NICE na bajku po perle Azúrového pobrežia

Francúzske mesto Nice je považované za azúrovú perlu Provensálska. Mesto navštívi ročne 5 miliónov turistov. Letisko, ktoré je vybudované priamo na pláži na umelom ostrove je 3 najväčšie vo Francúzsku. Poviete si áno: Monaco, Saint Tropéz, Cannes, Nice, Azúrové pobrežie. To však nebol hlavný dôvod mojej cesty. Moja lakomá duša si vybrala túto destináciu výhradne kvôli lacnej letenke z Wizz Air.

Čo môže človek robiť v Nice?

Poznáte to, nič moc. Kŕmiť sa bagetami, jesť plesnivé syry, piť staré vína a jazdiť na aute bez strechy.

Môže tiež navštíviť hromadu obchodov na peších zónach, kde vám svetové značky v unifikovaných konceptoch predajú presne to isté, čo v ktoromkoľvek shopping centre hocikde inde.

Autenticita? Iste. Predražené handričky, korálky, mydielka, koreniny, syry, vína… Nádherné uličky s reštauráciami, kde vás pri platení rozbolia zuby, stánky a podlubia s magnetkami a suvenírmi, ktoré sa od tých z minulej destinácie líšia iba názvom mesta a inou dominantou. Môžte si tiež kúpiť tričko Monaco za krásnych 36€. Ale nemusíte.

Môžte sa tiež venovať rodine a navštíviť MAMAC. 🙂 Môžete tiež zistiť, kto boli Berlioz, Chagall, Matisse, Volti, Nietzsche

Môžete lehniť na pláži, môžte sa kúpať, behať, cvičiť, plávať. V prístavoch obdivovať milionárske jachty. Aj spoznať krásy prírody. Môžte toho zažiť oveľa viac.

NICE najlepšie spoznáte cez bikesharingový systém:

Vélo Bleu

Na internete sa zaregistruj, zaplať 5€ na týždeň a 7 dní môžeš 24 hod denne využívať 1750 bicyklov v 175 dokovacích staniciach okolo celého NICE. Zober kde chceš, vráť kde chceš. Ak si dostatočne rýchly a lakomý, tak prakticky bezplatne. Prvých 30 minút je totiž bezplatných. Ďalšia polhodina stojí 1€ a každá ďalšia hodina 2€. Vycvičili ma dokonale. Za celý pobyt som doplácal 1€.

Koncept bez auta v meste som využil už niekoľko krát. Vo Frakfurte, Bingene nad Rýnom aj v Berlíne. Po prílete som bol pripravený nájsť prvý bicykel pešo, aj keby bol na druhej strane promenády. Ale prekvapili. Prvá dokovacia stanica je pri kruháči, priamo pred terminálom, 100 m od letištnej haly. Chvíľu som bádal, potom vytočil na mobile kód a za minútu už sedel na bajku. Išlo to až príliš rýchlo. Ani som si nestihol odčítať kedy som vyrazil. Batoh do košíka a vyrážam po Promenade des Anglais priamo do centra mesta.

Nerátal som s online prieťahmi. Už pri prvom odkladaní bicykla ma skasírovali o euro. Omeškal som sa o minútu. To bolo naposledy, čo ma skasírovali.

Ešte som ani nezostúpil z bicykla v centre mesta a už sa oproti mne hrnie horda ľudí v ružových tričkách. Nejaký dúhový pochod?  Nie. práve naopak. Pochod za zdravie Nice proti rakovine prsníka.

V záhradách Alberta 1 sa zhromaždí niekoľko tisíc ľudí. Ružové more. Z povzdialia ich sledujem. Veď oni začali spoločne cvičiť. Na pódiu hopsá predcvičiteľka, hudba je chytľavá a zisťujem že sa začínam pohupovať aj ja. To ešte z batohom na pleci. Prvýkrát si uvedomujem že niečo nieje v poriadku. Ešte mi to vtedy nedochádza. Sú uvoľnení, tešia sa, usmievajú. Majú dobrú náladu a iskru v očiach. Rád som sa zapojil do tejto nádhernej akcie. Do Nice som utiekol- lebo „reset“. Už som mal práce plné kecky a potreboval som si trochu prečistiť hlavu. A spoznať dôsledne miestny bikesharingový systém VeloBlue. Oprášiť tenisky a skoncovať s tým opuchom, čo mi vyrástol na bruchu.

Hneď prvý deň som pripísal takú zmesku 12km nachodené, 34km nabicyklované a hodinu zaplávané. More je božské. Ale nechcem vás nasierať, určite by ste sa v NICE nudili.

Do centra NICE

Café du Cyclisté. Miesto kde požičiavajú naozajstné cesťáky vyššej kvality. Vliezol som tam a dal si kávu. 2,40 za francúzske espresso. Už to ma malo odradiť. Predávali tam tričká Stelvio Passo za ceny 4x vyššie ako na samom Stelviu. Vyčkal som. Prišiel maník a urobil mi ponuku. Požičia mi cestný bicykel za rozkošných 90€ na deň. „Na deň???“ Chvíľu mi trvalo než som to rozchodil. „Ja ho nechcem kúpiť, ani si požičať na zvyšok života. BMW X3 mi požičajú na deň lacnejšie.“

Na cyklovýlet do Monaca som rýchlo zabudol. Bicyklovať budem s Vélobleu, v meste a zdarma. Kúpil som si radšej za 20€ NicePass a v priebehu 5 dní som vo voľnom čase vymietol všetky galérie a múzeá. 🙂

Chrbtovou kosťou celého Nice je Promenade de Anglais. 7 km dlhá promenáda popri mori s perfektnou cyklotrasou a boardom pre peších, nordwalkerov a bežcov popri pláži. Míňa prakticky všetky vstupy do mesta a od rána do noci je stredom celého života v NICE. V centre mesta je umne doplnená systémom záhradných parkov, kde môžno zrelaxovať. V meste sú rozsiahle shopping promenády ale priznám nemienil som v nich strácať žiaden čas.

Na jednej strane promenáda končí na letisku, na druhej prístavom, ktorý od mesta oddeľuje Castle Hill

Castle Hill

Každý turistický sprievodca výstup na Castle Hill odporúča ako top turistickú atrakciu. Výhľady z hora sú nádherné. Park na kopci skvelý. Náročnosť už trochu striedmejšia. Na schodoch i hornej športovej plošine môžte stretnúť desiatky športovcov. Niektorí behajú, iní cvičia pilates, jogu,… Rozdiely medzi domácimi a turistami hneď rozoznáte. Domáci cvičia a nefotia. 🙂 Všade je čisto a poriadok.

Pre tých menej zdatných ide od hotela Suisse hore aj výťah. Ale výstup je naozaj nenáročný. A Castle Hill medzi povinné jazdy v Nice rozhodne patrí.

Na Cimiéz

Úplne iný zážitok vám poskytne oblasť Cimiez. Dopravíte sa tam na jeden krát bicyklom (24 minút po skvelej cyklotrase) Našich radničiarov by som tam povinne hnal na školenie, ako sa majú cyklotrasy budovať.

Cyklotrasy NICE sa s tými v Bratislave nedajú zrovnať
Cyklotrasy NICE sa s tými v Bratislave nedajú zrovnať

Oblasť Cimiez je asi najkrajšia v Nice. Leží vo vnútrozemnej časti na kopci s výhľadom na anjelovský záliv a mesto. Dominuje jej kláštor s krásnou záhradou. Hneď vedľa je Matissovo múzeum s parkom s románskymi vykopávkami a nádherným olivovníkovým sadom. V strede je obrovská socializačná plocha, na ktorej domáci mastia karty a petang. Zaujala ma vedľajšia honosná budova. Malo ma napadnúť, že tá najväčšia dominanta okolia bude hotel. Ale aký?

Excelsior Regina Palace bol postavený v rokoch 1895 až 1897 ako hotel pre kráľovské tváre a pre bohatou aristokracii. Anglická kráľovná Viktoria sľúbila, že navštívi Francúzsku riviéru častejšie, ak bude postavená kráľovská rezidencia zodpovedajúca jej povesti. Mal som pri sebe len jednu kreditnú kartu. Nemusím preto zdôrazňovať, že dnu som sa veľmi nehrabal.

Spoznať celú oblasť Cimiez nieje zadarmo. Výšľap na kopec je o dosť náročnejší ako Castle Hill. Ak zvolíte najkratšiu cestu, riadne sa zapotíte. Odmena je však skvelá.

Večery v Nice

Každý večer v Nice pre mňa začínal rovnako. 27 minút VeloBlué, presun na anglickú promenádu, nájsť si cvičebnú partičku, polhoďky sa s nimi popreťahovať, skočiť do večerného mora, vyschnúť a potom sa túlať. Každý deň objavíš niečo nové.

Na rozdiel od 28 minútového veloBleu taktu, ktorý mám pod kontrolou, som cvičenie temer každý večer výkonnostne prešvihol. Snáď sa druhý deň postavím na nohy. Pozrite si krátku minutovú video ochutnávku. Zvyšnú polhodinu som cvičil (sa snažil cvičiť) s nimi. Tých partií je niekoľko a na to aby si sa pridal stačí málo. Byť usmiaty, ochotný a slušný. Celkovo je milé ako tu vedľa seba cvičí černoch, arab, francúz, slovák a navzájom sa z toho tešia, pomáhajú si a bavia sa. Niečo nepredstaviteľné na Slovensku.

Keď tak bilancujem 5 dní pobytu v NICE, nevidel som tu jediného ožratého, nasratého, vykrikujúceho, ohrozujúceho. Videl som väčšinou len usmiatych ľudí, ochotných kedykoľvek pomôcť … Jedno ráno som prišiel k stojisku na bicykel a zaklial som, lebo mi pred nosom posledný vyfúkla jedna pani. Spýtala sa čo sa deje. Ja, že sa ponáhľam na vlak a ona že no problém. Nech si zoberiem ten jej. A dala mi ho.

Večerné NICE doslova pulzuje. Určite si nenechajte ujsť večerné fontány na Place de Massena. Čím je deň starší, tým viac sa život koncentruje do uličiek starého centra okolo katedrály Sainte-Réparate. Život tu končí hodne po polnoci.

V blízkosti prístavu som objavil perlu. Una Pizza da Oscar. Podľa Roberta Beniniho a novín NICE-MATIN sa jedná o najlepšiu Neapolskú Pizzu v meste. Musel som to ochutnať. Dal som si „Napoli Centrale“ s ančovičkami a dvojitými olivami. A musím priznať, horšiu pizzu som snáď v živote nejedol. Ja som to síce do 20 minut rozchodil, ale môj žalúdok to nedal ani za dve hodiny. Leda že by som tomu nerozumel. 🙂

I love NICE

Instagram tras sa. Ak NICE ročne navštívi 5 miliónov ľudí, tak každoročne musí vzniknúť tak 100 miliónov fotiek z tohto miesta. To už musí byť iná štatistika. Sám ich mám asi desať. Turista, ktorý nemá odtiaľto fotku I love NICE nieje turistom.

Celkovo však musím skonštatovať, že mesto je budované a prezentované celkom vkusne. V množstve turistických gýčov na kilometer štvorcový NICE rozhodne Bratislavu neprekoná.

A ak ste nedajbože praví turisti a máte radi výšľapy pomimo centra, nenechajte si ujsť druhú časť. V nej sa budeme venovať téme, čo robiť v NICE, ak človek chce byť sám, túži po prírode, objavovaní a divočine.

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin
Share on email

Ďalšie články autora

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Medailobranie 2019


ZSSK
Magna Energia


Magna energia logoMagna Energia


Liberty in Town