Bojnická rozhľadňa a ako nás k nej zranenie doviedlo: Môj manžel mal výron. Nie, nie ten, na ktorý by sa väčšina mužov v jeho veku mohla tešiť. Zlé sa vie stať rýchlo. Na krátkej nedeľnej prechádzke dolinou si privodil výron členka. Hrdinsky zišiel k autu a ešte hrdinskejšie s tým nechcel ísť k lekárovi. Noha však puchla, bolesť nepoľavovala a tak po týždni presviedčania zašiel k lekárovi. Prognózy neboli zrovna optimistické – lekár riekol: „počítajte tak 6 týždňov liečby.“
Pre športovca, akým je Ľubko, to bolo ako rana pod pás. Samozrejme poslúcha rady lekárov, avšak po pár týždňoch začína nohu postupne zaťažovať a tak zvažujeme, kam by sme sa mohli vybrať aspoň na krátky výlet.
Výronové príležitosti
Premýšľame, kde sa vieme doviezť autom a kde netreba veľa šliapať. Človek by si myslel, že je týmto úrazom limitovaný, opak je však pravdou. Príležitosti treba len vedieť správne hľadať.
Blízko Žiliny je to napríklad Vodné dielo Žilina, Budatínsky hrad, hrad Strečno, Žilinský lesopark, či v Terchovej Socha Juraja Jánošíka. Trochu ďalej môžeme navštíviť Skanzen Vychylovku, kúpeľný park Rajecké Teplice, Liptovskú Maru, Oravský hrad, Štrbské pleso, či Bojnice.
A práve Bojnice nás oslovili.
Bojnice
Máme to tak na hodinku autom a neboli sme tu už snáď 20 rokov. Zámok a Zoologickú záhradu máme prechodenú ešte z mladosti. Hľadáme však miesto, kde je pekný výhľad bez nutnosti dlhého chodenia. Práve v Bojniciach sa nám otvára možnosť na takúto krátku prechádzku, tak do jedného kilometra a síce výstup na vyhliadkou vežu Čajka v oblakoch.
Bojnická Rozhľadňa Čajka v oblakoch
Veža je vysoká zhruba 30 metrov, nachádza sa na upätí Malej Magury. Chodník je zhruba 550 metrov dlhý s pomalým 6% stúpaním. Je bezbariérový, vhodný aj pre rodiny s kočíkmi, či osoby na vozíčku. Tiež nás poteší možnosť, že tu môžeme ísť aj so psíkom, takže to s našou Heidi hneď využijeme. Tvar veže by mal pripomínať letiacu čajku, tu však naša obrazotvornosť trochu pokrivkáva a tak sa radšej kocháme pohľadmi z veže do okolia.
V okolí sa nachádzajú ďalšie atrakcie ako Tarzánia (lanová dráha), Šmolkovská dedinka, či Dinopark s pohybujúcimi sa dinosaurami. Tiež sú tu stánky s občerstvením, kde si môžete kúpiť i nejaký ten suvenír, či dať si kávu.
Obdivujeme Bojnický zámok z výšky, mesto Bojnice, Prievidzu, Rudniansku kotlinu, pohoria Vtáčnik, či Kremnické vrchy a dovidíme až na týčiaci sa vrchol Kľak.
Adrenalínové prvky tentokrát kvôli Ľubkovmu zraneniu členka vynechávame, ale zvrchu veže sa viete nadol spustiť nerezovým tobogánom, či prejsť medzi poschodiami sieťovým tunelom. Okolie veže tiež poskytuje množstvo zábavy pre deti i dospelých. Pripravte sa však na to, že budete musieť načrieť hlbšie do peňaženky. Vstup na vyhliadkovú vežu stojí 10 eur.
Rajecká Lesná
Cestou domov sme sa zastavili ešte na nedeľný obed U Hromadov v Rajeckej Lesnej. Každý nám toto miesto odporúčal a k odporúčaniam sa môžeme len pripojiť.
Nenáročný výlet
Čo dodať na záver? Aj keď nás nečakaný úraz prinútil spomaliť, ukázal nám, že krásu a dobrodružstvo nemusíme hľadať len na náročných túrach či v diaľkach ďaleko za hranicami. Stačí otvoriť oči a pozrieť sa na miesta, ktoré sme možno prehliadali. Bojnická rozhľadňa Čajka v oblakoch nám poskytla presne to, čo sme v tejto fáze potrebovali – jemné pohladenie pre dušu, bez zbytočného zaťaženia tela. Výhľady, ktoré potešia srdce, nedeľnú poobednú kávu vonku pod slnkom a spoločný zážitok, na ktorý budeme ešte dlho spomínať.
A možno práve to je podstata cestovania a spoznávania – nie výkony, ale chvíle, ktoré nás spoja a obohatia, bez ohľadu na to, koľko krokov k nim treba prejsť.
