Mám nadváhu, makám na sebe, ide to dole a mením veci. Som to ja. A som prekvapený, koľko ľudí má problém urobiť ten najjednoduchší krok – priznať si nadváhu. Nie preto, že by ju nemali. Ale preto, že sa boja, ako to zoberie okolie.
Priznať si nadváhu a nestratiť image
A tak hráme divadlo. Tvárime sa, že nadváha neexistuje, alebo že je to vlastne zámer. Že „takto to chcem“ a „takto je to správne“. Hľadáme argumenty, len aby sme si nemuseli priznať jednoduchý fakt. Pritom, ak nadváhu máme, každý ju vidí. Rozdiel je len v tom, či ju vidíme aj my sami.
Nadváha a strach zo zlyhania
Mám priateľa. Dokonalý „schudnemista„, vždy inkognito. Bojuje s nadváhou statočne, ľudsky a opakovane. Je lenivý, miluje jedlo a na nástenke si občas trochu prilepší. Keď sa mu nedarí, prestane zapisovať. Keď sa mu nedarí dlhšie, na chvíľu zmizne. A keď sa vráti, má tie najkreatívnejšie a najvtipnejšie výhovorky, aké poznám.
Jeho skutočný problém však nie je váha, ale strach povedať: „Teraz mi to nevyšlo.“ Lenže kto z nás to môže povedať s úplne čistým svedomím?
Čo si o mne pomyslia ľudia?
Nedávno sme riešili nordic walking. Palice, rýchla chôdza, zapojenie celého tela.
A zaznelo: „Nikdy. Susedia si pomyslia, že som chorá alebo chromá.“
Rozumiem tomu. Fakt. Ale otázka znie inak:
Pre koho to robím? Pre seba, alebo pre susedov z balkóna?
Lebo ak má sused názor, no ty máš nadváhu, problém je vyriešený len u jedného z vás.
Nadváha, tlak okolia a dokonalosť z Instagramu
- Žena: Musíš byť krásna. Úspešná. Štíhla. Nalíčená.
- Muž: Musíš mať auto, výkon, šport, imidž.
Raz je to tenis, potom squash, potom golf, potom paddleboard, o ktorom si minulý rok netušil, že existuje. Tlak byť ako niekto alebo aspoň iný než ostatní nás núti meniť sa. Lenže často pre nesprávne publikum.
Ak máš nadváhu, zmeň to. Ale pre seba.
Nesleduj krátkodobé ciele. Nesnaž sa zapáčiť. Ak máš nadváhu, zdravotné problémy alebo nižšiu kvalitu života – zmeň to.
Ale nie preto, aby si niekomu niečo dokazoval. Nie susedovi, kamarátke, nie kolegom a už vôbec nie Instagramu.
Je to tvoj život. Tvoja zmena. Tvoje výhry aj tvoje zakopnutia.
A vieš čo? Keď to robíš pre seba, zrazu to ide akosi ľahšie. Bez pózy, hanby. a potreby niekoho presviedčať.
Najčastejšie výhovorky, prečo sa s nadváhou „nič nedá robiť“
Keď príde reč na nadváhu, spustí sa malý vnútorný PR tím. Všetci ho máme. Je rýchly, kreatívny a pripravený obhájiť status quo. „Ja by som aj chudol, ale mám to v génoch.“ „Ja jem vlastne málo, len večer.“ „Teraz nie, je stresové obdobie.“ „Po štyridsiatke už to nejde.“ „Mne diéty nefungujú.“ „Ja sa mám rád taký, aký som.“ Táto veta je obzvlášť obľúbená – zvyčajne ju sprevádza dojedanie koláča, pre istotu.
Potom sú tu sezónne výhovorky. V zime je zima, v lete horúčava, na jar alergia, na jeseň únava. V pondelok sa začína od budúceho týždňa, v piatok to už nemá zmysel. A medzi tým život. Deti, práca, povinnosti, Mesiac v zlom postavení.
Niektoré výhovorky znejú múdro, iné filozoficky, ďalšie až terapeuticky. Všetky však majú spoločného menovateľa: odkladajú moment, keď si človek dokáže priznať nadváhu bez výhovoriek a bez sebaklamu. Nie preto, aby sa trestal, ale aby konečne vedel, s čím vlastne pracuje.
A áno, hovorím to aj o sebe. Lebo keby výhovorky spaľovali kalórie, dnes píšem tento text z veľkosti S.
Nadváha ako začiatok, nie rozsudok
Ak máš nadváhu, zdravotné problémy alebo pocit, že tvoja kvalita života by mohla byť lepšia, zmeň to. Nie kvôli susedom, kolegom ani vzorom z internetu. Zmeň to pre seba. Je to tvoj život, tvoja zmena, tvoje výhry aj zakopnutia.
Keď si dokážeš priznať nadváhu bez hanby, získaš niečo dôležitejšie než číslo na váhe – vlastnú motiváciu. A s ňou sa ide ďalej oveľa ľahšie. Akceptuj vlastné zlyhania. Patria tam.
Získaš sebadôveru, ktorá nie je postavená na váhe, ale na rozhodnutí ísť ďalej.
Nie dokonalý. Ale svoj.
