Plešivecká planina, ktorá je súčasťou Slovenského krasu, ponúka množstvo nádherných miest a prírodných útvarov. Plošinu ohraničujú veľmi strmé skalné zrázy, v severnej a strednej časti nájdete prevaýne lúky, južná časť je prevažne pokrytá lesmi.

Na juhu od Silickej planiny ju oddeľuje hlboké údolie rieky Slanej (kaňon Slanej) miestami až 40m, na západe od Koniarskej planiny údolie potoka Štítnik (kaňon Štítnika), na severe od Revúckej vrchoviny dolina Hončianskeho potoka a na východe je ohraničená Rožňavskou kotlinou.

Táto krasová planina je známa svojimi rozľahlými lúkami, hustými lesmi, skalnými útvarmi a jaskyňami. Tu sú niektoré z najkrajších miest, ktoré by ste nemali vynechať pri návšteve Plešiveckej planiny:

Kunia priepasť

Kunia priepasť je jednou z najhlbších priepastí v Slovenskom krase, s hĺbkou okolo 203 metrov. Je to impozantný krasový útvar, ktorý fascinuje svojou veľkosťou a drámou. Priepasť je obľúbená medzi speleológmi a jej návšteva je výnimočným zážitkom pre tých, ktorí sa zaujímajú o krasové javy.

Zrúcanina hradu Brzotín

V blízkosti Plešiveckej planiny sa nachádzajú zvyšky Brzotínskeho hradu, ktorý sa týči nad rovnomennou obcou. Hoci z hradu zostali len ruiny, lokalita ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu a Plešiveckú planinu. Je to skvelé miesto na kratší výlet, ktorý kombinuje históriu a prírodné krásy. Mala by tam byť aj vyhliadka.

Serényiho cisterna

Technickú pamiatku postavili v roku 1913 ako dôsledok dlhodobého sucha na začiatku 20. storočia.

Dvojitá priepasť

Táto priepasť, tiež známa ako "Dvojitá studňa", je jednou z najzaujímavejších krasových priepastí v oblasti. Skladá sa z dvoch spojených vertikálnych jaskýň a má hĺbku viac ako 50 metrov. Je to fascinujúce miesto pre speleológov a milovníkov prírody, ktorí chcú objavovať menej známe krasové útvary.

Farárova skala

Farárova skala je jedným z najkrajších a najznámejších výhľadových bodov na Plešiveckej planine. Z tohto miesta je nádherný panoramatický výhľad na samotnú planinu, ako aj na okolité pohoria a dedinky v údolí.

Lúky Plešiveckej planiny

Rozsiahle lúky na Plešiveckej planine sú ideálne na pokojnú prechádzku či cyklovýlet. Tieto lúky sú bohaté na rôzne druhy kvetín a bylín, vrátane vzácnych druhov orchideí. Na jar a v lete sú lúky plné farieb a vôní, čo robí z tohto miesta jednu z najkrajších prírodných lokalít na planine.

Silická ľadnica

Hoci sa nachádza na susednej Silickej planine, Silickú ľadnicu ľahko nájdete z Plešiveckej planiny zo Slavca. Táto ľadová jaskyňa je jedinečná tým, že sa v nej udržiava ľad po celý rok, čo je na tak nízkej nadmorskej výške (503 m n.m.) výnimočné. Je to jedna z najnižšie položených ľadových jaskýň na svete a ponúka fascinujúci pohľad na prírodný fenomén.

Obrovský dóm v Gombaseckej jaskyni

Gombasecká jaskyňa, ktorá je zaradená do zoznamu UNESCO, sa nachádza na západnom okraji Plešiveckej planiny. Jaskyňa je známa svojimi úzkymi a vysokými stalaktitmi, ktoré dosahujú až 3 metre na dĺžku. Najznámejšou časťou je Obrovský dóm, ktorý svojou veľkosťou a výzdobou ohromí každého návštevníka.

Prírodné výhľady

Plešivecká planina ponúka niekoľko nádherných vyhliadkových bodov, z ktorých môžete obdivovať panoramatické výhľady na okolité kopce, doliny a dedinky. Výhľady sú často ozvláštnené kontrastom medzi zelenými lúkami a tmavými lesmi, čo dodáva krajine špecifický charakter. stačí ísť zo Slavca po skalnom okraji. Plešivecká planina je však v piatom stupni ochrany, nemali by ste vybočovať zo značených ciest a chodníkov.

Jaskyne a krasové útvary

Celá Plešivecká planina je posiata menšími jaskyňami a priepastami, ktoré sú ideálne pre objavovanie prírodných krás. Nachádza sa tu cez 200 jaskýň a priepastí. Niektoré z jaskýň sprístupnili len skúseným speleológom, no aj ich povrchové časti ponúkajú nádherné scenérie. Najznámejšie nájdete na žltej turistickej značke: Fabiánova priepasť, Sovia, Priepasť, Okrajová peňažnica, Brzotínska jaskyňa, Maštaľná jaskyňa. Nás však najviac lákal lom v Slavci. Bohužiaľ väčšina jaskýň je turisticky neprístupných.

Plešivecká planina je skutočným pokladom pre milovníkov prírody, turistiky a speleológie. Výška planiny sa pohybuje medzi 851 m na severe po 560 m na juhu. Najvyššími vrchmi na Plešiveckej planine sú vrch Štít (852 m n.m. ) nazývaný aj Bučina, Vlčí štít (814 m n. m.) a Ostrý vŕšok (775 m n. m.). Každé z týchto miest ponúka unikátny zážitok a prispieva k výnimočnosti tohto krasového územia.

Príspevok Plešivecká planina a jej turistické najkrajšie miesta zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak hľadáte miesto, ktoré vám ponúkne únik od letných horúčav a zároveň vás prenesie do rozprávkového sveta ľadových zázrakov, nemusíte cestovať do ďalekých krajín. Stačí vyraziť na Gemer, kde sa ukrýva jeden z najfascinujúcejších prírodných pokladov Slovenska – Dobšinská ľadová jaskyňa. Táto jedinečná pamiatka UNESCO vás očarí nielen svojou krásou, ale aj bohatou históriou a zaujímavými faktami.

Ľadová nádhera ukrytá v podzemí

Dobšinská ľadová jaskyňa sa nachádza v Slovenskom raji, v blízkosti obce Dobšiná. Objavili ju už v roku 1870 a odvtedy fascinuje návštevníkov z celého sveta. Je jednou z najväčších ľadových jaskýň v Európe, pričom jej najväčšie čaro spočíva v mohutných ľadových stĺpoch, kvapľoch a kryštálových útvaroch, ktoré zdobia jej vnútro.

Teplotné extrémy

Ak máte radi zimu a sneh, túto jaskyňa si zamilujete. Teplota vo vnútri jaskyne sa počas celého roka pohybuje od -3,9 °C do +0,5 °C. Takže aj keď sú vonku letné horúčavy, v jaskyni sa budete cítiť ako v chladničke. Nezabudnite si preto vziať (najmä pre deti) teplé oblečenie, aj keď sa na výlet vydávate v lete.

Dobšinská ľadová jaskyňa má bohatú históriu. Už krátko po jej objavení ju sprístupnili pre verejnosť a stala sa prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. V roku 1887 sa tu dokonca konali korčuliarske preteky, neskôr tu trénoval na olympiádu aj Nepela. Ak sa pamätáte na Silickú planinu, aj tam je jaskyňa: Silická ľadnica. V tej si zas Rožňavskí konšeli urobili pivovar a sklad.

Gemer

Čo robí Dobšinskú ľadovú jaskyňu tak výnimočnou? Je to hlavne jej geologická stavba a spôsob, akým ľad vzniká. Vďaka špecifickým podmienkam, ako sú nízke teploty a vysoká vlhkosť, sa v jaskyni vytvárajú masívne ľadové formácie, ktoré môžu dosahovať hrúbku až 26,5 metra. Tento ľad je starý tisíce rokov a neustále sa mení a formuje. Bohužiaľ pri dnešnom otepľovaní aj rapídne mizne. Takže už o pár rokov nemusíte tento slovenský poklad v ľadovej kráse vidieť.

Vstup do jaskyne

Návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne môžete kľudne plánovať s deťmi. Tie budú nadšené z ľadových formácií pripomínajúcich postavy z rozprávok, zatiaľ čo dospelí ocenia ticho a pokoj, ktoré toto miesto ponúka. Na prehliadku jaskyne si naplánujte približne 30 minút ale ďalšiu polhodinu vám zaberie výstup a zostup. Prehliadka je sprevádzaná odborným výkladom, ktorý vám priblíži históriu a zaujímavosti tohto jedinečného miesta.

Vlakom na výlet

Dobšinská ľadová jaskyňa je ľahko dostupná vlakom z Margecian, z Brezna alebo z Banskej Bystrice. Vystúpite v Stratenej doline na rovnomennej železničnej stanici Dobšinská ľadová jaskyňa, dáte 20 minút hore kopcom a ste pri vchode.

Cestou vlakom môžete objaviť aj Telgártsku slučku a Chmarošský viadukt, unikátne dopravné dielo alebo Červenú skalu, ktorá je východzou stanicou, ak idete s bicyklami na ciele Muráň a Kráľova hoľa.

Prirodzene môžte ísť aj autom. V blízkosti jaskyne sa nachádza parkovisko a návštevnícke centrum, kde si môžete zakúpiť vstupenky a dozvedieť sa viac o jaskyni a jej okolí.

Stratená dolina

Ľad sa topí závratnou rýchlosťou. Dobšinská ľadová jaskyňa je skutočným klenotom Slovenska, ktorý stojí za návštevu. Je to miesto, kde sa môžete ešte stále ponoriť do ticha a chladu ľadového sveta, obdivovať jedinečné prírodné úkazy a dozvedieť sa viac o fascinujúcej histórii tejto jaskyne. Či už ste milovníkom prírody, histórie alebo jednoducho hľadáte unikátny zážitok, Dobšinská ľadová jaskyňa vás určite nesklame. Takže nabudúce, keď budete premýšľať o výlete vlakom, nezabudnite na toto ľadové kráľovstvo ukryté v srdci Gemera.

Príspevok Dobšinská ľadová jaskyňa ideme vlakom na výlet zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

V sedle je autobusová zastávka a pod sedlom železničná. Južne od sedla ležia rekreačné osady Pod Dielom a Bánovo, severne od neho rekreačná osada Predné Kopačno (Predkopačno). Priamo v sedle stojí Salaš. Zbojská turistické trasy, cyklotrasy.

Jesenná Zbojská: Foto Gabi Maté

Sedlo Zbojská

Zbojská (725 m n. m.) je horské sedlo v hlavnom hrebeni Veporských vrchov, medzi Bánovom (1038 m n.m.) a Fabovou hoľou (1439 m n.m.). Sedlo oddeľuje Fabovu hoľu na severe a Balocké vrchy na juhu.

Cez sedlo vedie železničná trať Brezno - Tisovec, ktorá spája Horehronie s Gemerom. Sedlom tiež prechádza červeno-značkovaná Rudná magistrála zo sedla Bánovo na Fabovu hoľu.

Čertova roklina

Trasa náučného chodníka Jakuba Surovca začína v sedle Zbojská smerom k vyhliadkovej veži, ďalej cez Remetisko až ku hlavnej ceste. Popod hlavnú cestu sa dostaneme ku železničnému mostu, kde už začína najkrajšia časť náučného chodníka. Dostanete sa ňou k verejnosti neprístupnej Čertovej jaskyni. 

Roklina sa postupne zužuje a odhalí svoje najkrajšie miesta. Hlavne v zime tu zamrznutá voda vytvára krásne ľadové vodopády. Najexponovanejšie časti rokliny sú istené stúpačkami s lanom.

Zbojská turistické trasy

Prechod Rudnou magistrálou

Rudná magistrála je turistická magistrála, ktorá spája Zlaté Moravce, Banskú Štiavnicu a Detvu s vrchom Stolica. Magistrála je značená červeným turistickým značením a vedie Pohronským Inovcom, Štiavnickými vrchmi, Javorím, Poľanou, Veporskými a Stolickými vrchmi. Voľbu dĺžky necháme na vás.

Náučný Chodník Jakuba Surovca

Je nenáročný, má dĺžku iba 5,2 km s prevýšením 250 m. Ale poskytne neopakovateľné zážitky a pohľady. Prechod si môžete predĺžiť Čertovou roklinou (vyššie).

Cyklotrasy

V úseku cez Sedlo Zbojská je veľká časť Rudnej Magistrály tiež cyklotrasa.

MTB okruh Sedlo Zbojská cez Pohronskú Polhoru a Michalovú má dĺžku 24 km s prevýšením 518 m. Objavíte nádherné horehronské scenérie. Trasa tu

Našim tipom však je MTB okruh zo Sedla Zbojská do Tisovca s dĺžkou 21 km a prevýšením 411 m. Ak vyrazíte zo Zbojskej čaká vás najmä klesanie až 720m. Trasa tu

Príspevok Zbojská turistické trasy, cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Gotická cesta je kultúrno-turistická tematická trasa, zahŕňajúca súbor štyroch trás v historických regiónoch Gemer a Malohont. Je zaradená medzi ciele turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Spája významné stredoveké sakrálne pamiatky, najmä vidieckeho charakteru. Objavíte nádherné stredoveké freskové výmaľby. Dvanásť z kostolov Gotickej cesty bolo v roku 2022 zapísaných do zoznamu Európskeho dedičstva. Súbor lokalít s názvom: Stredoveké nástenné maľby na Gemeri a v Malohonte, to je Gotická cesta, turistika.

Objav gotické Slovensko

Trasa je zameraná na sakrálne pamiatky, ktoré sú v regiónoch Gemer a Malohont usporiadané do štyroch okruhov. 

Foto Eva Wolfová

Štítnický okruh

V 17. storočí bol Štítnik mestom a významným strediskom remeselnej výroby. Zároveň bolo druhým mestom na Gemeri, kde bol freskovými výmaľbami talianskej školy vyzdobený kostol. Prvým bol kostol v Plešivci, odkiaľ pochádza rodina Bubekovcov, ktorá talianske fresky na Gemer dostala.

Počas výletu po Štítnickom okruhu nezabudnite navšítviť tiež Gemerské spojky, Slavošovský tunel a Ochtinskú aragonitovú jaskyňu.

• Brdárka, evanjelický kostol
• Koceľovce, evanjelický kostol, európske dedičstvo
• Ochtiná, evanjelický kostol, európske dedičstvo
• Plešivec, reformovaný kostol, európske dedičstvo
• Roštár, evanjelický kostol
• Štítnik, evanjelický kostol, európske dedičstvo

Jelšavský okruh

Foto František Trnovec

• Chyžné, Kostol Zvestovania Panne Márii, európske dedičstvo
• Kameňany, evanjelický kostol, európske dedičstvo
• Rákoš, Kostol Najsvätejšej Trojice, európske dedičstvo
• Ratková, evanjelický kostol
• Revúca, Kostol sv. Vavrinca
• Rybník, evanjelický kostol
• Šivetice, rotunda sv. Margity Antiochijskej, európske dedičstvo

Rimavský okruh

foto Karol Baculík

Gemersko-rimavský okruh je najmladšie dieťa Gotickej cesty. Ešte len dozrieva do svojej podoby. Jeho trasu nenájdete vyznačenú v turistických mapách a ani v teréne nenájdete typické hnedé značky s lomeným oblúkom. Hlavným sprievodcom Vám preto bude tento zoznam.

• Malé Teriakovce, evanjelický kostol
• Kraskovo, evanjelický kostol, európske dedičstvo
• Kyjatice, evanjelický kostol, európske dedičstvo
• Rimavská Baňa, evanjelický kostol, európske dedičstvo
• Rimavská Seč, reformovaný kostol
• Rimavské Brezovo, evanjelický kostol, európske dedičstvo
• Rimavské Janovce, Kostol sv. Jána Krstiteľa
• Žíp, reformovaný kostol

Rožňavský okruh

Ak máte v pláne pozrieť si fresky na Gotickej ceste, zavolajte konkrétnemu cirkevnému zboru aspoň deň-dva dopredu. V prípade organizácie náročnejšieho výletu s viacerými vstupmi a presnejším časovým harmonogramom si prístupnosť overte s dostatočným časovým predstihom. Vstupné do všetkých kostolov funguje na dobrovoľnej báze a ostáva cirkevnému zboru na údržbu objektov. Takmer všetky kostoly (okrem Rákoša a Šivetíc) sú „živé“ chrámy. Dodnes v nich prebiehajú aj bohoslužby. Viac tu

• Brzotín, reformovaný kostol
• Dobšiná, evanjelický kostol
• Henckovce, Kostol Všetkých svätých
• Krásnohorské Podhradie, Kostol Všetkých svätých
• Lipovník, Kostol sv. Jána Krstiteľa
• Rakovnica, Kostol sv. Márie Magdalény
• Rejdová, evanjelický kostol
• Rožňava, Katedrála Nanebovzatia Panny Márie
• Silica, reformovaný kostol
• Slavec, reformovaný kostol
• Vyšná Slaná, evanjelický kostol

Gotická cesta turistika

Pojem Gotická cesta pôvodne používali pre ideu tematickej kultúrno-poznávacej cesty naprieč Slovenskom. Bola zavedená v roku 1995, po vzore nemeckých turistických trás. Turistický okruh v dĺžke 276 km bol rozdelený na štyri okruhy, spišsko-gemerský, spišský okruh – tatranský, spišský okruh – pieninský a gemersko – rimavský okruh. Dnes pojem Gotická cesta používajú pre štyri trasy v regiónoch Gemeru a Malohontu.

Cyklotrasy

Všetky okruhy sú poprepájané nie veľmi frekventovanými cestami. Je úplne na vás, akú trasu si zvolíte. Práve bicykel je ideálna voľba pri presune po okruhoch medzi týmito pamiatkami.

Štítnický okruh začnite v Brdárke a skončíte v Plešivci. 31 km trasa ide väčšinou nenáročne dole kopcom. S malou odbočkou do Ochtinej naklesáte 380 m. Trasa tu

Jelšavský okruh je trochu náročnejší. Na vzdialenosti 56 km nastúpate a naklesáte z Revúcej cez Šivetice viac ako 600 výškových metrov. Trasa tu

Ak chcete zvládnuť celý Rimavský okruh je ešte náročnejší. Ale dá sa podstatne zjednodušiť. V plnom rozsahu má 49 km s prevýšením 473 m. Odporúčame vyraziť z Rimavskej Soboty. Trasa tu

64 km cyklookruh cez Silickú planinu okolo Rožňavy vám poskytne temer 700 m stúpania i klesania. Aj to nezvládnete všetky miesta. V prípade, že chcete zvládnuť celý Rožňavský okruh až po Dobšinú, odporúčame rozdeliť trasu na 2 etapy. Rožňavská trasa tu.

Planiny Slovenského krasu sú mimoriadne krásne a prázdne (bez turistického ruchu). Dajú však zabrať. Na Silickej planine určite nevynechajte prechod cez Brzotínsku a Dievčenskú skalu, ktoré poskytnú na okolie Rožňavy mimoriadny výhľad.

Ak budete na bicykloch v okolí Rožňavy, nevynechajte tiež výjazd na Banícke singletraily a vrch Volovec.

Príspevok Gotická cesta turistika, cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jeden z posledných prázdninových víkendov sme sa rozhodli opäť zasvätiť plneniu cieľov z výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Keďže jednotlivé ciele z tohtoročnej výzvy boli viac východne od našej hlavnej dediny, v ktorej žijeme, naplánovali sme si v rámci jednej cesty splniť hneď dva ciele. A tak sme sa vybrali na východ, do Krásnohorského Podradia, odkiaľ sme mali výbornú štartovaciu pozíciu k obom našim plánovaným destináciám – Zádielská tiesňava a jaskyňa Domica.

Krásnohorské Podhradie

V Krásnohorskom Podhradí sme sa ubytovali v štýlovom apartmáne s výhľadom priamo na hrad Krásna Hôrka už v piatok večer, aby sme do Zádielu mohli vyraziť hneď na druhý deň ráno. A tak aj bolo.

V sobotu po raňajkách sme naskákali do auta a odviezli sa ešte viac na východ, do dedinky Zádiel. Zablúdiť sa našťastie nedalo, pretože stále sme pokračovali, podľa mňa, po jednej jedinej ceste, ktorá tadiaľto vedie. V diaľke sme zbadali obrovské skaly a nám bolo jasné, že ideme správne, čo za chvíľu potvrdila aj dopravná značka, ktorá nás poslala doľava. Prudkou zákrutou sme sa dostali do Zádielu, dedinky, ktorá je vstupnou bránou do Zádielskej tiesňavy.

Prešli sme po hlavnej ceste celou dedinou a na jej konci sme natrafili na parkovisko. Vypýtali si od nás 1,5 € a my sme si mohli vybrať miesto na parkovanie. O tomto čase, okolo deviatej hodiny, ešte bolo naozaj z čoho vyberať. Zaparkovali sme, zadívali sa do výšky na vrcholky skalných útesov, ktoré nás už lákali k sebe a mohli sme vyraziť....

Zádieľska tiesňava

Zádielská tiesňava je súčasťou Zádielskej doliny a celá meria cca 3 km. Len čo sme do nej vstúpili, vedeli sme, že nás čaká nádherná turistika. Od samého začiatku sme síce kráčali akoby po asfaltovej ceste, ktorú z času na čas vystriedala kamienková cesta, ale okolo nás sme vnímali nádherný les. Masívne skalné bralá a kolmé steny pôsobili tajuplne, keďže ich vrcholy sme viac menej nevideli cez husté koruny stromov a iba sme ich tušili. Celou cestou cez tiesňavu nás sprevádzal Blatnický potok tvorený mnohými kaskádami a menšími, či väčšími, vodopádmi. Práve kombinácia hustých stromov, studených skál a zurčiaceho potoka spôsobila, že cesta na koniec tiesňavy bola veľmi príjemná aj napriek tomu, že táto augustová sobota bola opäť veľmi horúca.

Miernym stúpaním sme napokon prešli až na koniec tiesňavy, na ktorom nás čakal rozcestník a upozornenie, že ak prejdeme ešte 250 metrov, dostaneme sa k Zádielskej chate. Odniekiaľ vybehol malý psík a ten nás naozaj bezpečne doviedol až na chatu. V nohách sme mali síce len pár kilometrov, ale neodpustili sme si aspoň malé osvieženie v podobe pivka či kofoly a naše deti aj v podobe bryndzových halušiek. Posilnení sme sa mohli vybrať ďalej....

Modrá to istí

Ďalej po modrej turistickej značke. Kráčali sme asi tri kilometre, a keď sme už fakt dosť dlhú dobu nikde nevideli modrú turistickú značku, zhodli sme sa na tom, že určite nejdeme správne :-) Takže sme sa tri kilometre vrátili späť na chatu (po ceste späť sme zistili, kde sme si pôvodne nevšimli, že modrá odbáča, ale vzhľadom na vzdialenosť, ktorú sme už mali v nohách, sme sa rozhodli nepokračovať po nej).

Pod chatou sme zišli ešte nižšie k rozcestníku, ktorý nás privítal, keď sme vyšli z tiesňavy. Rozcestník nás opäť posielal po ceste označenej modrou, ale presne na opačnú stranu a tak sme sa vybrali po nej. Zišli sme ešte kúsok ku tiesňave, prešli cez rampu, za ktorou bol mostík cez potok (ten som registrovala aj, keď sme tadiaľto prechádzali po prvýkrát J). Prešli sme cez neho a začalo sa prudké stúpanie (cca 1,5 km dlhé) lesnou cestou až k okraju Zádielskej planiny.

Krkavčie skaly

Pri Okrúhlom laze sme sa po prvýkrát dostali k vyhliadkovému miestu, ktoré nám úplne vyrazilo dych. Tá nádhera okolo nás bola neopísateľná. Dlho sme sa ňou kochali a to sme netušili, čo nás ešte čaká o pár stoviek metrov ďalej. Ďalšia vyhliadka nám bola ponúknutá na Krkavčích skalách a to sme už naozaj zostali v nemom úžase. Skalné útesy rozmanitých tvarov pôsobia majestátne a zrazu dokazujú človeku, aký je malý. A to najmä pri pohľade na skalolezcov, ktorí práve tieto útesy zdolávali..... Čistý pokoj a čistá energia..... a to aj napriek relatívne veľkému množstvu ľudí, ktorí sa tu stretli.  

Po hodnej chvíli sme pokračovali v našej ceste. Po výstupe na planinu cesta viedla ďalej označená modrou turistickou značkou lesíkmi a lúkami, pričom chodník sa striedavo približoval a vzďaľoval od skalnej steny nad dolinou. Celá cesta, ktorú sme absolvovali zo Zádielu, cez tiesňavu až na planinu (ak nepočítam našu 6 kilometrov dlhú zachádzku), bola súčasťou náučného chodníka so siedmimi informatívnymi tabuľami. Siedma sa nachádzala práve kúsok za Krkavčími skalami. To bola informácia pre nás, že cca po jednom kilometri musíme zísť z „modrej“ cesty a ďalej pokračovať neznačenou cestou.

Zádieľ

Aj keď oficiálne cesta do Zádielu nie je označená farebne ako turistická, šípka na kopci nás na ňu pekne naviedla. Evidentne ide o často využívanú cestu, dôkazom čoho bolo aj to, že sme tu stretli veľa iných turistov. Je to však pomerne prudká cesta dole, ktorá dala poriadne zabrať najmä našim kolenám a opäť sa nám potvrdilo staré známe: „Radšej trikrát hore, ako raz dole.“ Ale napokon aj toto sme zvládli a šťastne sme sa dostali späť do Zádielu. Vyšli sme k parkovisku, ktoré už o tomto čase bolo úplne plné. V bufete sme ukončili našu takmer 18-kilometrovú túru opäť pivkom a kofolou a mohli sme sa vrátiť do Krásnohorského Podhradia.

Jaskyňa Domica

V sobotu sme si príjemne zaturistikovali a v nedeľu sme sa mohli pustiť do plnenia ďalšieho cieľa. Jeho zdolanie bolo jednoduché, keďže išlo o jaskyňu, pred ktorej vchod sme sa mohli doviezť autom.

V Krásnohorskom Podhradí sme sa odubytovali a tentokrát sme vyrazili smerom k domovu, t. j. na západ. V dedine Plešivec sme odbočili doľava a o 10 kilometrov sme sa dostali priamo pred vchod do Domice.

Návšteva jaskyne

Prehliadky sa tu organizujú každú hodinu, pričom podľa informácií na internete sú na výber dve trasy – jedna krátka (45 minút) a druhá dlhá (60 minút) spojená s plavbou loďkou po rieke Styx v jaskyni. Samozrejme, my sme si vybrali tú dlhú. Na naše sklamanie sa však plavba loďkou nekonala. V jaskyni nebola voda....

Napriek tomu okruh jaskyňou bol veľmi pôsobivý. Jaskynná výzdoba je naozaj bohatá a tajomnosti jaskyni pridávali aj informácie o archeologických nálezoch. Predstava, že tu voľakedy žil praveký človek...., hmmmm :-)

Jaskyňa Domica sa nachádza v tesnej blízkosti maďarských hraníc a spolu s maďarskou jaskyňou Baradla tvorí jednotný genetický celok. Už teraz vieme, že v budúcnosti chceme navštíviť aj toto siamské dvojča jaskyne Domica.  

Záverečné hodnotenie:

Náučný chodník Zádielská tiesňava, ktorý vedie zo Zádielu cez roklinu a Zádielskú planinu späť do Zádielu, tvorí ucelený okruh. Ponúka nenáročnú turistiku (určite ju zvládnu aj deti), ktorá však uspokojí aj najnáročnejšieho turistu. Je to určite jedna z najväčších atrakcií nielen Slovenského krasu, ale Slovenska vôbec. A rovnako, ako jednu z najväčších atrakcií Slovenska, by som hodnotila aj jaskyňu Domica. A to bez ohľadu na to, či sa dá cez ňu previezť loďkou alebo nie.   

Príspevok Zádielská tiesňava a Domica zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Cyklovýlet cez Gemerské spojky - jedna výzva, jeden viadukt, dva tunely a dvaja MTB bajkeri.

V jednu teplú júlovú sobotu som sa rozhodol splniť si svoj dávnejší sen - prejsť bajkom po nedokončenej železničnej trati, známej ako projekt Gemerské spojky, ktorá mala spájať mestá Slavošovce a Tisovec.

Keďže môj syn Tomáš je tiež vášnivý bajker, neváhal ísť so mnou  prebádať túto málo známu lokalitu na Gemeri.

Koprášsky viadukt

Cyklodobrodružstvo začíname na Koprášskom (Mníšanskom) viadukte a pokračujeme prvým kratším Koprášskym tunelom. Stihneme v ňom len vyskúšať  krátku ozvenu a hned vychádzame z tunela a krútime ďalej do pedálov po železničnom viadukte.

Tunel pod Homôlkou

Cestou stretáme jedného pešieho zahraničného turistu s ktorým prehodíme pár slov a utvrdíme sa, že ideme správne k Slavošovskému tunelu. Po pár kilometroch prichádzame k informačnej tabuli pred vstupom do tohto najdlhšieho cyklotunela v Európe a tretieho najdlhšieho cyklotunela na svete.

Slavošovský tunel

Tunel je dlhý 2,4 km. Nevidíme si pred nos zapíname čelovky a obliekame bundy keďže v tuneli je aj počas  letných dní studená klíma. Ale inak je to príjemné osvieženie do tohto teplého dňa.

Je to pre nás nový veľký zážitok bajkovať cez takýto dlhý tunel cez ktorý mal premávať vlak.

Cyklovýlet cez Gemerské spojky

Počas celej jazdy tunelom sme nestretli žiadnu živú bytosť. Len naše hlasy sa ozývali v nekonečnej tme tunela. Po dlhšej dobe krútenia do pedálov sme zrazu zacítili závan teplejšieho vzduchu a to už vidíme malinké svetielko na konci nášho dobrodružstva. Tu už stretáme aj cykloturistov, ktorí sa tiež rozhodli prejsť týmto úsekom.

Po krátko občerstvení a fotografovaní sa vraciame späť tou istou trasou do Magnezitoviec. Cyklovýlet cez Gemerské spojky sa vydaril. :-)

Príspevok Rodinný cyklovýlet cez Gemerské spojky: jeden viadukt, dva tunely zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Teplý vrch sa nachádza v okrese Rimavská Sobota a patrí do regiónu Malohontu. Gemer máme radi, Teplý Vrch je najteplejšia vodná nádrž na Slovensku a dedinka za vodou miesto, kde Dobšinský napísal najkrajšie Slovenské rozprávky. Aj preto sme ho zaradili medzi ciele 7 kopcov 3 jazerá. Teplý vrch turistické trasy cyklotrasy

Teplý Vrch

Stred obce je v nadmorskej výške 214 m, chotár 207-531 m. Teplý vrch leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na nive a terasovej plošine v doline Blhu. Západná rovinná časť chotára po oboch stranách toku prechádza smerom na východ do vrchoviny, ktorú tvoria pyroklastiká andezitov. Chotár je väčšinou zalesnený dubovým lesom.

Teplý Vrch je známy predovšetkým rovnomennou vodnou nádržou, ktorej voda sa v letnom období zohrieva až na 27 – 28 °C a považuje sa za najteplejšiu vodnú nádrž na Slovensku. Je to spôsobené tým, že južné svahy Revúckej vrchoviny chránia Teplý vrch zo severu pred chladným vetrom, vďaka čomu je priemerná ročná teplota regiónu až 8 °C. Vďaka tomu sa okolie obce stalo vyhľadávanou rekreačnou lokalitou. 

Medzi ciele 7 kopcov 3 jazerá 2020 bol vybratý práve pre jeho teplotu ako opozit k najchladnejšej nádrži na Slovensku, Palcmanskej Maši v Slovenskom Raji.

Rekreačný areál Drienok

Turistika Teplý Vrch

Náučným chodníkom Drenčiansky kras

Menej rušná severozápadná zátoka je hniezdiskom vodného vtáctva a vedie okolo nej náučný chodník, z ktorého možno pozorovať vtáky. Tiež obchádza Drenčiansky kras. Užite si to. Teplý Vrch je relaxačný cieľ, tak relaxujte. Žiadne výkony. :-)

Veľké Teriakovce- Teplý Vrch

Nenáročný výstup po žltej trase cez Horné Zahorany dá zabrať iba dĺžkou trasy 8 km. Prevýšenie minimálne. Trasa tu

Vyšný Skalník- Lukovištia- Drienčany 

Podobný nenáročný, možno zaujímavejší výstup vedie okolo Drenčianskeho krasu s Drienčanskymi jaskyňami. Dĺžka 13 km s minimálnym prevýšením. Trasa tu

Okolo Tureckého Vrchu

Náročnejší pochod 16,7 km s 450m stúpaním cez Slizské, hrad Drienok, Španie Pole do Chvalovej. Trasa tu

Cyklotrasy Teplý vrch

Veľký Blh- Teplý Vrch- Ratková- Rákoš- Jelšava

Od vlaku k vlaku :-). Solídna 50 km cyklotrasa s 500 m prevýšením, ktorá môže prekvapiť. Z Jelšavy vlakom dole. :-) Trasa tu

Okolo hradov

Nenáročná 28 km, nie veľmi náročná trasa (jednosmerne) vás prevedie okolo zrúcanín hradov Drienok a Rákoš. Trasa tu

Brutal testík medzi jazerami

Ak niekto ašpiruje na ambicióznu trasu, môže si dať prechod medzi Palcmanskou Mašou a Teplým Vrchom na bajku. 87,8 km s 1180 m prevýšenia ho preverí. 7 hodín plánovaného mtb trailu, to veru nebude zadarmo. :-) Trasa tu

Ak ste leniví, v okolí je bezpočet ciest a turistických nenáročných trás s minimálnymi obmedzeniami. Nechávame to na vašu fantáziu. Alebo si len tak ľahnite k jazeru a užívajte. Prenajímajú tu padling. Skúste akú viete udržať stabilitu. :-)

Výlet s deťmi Drienčany

Dajte si náučný chodník a užite si jazero s najteplejšou vodou. Podobne ako minuloročná Sĺňava, aj tento cieľ je naozaj relaxačný :-)

Náučný chodník Drienčany

Menej rušná severozápadná zátoka je hniezdiskom vodného vtáctva a vedie okolo nej náučný chodník, z ktorého možno pozorovať vtáky. Tiež obchádza Drenčiansky kras. Užite si to.

Rozprávkové Drienčany

Viete ktorý významný slovenský rozprávkár tu pôsobil? Ježibaba z perníkovej chalúpky, Janko Hraško alebo Dlhý, Široký a Bystrozraký. Postavičky sprevádzajú návštevníkov Drienčan i so slnenčnými hodinami.V Drienčanoch žil a tvoril najväčší slovenský rozprávkar Pavol Dobšinský.

Teplý Vrch je relaxačný cieľ, tak relaxujte. Žiadne výkony. :-)

Kam v okolí

• hrad Drienok
• hrad Rákoš
• Po stopách Dobšínského

Užitočné info

Terén a bezpečnosť:

Teplý vrch turistické trasy cyklotrasy. Tu asi žiadne zabezpečenia netreba. Snáď neutopte sa a užite si pohodový relax u najteplejšej vodnej nádrže na Slovensku:-)

Na ubytovanie a štart odporúčame rekreačné zariadenie Drienok, ktoré perfektne funguje.

foto: Tamara Greksáková, Hladní Vlci, Ján Fekeč, CBS, restartnisa

Príspevok Teplý vrch turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Prinášam ďalší zaujímavý tip na cykloturistiku po Gemeri. Cyklotúra k prameňu Rimavy.

Tisovec

Trasa začína v meste Tisovec a pokračuje popri toku Rimavy k rázcestiu Kačkava.

Ďalej už ideme značenou cyklomagistrálou Liptov - Horehronie - Gemer, dolinou Roveň do sedla Burda.

Burda

Je rázcestie viacerých značených turistických, cykloturistických a taktiež konskej turistickej (vedie odtiaľto huculská magistrála). V bývalom kameňolome môžete objaviť terénne informačné stredisko, ktoré poskytuje možnosť prenocovania, občerstvenia a informácie o možnostiach turistiky.

Z novovybudovanej vyhliadkovej plošiny môžeme obdivovať panoramatický výhľad na dolinu Roveň a okolitých vrchov.

Prameň Rimavy

Pokračujeme ďalej po zelenej značenej trase k lokalite Kučelach. Tu odbočíme po červenej značenej značke ku prameňu Rimava (cca 20 min).

Rieka Rimava je dôležitý tok regiónu Gemer - Malohont. Pramení vo Veporských vrchoch na juhovýchodnom úpätí Fabovej holi na území Národného parku Muránska planina v nadmorskej výške 1260 m n.m. Objavíte tu prístrešky s informačnými panelmi o samotnej Rimave ako aj o faune a flore okolitej prírody. Od prameňa sme ocenili pekné výhľady na Veľkú a Malú Stožku. Ak máte šťastie a budete mať pekné počasie, potom uvidíte aj Kráľovu hoľu.

Zbojská

Vraciame sa naspäť k rázcestiu Kučelach a zostupujeme do sedla Zbojská  a po hlavnej ceste naspäť do Tisovca. MTB cyklotúra k prameňu Rimavy

Príspevok Cyklotúra k prameňu Rimavy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.