Každý, kto príde do Alicante, vidí ho ako prvý. Castell de Santa Bàrbara tróni na vrchole hory Benacantil 166 metrov nad morom a nekompromisne dominuje panoráme mesta.
Väčšina turistov urobí to isté: odkráčajú k výťahu na Avenida de Jovellanos, zaplatia necelé tri eurá a nechajú sa v tuneli vysekanom do skaly vyviezť priamo na vrchol. Je to pohodlné. Rýchle. A je to obrovská chyba.
Hrad totiž nie je len cieľ. Je to cesta cez miesta, ktoré väčšina ľudí trestuhodne preskočí.
Tisíc rokov pod nohami
Skôr než vyrazíme nahor, krátky „flashback“. Pevnosť tu stojí od 9. storočia, kedy Alicante ovládali Mori. Meno dostala podľa svätej Barbory, pretože práve na jej sviatok (4. decembra 1248) hrad dobyl budúci kráľ Alfonso X. Múdry.
Hrad zažil všetko: bombardovanie Francúzmi, britskú okupáciu aj temné časy po občianskej vojne, kedy slúžil ako väzenie. Ak sa pozorne pozriete na múry v strednom areáli, dodnes tam nájdete vyryté mená väzňov, ktorí tu čakali na svoj osud. Až do roku 1963 hrad strašil ako opustená zrúcanina, kým ho neotvorili pre nás – zvedavých tulákov. Vyšliapal som si to dvakrát, zakaždým inou cestou.
Trasa 1: Santa Cruz
Volajú to aj „alicantský Montmartre“. Toto je srdcovka snáď každého fotografa. Štvrť Barrio de Santa Cruz nie je veľká, je to spleť desiatich úzkych uličiek, ktoré sa šplhajú po úbočí hory. Biele domy, farebné kvetináče a schody, ktoré vás preveria. Miestami to pôsobí ako turistický gýč, ale prekvapivo, ľudia tu naplno žijú.
Na najvyššej terase nad mestom je malý kostolík – kaplnka Santa Cruz. Zjavne som sa strafil práve do nejakého cirkevného sviatku. Krojované živé madony neboli veľmi šťastné, že som si ich cvakol. Ale aj to podporuje miestny turizmus, vďaka ktorému celá táto oblasť žije.
Na konci schodov k hradbám a záhradám žije snáď najbohatšia babka v podhradí. Jej biznis spoznáte ľahko. Tak okvetináčovaný vchod ste ešte nevideli. Na stoličke sedí babka s paličkou a na kartóne pred ňou, ktorý oblizuje mačka, stojí, že ste tento rok už 350 000 návštevník, ktorý pomáha udržovať jej rastlinky; a ktorý sa s ňou (prirodzene za malý obnos) odfotil.
Tebe to nedá a cvakneš sa tiež. Euríčko putuje do škatuľky. Babka, kvetinky aj ty ste spokojní.
Akoby Hitchcockova Camera obscura. Je to svet v meste. Chvíľami máte pocit, že ste v gréckej dedinke, chvíľami v rímskom Trastevere. Cesta k hradu je jednoduchá. Stále hore. Až k jedinému zachovanému úseku mestských hradieb. Výhľad na more je tu už závratný – a to ste len v polovici.
Z môjho pohľadu sú potulky po týchto pitoreskne rozprávkových uličkách zaujímavejšie ako samotný hrad, v ktorom, priznajme si, okrem hradieb, výťahu a predajne suvenírov až tak veľa neuvidíte.
- Štart: Plaza de San Cristóbal.
- Čas: 20–30 minút čistého času (plus hodina na fotenie kvetináčov)
Trasa 2: Cez Parque de la Ereta (Zelená oáza)
Ak chcete menej schodov a viac tieňa, zvoľte park. Ereta sú terasovité záhrady, kde domáci vysedávajú pri fontánach a sledujú západ slnka. Je to ideálne miesto na „pomalú turistiku“. Sadnete si na lavičku, otvoríte vodu a pozeráte sa, ako sa mesto pod vami zmenšuje. Opäť plynie otázka, či má význam vyštverať sa až hore.
- Štart: Brána Dean Zaragoza (horná časť Santa Cruz).
- Čas: Pohodových 30–40 minút.
Trasa 3: Divoký okruh z MARQ-Castillo (Okolo hory)
Toto je trasa pre tých, čo chcú vidieť hrad z každej strany. Začína sa na zastávke MARQ-Castillo a obchádza Benacantil dokola. Máte odtiaľto ako na dlani Serra Grossu a užijete si aj trochu rebélie. Cesta nahor je totiž lemovaná viacerými pografitovanými zastaveniami. Trochu mi to pripadalo ako street artová kalvária. Len namiesto boha uctievajúca slobodu, mladosť a revolúciu.
Hrdo a dovážne odbočte na bočné chodníčky. Všetky sú súčasťou turistických trás okolo hradu. Neobíďte skalnú vyhliadku s výhľadom na Serra Grossu. Uvidíte drsnú, skalnatú tvár hradu, ktorú z pláže neuvidíte. Stretnete tu len pár ľudí. NIč pre davy. Je to viac o sebe samom. O prírode, geológii,o skalných výzvach a vyhliadkach.
Ak si chcete odfajknúť hrad, choďte výťahom. Ak chcete Instagram, choďte cez Santa Cruz, ak chcete pokoj a priestor sám pre seba, voľte práve tento okruh.
Castell de Santa Bàrbara: Čo vás čaká hore?
Hrad má tri úrovne. Najvyššia terasa (La Torreta) je najstaršia – tam nájdete legendárnu Vežu cti. Stredné areály sú zo 16. storočia a nájdete tu Námestie zbraní a strážnice. Na mňa urobila najväčší dojem sála Filipa II. Najnižšie dnes slúži ako parkovisko, ale práve odtiaľ som urobil tie najkrajšie fotky.
Máte tu štyri hlavné vyhliadky. Môj tip? Mirador de la Campana na západe. Ak tam prídete pred západom slnka, uvidíte, ako sa svetlo láme o okolité pohoria. To vám výťah za dve minúty nedá.
Obrňte sa tiež proti davom. Na výťah, ktorý bol pôvodne určený len pre seniorov a ľudí s postihnutí si dnes postojíte mimo sezóny štvrťhodiny ale v sezóne kľudne aj hodinu. Za ten čas ste dvakrát hore a dole.
Legenda o Maurovi: Tvár v skale
Keď budete dole na pláži Postiguet, pozrite sa hore na horu. Ak prižmúrite oči, v skale jasne uvidíte profil ľudskej tváre. Hovorí sa mu La Cara del Moro (Tvár Maura).
Legenda hradu hovorí o guvernérovi Ben-Abedovi a jeho dcére Zahare, ktorá milovala kresťana. Otec sľúbil, že ak cez noc napadne sneh, mladíka nezabije. Sneh nenapadol, ale zakvitli všetky mandľovníky. Guvernér sľub nedodržal a mladíka popravil. Zahara od žiaľu skočila z útesu a zúfalý otec prosil Alaha o trest. Ten ho premenil na kameň – jeho tvár je navždy vytesaná do skaly presne tam, kde jeho dcéra našla smrť. Existuje vôbec hrad kde by láska kvôli nešťastne láske neskočila z útesu?
Symphonycard
Až pri odchode z hradu som si všimol malú výstavu, v ktorej som však strávil najviac času. Mapovali tu po jednotlivých obdobiach dizajny LP obalov rockových legiend ako Pink Floyd, Clash, Led Zeppelin a pod. Fakt som si to užil.
Praktické tipy
- Vstup na hrad: Zadarmo (vrátane múzea MUSA vo vnútri).
- Výťah: cca 2,70 € (pokiaľ naozaj nemôžete chodiť, inak ho ignorujte).
- Otváracie hodiny: V lete až do 23:00 (v noci je hrad magicky osvetlený).
- Zostup: Choďte dole vždy pešo cez Santa Cruz a skončite pri bazilike Santa María. Tam chutí pivo po výšľape najlepšie.
Verdikt: Výťah je pre tých, čo sa ponáhľajú. Ale Castell de Santa Bàrbara nie je o rýchlosti. Je o vôni kvetov v Santa Cruz, o dotyku studeného kameňa vo väzenskej cele, skalných chodníkoch a vyhliadkach. O skvelom pocite, kedy sa nad Alicante konečne nadýchnete z plných pľúc.
