Keď už máte pocit, že vás 15-miliónový Istanbul pohltí, je čas zo Zlatého rohu utiecť. Vyrážame radšej mimo civilizáciu. Jedným takým cieľom sú aj Kizil Adalar, Princove ostrovy. V sezóne k nim vedie veľa trajektov. Miesto, kde hluk klaksónov nahrádza cinkot bicyklov a konské kopytá. Je to ako prestrih vo filme – zrazu ste v inom storočí.
Kizil Adalar
Svet bez výfukových plynov
Hlavný ostrov Büyükada sme zdolali peši. Žiadne výkony, náročné stúpania ani traily. Najväčším kúzlom ostrovov je absencia motorovej dopravy. Jediné, čo tu smrdí (v tom dobrom aj horšom zmysle), sú kone a bicykle. Najmä v letnej sezóne sú ostrovy populárnym útočiskom. Bohatšie mestské vrstvy si tu stavajú rezidencie, ktoré striedajú polorozpadnuté drevené vily, odkazujúce na bývalú slávu majiteľov.
Dnes pôvodné kone (phaetons) zakázali kvôli ich vyčerpaniu. Nahradili ich tiché elektrické vozidlá. Je to zaujímavý paradox – ostrov bez áut, ktorý teraz jazdí na elektrinu, ale stále si drží vibe 19. storočia.
Na Büyükade stojí tiež najväčšia drevená stavba v Európe (a druhá na svete) – Prinkipo Greek Orthodox Orphanage. Je to monumentálny drevený prízrak, ktorý dnes vyzerá ako vystrihnutý z hororu od Hitchcocka.
Turistov sme tu veľa nenašli. Počas jari a jesene je ich na ostrovoch menej. More vie byť mimo sezóny rozbúrené, preto bývajú ostrovy často odrezané od okolitého sveta. Počas zimy aj pre silné studené vetry a nevyspytateľné trajektové spojenia bývajú ostrovy takmer vyľudnené.
Exil s príchuťou luxusu
Od internovaných šľachticov a politkov až k zaľúbencom
Svoj názov dostali ostrovy podľa byzantskej éry, kedy sem do exilu posielali nepohodlných princov a členov šľachty. Neskôr ich vystriedali osmanskí sultáni. Dnes tu hľadajú „exil“ najmä zaľúbenci. Prechádzka po parkoch a uličkách ostrova Büyükada je príjemným celodenným spestrením, bez náročných trailov či stúpaní. Je to čistá romantika, ktorú more pravidelne v zime izoluje od sveta kvôli búrkam.
Trotsky v exile: Vedeli ste, že Leon Trotsky žil v exile práve na ostrove Büyükada po tom, čo ho Stalin vyhostil? Jeho dom tam stále chátra a je to bizarné miesto s tou najťažšou politickou nostalgiou uprostred dovolenkového raja.
Unifikované sny vs. Autentický vapur
Prečo radšej loď ako nákupné centrum
Pred odchodom na ostrovy sme nakrátko nakukli do moderného nákupného centra. Unifikované výklady Gant, Zara či Pandora… sterilné, vyzľavované, rovnaké ako v Bratislave či Londýne. Skutočný luxus však nie je v značke, ale v tom momente, keď stojíte na palube trajektu (vapuru), vietor vám strapatí vlasy a vy sledujete, ako sa silueta Istanbulu pomaly stráca v opare nad Marmarským morom.
Ostrov ticha po poslednom vapure: Vraciame sa a je to škoda. Ten najsilnejší moment na ostrovoch podľa znalcov nie je cez deň, ale vo chvíli, keď odíde posledný trajekt do Istanbulu. Zrazu zmizne ten turistický šum a ostrov sa ponorí do ticha, ktoré prerušuje len špliechanie mora.
Po návrate z ostrovov vystupujeme podvečer na ázijskej časti. Je známa tým, že sú tu oveľa nižšie životné náklady. My sme denne oceňovali najmä na ulici čerstvo odšťavené pomaranče temer za babku. Skvelá každodenná investícia na povzbudenie.
Chvíľu sa pomotáme v meste. Potrebujeme ešte nájsť čosi na večeru. Dnes to vyrieši rybí trh.
FAQ: Princove ostrovy
Na ostrovy premávajú pravidelné trajekty (vapur) z európskej strany (Eminönü, Kabataš) aj z ázijskej strany (Bostanci, Kadiköy). Cesta trvá približne 60 až 90 minút v závislosti od prístavu a typu lode.
Nie, motorová doprava je na ostrovoch zakázaná (s výnimkou polície a záchranných zložiek). Hlavnými dopravnými prostriedkami sú bicykle a vozy ťahané koňmi (phaetony), hoci tie sú v posledných rokoch nahradzované elektrickými vozidlami kvôli ochrane zvierat.
Najväčším a najpopulárnejším ostrovom je Büyükada. Ponúka najviac historických víl, reštaurácií a krásny výhľad z kopca, kde sa nachádza kláštor sv. Juraja (Aya Yorgi).
