
• Sociálna interakcia: Rozhovor s priateľmi je pre mozog extrémne náročný proces – musíte vnímať tón hlasu, gestá, hľadať odpovede. Osamelosť je pre mozog toxická.

2. Spánok: Jediný čas, kedy mozog „upratuje“

Počas dňa sa v mozgu hromadí odpad. Počas hlbokého spánku sa však aktivuje tzv. glymfatický systém – „čistička“, ktorá tento odpad vyplavuje.

• Riziko: Stačí jedna noc bez spánku a hladina amyloidných plakov v mozgu prudko stúpne. Chronická nespavosť je ako keby smetiari vo vašom mozgu roky štrajkovali. Kvalitný spánok je základná prevencia Alzheimera.

3. Strava a „inzulín v mozgu“

Niektorí vedci nazývajú Alzheimera „cukrovkou 3. typu“. Nadmerná konzumácia cukru spôsobuje zápaly, ktoré urýchľujú kôrnatenie ciev v mozgu.

• Riešenie: Stredomorská strava (olivový olej, orechy, zelenina, ryby) preukázateľne znižuje riziko vzniku amyloidných plakov o tretinu.

4. Aeróbny pohyb: Kyslík pre hipokampus

• Pravidelná fyzická aktivita (beh, rýchla chôdza, bicykel) zvyšuje prietok krvi mozgom a stimuluje tvorbu BDNF – proteínu, ktorý funguje ako hnojivo pre nové neuróny. Najmä v hipokampe, ktorý je zodpovedný za pamäť. Pohyb doslova fyzicky zväčšuje váš mozog.

Reštart manuál: 4 kroky k odolnému mozgu