Už je to nejaký týždeň, čo som objavil Praia de Faro. Keď som začal športovať, mal som 47 rokov a krásnych 136 kíl. Zaviazať si šnúrky na topánkach bola ekvilibristika a vyjsť jedno poschodie bez kyslíkového prístroja bol zázrak. Tlak, cholesterol, obezita – klasická zostava.
O pár rokov neskôr kupujem lacnú posezónnu letenku do portugalského Faro, objavujem faro pláže a Ria Formosa, v Avise si požičiavam auto za 7 eur na deň a dávam si stávku sám zo sebou, že za týždeň odbehnem po plážach Atlantiku 100 kilometrov. Ak nezdochnem.
Ako premeniť tranzitné letisko na bežecký a cestovateľský raj
Väčšina turistov obíde Faro za 15 minút. Ak vônec. Vyskočia z lietadla, sadnú do agentúrneho autobusu a uháňajú do komerčných rezortov. Robia obrovskú chybu. Okolie Faro totiž skrýva nielen nekonečnú piesočnatú pláž Praia de Faro ale aj jeden z najfascinujúcejších prírodných ekosystémov v Európe: rieku Ria Formosa.
Praia de Faro a beh na boso
Pristál som poobede. Požičal som auto a namiesto drahých hotelov som zakotvil v Airbnb medzi letiskom a plážou. Hneď na prvý test som vyrazil na Praia de Faro.
Táto niekoľkokilometrová pláž s pieskom jemným ako hladká múka leží na úzkom pieskovom ostrove (Ilha de Faro), ktorý je s pevninou spojený jediným jednopruhovým mostom. V lete tu stojíte v nekonečnej zápche, ale mimo sezóny? Tu vládnu len surfisti, rybári, vietor a ticho.
Úplne bizarná je miestna kolónia, ktorá je spojená dreveným mostom a pôsobí mimoriadne nezávislo.
Až na mieste som pochopil, že dvoje bežecké tenisky, ktoré som trepal zo sebou v batožine, sú mi úplne na nič. Tenisky som zahodil a vybehol na boso.
Prečo je beh v piesku božský (a prečo lýtka na druhý deň revú)
Beh po boso v mokrom piesku na okraji oceanu je čistá katarzia. Nohy sa zabárajú, občas vás po členky zaleje studená vlna Atlantiku, ale je vám to jedno. Vlnobitie, šum mora, slnko. Namiesto asfaltového drilu dostávate prirodzenú masáž chodidiel. Má to však háčik – beh v piesku zapája úplne iné svalové skupiny. Na druhý deň vaše lýtka a achilovky nielenže precitnú, ale začnú nahlas protestovať.
Po 12 kilometroch na pláži (ano fakt je taká dlhá) som si dal návdavok – 3 kilometre naprieč Národným parkom Ria Formosa.
Ria Formosa – 7. div Portugalska
Ria Formosa nie je obyčajný park. Je to 60-kilometrový labyrint lagún, močiarov, dunových ostrovov a kanálov, ktorý právom zvolili za jeden zo 7 prírodných divov Portugalska.
- Plameniaky a chameleóny: Je to kľúčová zastávka pre tisíce sťahovavých vtákov. Ak máte šťastie, bežíte okolo kŕdľov ružových plameniakov. Ja som to šťastie nemal.
- Gastro-ekonomika: V týchto močiaroch sa pestuje až 80 % všetkých portugalských kôstkovcov (slávky, ustice, škeble). Žijú tu stovky rodín tradičných zberačov, ktorí do vody chodia len s motykami a košíkmi.
Quinta do Lago – Keď z močiara vbehnete medzi miliardárov
Už neviem koľký deň bežeckej výzvy som si dal trasu cez Quinta do Lago. Je to neskutočný bizarný kontrast. Vbehnutie z divokých močiarov Ria Formosa, kde zberači vyťahujú slávky z blata, priamo do sveta vyžehlených trávnikov, privátnych golfových rezortov a spájaných víl s bazénmi. A medzitým všetkým odsoľovacie polia.
Quinta do Lago je meka európskej smotánky, britských aristokratov a hviezdnych futbalistov. Bežať tu v zaprášenom tričku a s otlakmi na nohách medzi najnovšími Bentley kárami má svoje osobité čaro. Trasa tu vedie po úžasných drevených lávkach (Pontal de Quinta do Lago), ktoré križujú slané močiare.
Práve tu, keď som mal v nohách povinných 17 km, som si povedal: „Hlavne nezastať.“
V behu fungujú presne tie isté pravidlá ako na bicykli. Keď myslíš, že už nemôžeš, sústreď sa na techniku: „Predĺž krok, zrovnaj dych, vystri plecia, zapoj ramená.“ A kilometer odfúkne ani neviete ako. Výsledok dňa? Polmaratón v kapse.
More vám však určuje aj iné pravidlá. Chodník, po ktorom som doobeda bežal ku golfovým greenom bol na večer zaliaty po kolená morskou vodou. Príliv mi tak umožnil vyskúšať aj Aqua jogging.
Mesto Faro: Kostol z kostí a stredoveký exil
Keď si po behu dočapujete batérie a odhodláte sa na kultúrny reštart, odvezte sa do centra mesta Faro. Priznám, pri tom behu som ho tiež trochu opomenul. Väčšina ľudí pozná z Fara len letisko, kde prestupuje. No staré mesto (Vila Adentro) schované za stredovekými hradbami má obrovskú atmosféru.
Čo v meste Faro nesmiete vynechať:
- Arco da Vila: Majestátna brána do starého mesta z roku 1812, na ktorej vrchu pravidelne hniezdia bociany.
- Capela dos Ossos (Kostnica v Kostole Carmo): Absolútny bizár. Malá kaplnka za kostolom Nossa Senhora do Carmo, ktorej steny a stĺpy sú kompletne obložené karnosťami a lebkami viac ako 1 000 karmelitánskych mníchov. Nad vchodom stojí mrazivý nápis: „Naše kosti, ktoré tu odpočívajú, čakajú na tie vaše.“
Dokonalá pripomienka pominuteľnosti, keď vás zrovna bolia nohy z behu.
Yoast FAQ: Faro, pláže a Ria Formosa
„Áno, ideálne obdobie na behanie je od októbra do mája, kedy sú teploty príjemné (15-22 °C) a pláže sú poloprázdne. V lete (júl-august) je na plážach veľa ľudí a piesok je príliš horúci.
Nie, do väčšiny častí parku a na drevené vyhliadkové lávky je vstup voľný. Spoplatnené sú len vyhliadkové plavby loďou na vonkajšie ostrovy (Ilha Deserta, Ilha da Armona).
Pláž je od letiska vzdialená len 3 km. Dostanete sa tam autobusom linky 16, taxíkom (cca 5-7 €) alebo aj pešo/bežecky/bicyklom cez cestný most. Skúsil som všetky varianty. 🙂
