Prečo popierame realitu? Popieranie je pre nás bezpečnostná sieť. Keď nás premáhajú problémy, popierame ich. Keď čelíme situáciám, ktoré sa nám nepáčia, popierame ich.
Ružové okuliare a hradby okolo nášho ega
Všetci poznáme vety typu: „Ja nemám žiadny problém,“ alebo „Mám to pevne pod kontrolou, môžem s tým kedykoľvek prestať.“ Hovoríme ich vtedy, keď sa nás niekto opýta na naše cigarety, pohárik vína každý večer, nadváhu, hodiny strávené na sociálnych sieťach či neustále prejedanie sa.
Prečo vlastne tak húževnato popierame realitu?
Odpoveď je v podstate jednoduchá: popieranie je pre každého z nás akási mentálna bezpečnostná sieť. Keď nás problémy začnú prerastať cez hlavu, alebo keď čelíme situáciám, ktoré sa nám nepáčia, jednoducho sa tvárime, že neexistujú.
Je to prirodzený mechanizmus zabudovaný v našej psychike. Má nás chrániť pred krutou a nekomfortnou pravdou, ktorej by sme v danej chvíli nevedeli čeliť. Je to vlastne taká brnenie pre naše ego. Platí to pre alkoholikov, stávkarov či užívateľov drog, ale rovnako aj pre obéznych ľudí, workoholikov, ľudí závislých na sociálnych sieťach či večne usadnutých hejterov a konšpirátorov.
Od slovíčka „áno, ale…“ až po obviňovanie okolia
Slovo „popieranie“ sa v psychológii a pri liečbe závislostí začalo vo veľkom používať už v osemdesiatych rochoch. Opisuje stav, kedy sa človek zo všetkých síl snaží zo svojho života vytlačiť čokoľvek, čo by ho donútilo pocítiť nepohodlie a hanbu.
Ak má človek problém so závislosťou, priame popieranie vyzerá najčastejšie takto:
- Zlehčovanie a ukazovanie na iných: „Veď všetci dnes pijú / jedia sladké / sedia na mobile, nie som o nič horší ako ostatní!“
- Formulka „Áno, ale…“: „Áno, dal som si pivo, ale mal som v práci neskutočný stres!“
- Útok a obviňovanie: „Vy ste tí, čo mi stále vŕtajú do hlavy a robia zo mňa chudáka!“
- Vyjednávanie so sebou aj okolím: „Od pondelka to obmedzím, tak ma teraz nechajte na pokoji.“
Všetky tieto reakcie sú len zúfalou snahou obrániť vlastný postoj. Chceme si za každú cenu udržať svoj terajší pohodlný stav a nepustiť k sebe bolestivú pravdu.
Útecha v starej zbrani
Hoci je celému okoliu – rodine, kamarátom či kolegom – úplne jasné, že sa veci vymkli z rúk, závislý človek bude realite odolávať všetkými zbraňami, ktoré má k dispozícii. Popieranie je v tej chvíli jeho najspoľahlivejší štít.
Hoci slovné spojenie „popieranie reality“ môže znieť ako odborná poučka z knihy, pre človeka v kríze predstavuje obrovskú fiktívnu útechu. Je to jeho zbraň na prežitie v rozprávke, ktorú si sám o sebe vytvoril.
Priznať si pravdu totiž bolí. Vyžaduje si to odvahu zosadnúť z gauča, zložiť ružové okuliare a urobiť prvý reálny krok k zmene. Ale presne na tom sa začína každý skutočný reštart!
Zdroj: https://www.soberrecovery.com/recovery/denial-in-early-recovery/
