Výstup na Stelvio Passo (2780 m n.m.) ktoré je mimochodom vyššie ako štít Gerlachu nedá každý. Treba na to hlavu, silnú vôľu a dlhú kondičnú prípravu.
Ako sa však vysporiadať s tým, keď na ceste, ktorú horko ťažko zvládne jeden z tisíca cyklistov zrazu stretneš chlapíka na vozíčku, ktorý vlastnými rukami vystúpa 27 km, s 1600 metrovým prevýšením, pri 10% stúpaní. A bez cudzej pomoci.
Lekár mi povedal, že chodiť už nebudem. Nemôžem. Ale nemám sa vzdávať. Tak bojujem.
Luca
Keď som toto jednoduché posolstvo počúval, ešte stále som nemohol uveriť vlastným očiam.
To sa pozastavíš. A chvíľu ti potrvá, kým to rozdýchaš a vôbec tomu uveríš. Je niečo také vôbec možné?
Áno. Všetko je možné.
Je to len o vôli. Neprepadnúť depkám, sebaľútosti. Nevyhovárať sa, ale ísť za svojim. Predtým robil manažéra. Nemal na nič čas. Potom prišiel úraz. Najprv sa ľutoval. Prvýkrát prešiel len kilometer. Postupne zvyšoval dávky a dnes? Pýtal som sa koľko mu to potrvá až hore. Vravel, že do zotmenia to dá. Už to dal viackrát. Štartoval čosi po šiestej ráno. Obdivuhodné. Povedal, že vlastne až teraz začal naplno žiť. Keď si uvedomil, čo je skutočne dôležité.
V ušiach mi znejú fragmenty rozhovorov s ľuďmi ktorí nemôžu. Ktorí sú ochotní kúpiť si zdravie za peniaze, ale sami nie sú ochotní pre to nič urobiť. Ktorým sa nedarí, nestíhajú, nemôžu, snažia sa, ale nejde to ….
Mali by ste to vidieť. Mali by ste vidieť to odhodlanie, tú sebaistotu v očiach. Tú prdel, ktorú si dokáže zo seba urobiť. Ten nárez, ktorý ani na sekundu nepripúšťa slovo: Nedá sa.
Predstavujem Lucu. Reálneho človeka z mäsa a kostí, ktorý sa nespolieha na zázraky, nefňuká, nevyhovára sa, nezdôvodňuje. Ale vie čo chce a maká na sebe.
Výstup na Passo di Stelvio 1156 – 2780 mnm. To črevo na fotke je asi 9 kilometrový úsek. A že vraj sa nedá.
Prajem príjemný týždeň.
