Kvíz: Banská Štiavnica a okolie, Koľko toho vieš o Sitne, Štiavnici a tomto kúte Slovenska?

Štiavnicke vrchy sú pozostatkom Štiavnickeho stratovulkánu, ktorý sa vyformoval pred 16 miliónmi rokov na území Slovenského stredohoria. Pôvodne bol vysoký do 4 km a zaberal asi 2 200 km². Bola to najväčšia sopka na našom území. vznikla opakovanými erupciami, ktoré striedali výlevy lávy s vrstvami popola a ďalšieho vulkanického materiálu. Tieto vrstvy sa hromadili po dlhé obdobie a vytvorili obrovský vulkanický masív. Pôvodný vulkán bol jedným z najväčších stratovulkánov v Európe s priemerom asi 50 km. A práve vulkanická činnosť vytvorila niekdajšie bohaté rudné žily, ktorými sa región preslávil.

Tajchy, štôlne, nádherná príroda, lesy a banská história. V spolupráci s knižným vydavateľstvom CBS Slovensko z neba sme pripravili krátky vedomostný test, koľko toho o Banskej Štiavnici a jej histórii a tajchoch viete. 10 otázok, vždy iba jedna správna odpoveď.

Kvíz: Banská Štiavnica a okolie

Test začnete kliknutím na tlačítko ĎALEJ. Test je bezplatný. Žiadne registrácie, ani reklamy. Správne odpovede a výsledok sa zobrazia na konci testu. Rekord je pod 3 minúty. Budeme radi, ak test zozdieľate a pochválite sa svojim výsledkom. :-)

[HDquiz quiz = "503"]

Ďalšie testy o Slovensku tu >

foto: CBS flying team, Slovensko z neba: z knihy Banská Štiavnica a okolie z neba

Príspevok Kvíz: Banská Štiavnica a okolie z neba zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Banskú Štiavnicu už objavujeme po niekoľký krát. Po výstupe na najvyšší vrch Štiavnických vrchov Sitno sme objavovali Počúvadlo, po opätovnom napustení Veľký Richňavský tajch a teraz sa vraciame už po štvrtý krát, priamo pod lanovku Salamander, na Hodrušský tajch.

Keď sa povie Banská Štiavnica, mnohým prídu na myseľ romantické uličky, banícka história a tradičné podujatia ako Salamandrové dni. Málokto si však uvedomuje, že tento krásny kúsok Slovenska leží na pozostatkoch jedného z najväčších vulkanických útvarov v Európe – Štiavnického stratovulkánu.

Štiavnický stratovulkán

Štiavnicke vrchy sú pozostatok obrovskej sopečnej štruktúry, ktorá sa rozkladala na ploche takmer 2000 km² a je staršia než 15 miliónov rokov. Jej vulkanické horniny sú preto bohaté na rôzne minerály. Baníkov prilákali už v stredoveku. Štiavnica a jej okolie sú odjakživa známe náleziskami drahých kovov, ako je zlato a striebro, ale aj iných minerálov, ktoré sa tu ťažili po stáročia. Práve baníci spôsobili, že vznikli tajchy. Voda bola totiž ich pohonným motorom.

Hodrušský tajch

Hodrušské tajchy (Horný i Dolný) sú z pohľadu Banskej Štiavnice za kopcom. Vedie k nim cesta z malebnej dedinky Hodruša Hámre, ktorá končí pri lanovke strediska Salamander. Ale lanovka už niekoľko rokov nepatrí len lyžiarom. stále viac ju využívajú aj turisti a cyklisti. Lanovka premáva každý víkend v letnom období a za príjemných 8 eur vás vyvezie až do Veterného sedla, odkiaľ vedie niekoľko trás naspäť k tajchu, do Banskej Štiavnice i Štiavnických baní.

Vlakom a bicyklom k Hodrušskému tajchu

Ak sa teda chcete dostať vlakom a bicyklom k Hodrušským tajchom máte tri možnosti:

• Zo Zvolena na Banskú Štiavnicu
• Zo Zvolena do Žarnovice
• Z Bratislavy do Žarnovice

Z dôvodu dlhodobej výluky medzi Novou Baňou a Kozárovcami (náhradná autobusová doprava) však odporúčame ako východziu stanicu Zvolen.

Žarnovica je skvelý štartovací bod. Vedie odtiaľ priamna cesta cez Hodrušu Hámre až k tajchom a lanovke bez toho aby ste museli prekonávať prevýšenie celého Tanádu.

Salamander - raj MTB

Lanovka vyvezte aj bicykel. A zhora vedie niekoľko luxusných MTB trás. Nezabudnuteľný a jedinečný zážitok čaká toho, kto sa odhodlá vyskúšať technickú jazdu po flow trail Helligon.

Unavených turistov či cyklistov určite poteší, že lanovka ich odvezie obojsmerne, takže kto si už nebude trúfať na cestu nadol, môže sa jednoducho odviezť do údolnej stanice, ktorá je len kúsok od hotela aj od záchytného parkoviska.

Bicyklom z Banskej Štiavnice

Ak máte radi.urban turistiku a históriu viac než adrenalín, odvezte sa vlakom do Banskej Śtiavnice. Jeden deň je na objavovanie mesta málo.

Najzaujímavejšie turistické atrakcie Banskej Štiavnice

Banská Štiavnica je perla slovenských hôr, je jedným z najkrajších historických miest na Slovensku. Čo by ste mali objaviť?

Historické centrum

Poprechádzajte sa po historickom centre mesta. Úzke uličky, starobylé domy a nádherné námestia vytvárajú nezabudnuteľnú atmosféru. Dominantou je Námestie sv. Trojice so slávnym morovým stĺpom a krásnymi renesančnými a barokovými budovami.

Starý zámok (Hrad)

Starý zámok pôvodne slúžil ako kostol, neskôrho prestavali na opevnený hrad. Dnes tu nájdete múzeum s expozíciami o histórii mesta, baníctve a stredovekých zbraniach. Z hradných múrov sa naskytá nádherný výhľad na mesto a okolité kopce.

Nový zámok (Hrad)

Nový zámok, nazývajú aj "Panenský hrad". Postavili ho v 16. storočí na obranu proti tureckým nájazdom ako mohutnú pevnosť so štyrmi vežami. Dnes tu nájdete múzeum venované protitureckým bojom.

Kalvária Banská Štiavnica

Štiavnická Kalvária je barokový súbor kostolov a kaplniek, ktorý sa nachádza na kopci nad mestom. Tento duchovný a architektonický skvost štiavničania postavili v 18. storočí a je považovaný za jednu z najkrajších kalvárií v strednej Európe. Ale znalci vedia, že to nie je jediná kalvária na okolí. :-)

Banské múzeum v prírode

Ponúka fascinujúci pohľad do histórie baníctva v regióne. Návštevníci si môžu prezrieť autentické banícke zariadenia, štôlne a stroje. Prejdite sa podzemnou banským štôlňou. Zažijete ako to vyzeralo a aké náročné bolo pracovať v bani.

Kammerhof

Kammerhof je jedným z najväčších a najdôležitejších budov v Banskej Štiavnici. V minulosti slúžil ako administratívne centrum baníctva. Dnes tu nájdete múzeum, ktoré prezentuje históriu baníctva a hutníctva v regióne, vrátane vzácnych exponátov a interaktívnych výstav.

Mestský hrad

Mestský hrad je ďalšou významnou pamiatkou, ktorá ponúka pohľad na históriu mesta a jeho obyvateľov. Súčasťou hradu je aj expozícia o živote v Banskej Štiavnici počas rôznych historických období, vrátane stredoveku a renesancie.

Botanická záhrada

Botanická záhrada Banskej Štiavnice sa nachádza v areáli Slovenskej technickej univerzity a ponúka množstvo druhov rastlín a stromov, vrátane exotických druhov. Záhrada je ideálnym miestom na piknik alebo tiché rozjímanie.

Evanjelický kostol

Nádherná baroková stavba v centre mesta je známa svojou bohatou výzdobou a vynikajúcou akustikou.

Bicyklom do Veterného sedla

Ale prišli sme sem bicyklovať a objaviť Hodrušský tajch. Rovnomenným náučným chodníkom z Hornej Rovne sa dostanete pohodovo až do Veterného sedla, hornej stanice lanovky. Záver je jednoduchý, spustíte sa tam, kam chcete.

Cesta na vlak je jednoduchá. Do stanice Žarnovica są dostanete zo Salamandra tak, že nemusíte ani zakopnúť do pedálu. :-)

Príspevok Vlakom a bicyklom na Hodrušský tajch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Sitno (1 009,2 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria Štiavnické vrchy. Sitno je opradené mnohými bájami a povesťami. V novodobých dejinách ho preslávil slovenský kazateľ Andrej Kmeť národnými výstupmi s kázaniami na jeho vrchole. Štiavnické vrchy a Sitno vôbec, sú považované za kolísku európskej turistiky. Sitno turistické trasy, cyklotrasy a výlety v okolí Banskej Štiavnice.

Sitno turistika

Prvý turistický krúžok tu vznikol už v roku 1860. Pod vedením Dr. Téryho bolo v okolí Sitna vyznačených sto kilometrov turistických chodníkov. V roku 1885 mal turistický spolok 194 členov. V roku 1929 bola aj horáreň na Sitne prestavaná na turistickú chatu Andreja Kmeťa. Dnes sa na nej konajú povestné polnočné výstupy. Rozhľadňu na jeho vrchole dal postaviť už v rokoch 1736 a 1738 majiteľ kaštieľa vo Svätom Antone Andrej Jozef Koháry, ako prvú v Európe.

Vrchol Sitna a bralá ponúkajú panoramatický výhľad na okolité lesy, lúky a pasienky, na blízke Kremnické vrchy, Vtáčnik, Tribeč, Inovec, Zobor, ale aj na Chopok, Vepor, Poľanu, Stolicu. Pri dobrej viditeľnosti vidieť Nízke Tatry aj maďarskú Matru. Rozhľadňa s malou múzejnou expozíciou a bufetom je v prevádzke od mája do septembra.

Túra na Sitno v peknom počasí proste očarí.

Doprava

Autom Do Banskej Štiavnice sa dostanete z viacerých smerov. Od Zvolena a Žiaru nad Hronom z diaľnice cez Banskú Štiavnicu a Štiavnické bane. Od Žarnovice cez Hodrušu Hámre, a zo smeru Levíc cez Pukanec, Počúvadlo a jednu z najkrajších ciest aké na Slovensku poznám. Všade ste v civilizácii. Nie je problém zaparkovať priamo na Počúvadle. Parkovaniu v centre Štiavnice je lepšie sa vyhnúť. Kľudne zaparkujte pri Tescu a kúsok sa prejdite.

Vlakom ZSSK

Zvolen - Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica. Jedna z najkrajších tratí Slovenska, ktorá urputne bojovala za svoje prežitie. Ak máte aspoň trochu radi vlaky, trpíte sentimentom, alebo máte malé deti a chcete aby zažili niečo jedinečné, určite choďte vlakom.

Turistické trasy Sitno

Banská Štiavnica - Sitno

Ak sa rozhodnete ísť na Sitno pešo z Banskej Štiavnice, môžete kráčať po červenej značke, ktorá sa začína na Radničnom námestí. V sedle Krížna sa napojíte na modrú značku smer Sitno. Cesta na vrchol je dobre popísaná na informačnej tabuli a zvládnu ju aj deti a starší ľudia.

Po žltej značke je výstup na Sitno náročnejší. Značka najprv povedie po Tatárskom jarku, ktorý privádzal vodu zo svahov Sitna do Počúvadlianskeho jazera. Jarok vás dovedie až ku križovatke so zelenou značkou, po ktorej pokračujeme najťažším úsekom, Elovou štrbinou pomedzi andezitové skaly až k vrcholovej lúčnej plošine.

Počúvadlo - Sitno

Najkratšia a najstrmšia trasa výstupu vedie po zelenej značke od Počúvadlianskeho jazera. Zvládnu ju však aj deti a starší turisti. Prechádza krásnou scenériou lesa a skál, pod vrcholom po schodoch medzi skalami. Na Tatárskej lúke s bohatým výskytom divých ruží začína náučný chodník, ktorý má 13 zastávok.

Sv. Anton - Ilja - Sitno

Menej strmý, ale dlhší chodník vedie po zelenej trase z Ilije. Trasy sú popísané na informačných tabuliach v obci Ilija a pri Počúvadlianskom jazere, tiež na letákoch. Rodinám s malými deťmi alebo detským kočiarom vyhovuje najlepšie trasa od Svätého Antona, po ktorej sa dá pomerne vysoko dostať asfaltovou cestou autom. Odtiaľ trvá cesta na vrchol asi hodinu. Nenápadnú odbočku vpravo (v smere od Banskej Štiavnice) hľadajte za poslednými domami v obci. Odbočka je vyznačená na informačnom letáku obce aj na informačnej tabuli na parkovisku pri kaštieli

Hrad Sitno

TIP na Sitno sa robia pravidelné polnočné výstupy. Je to mystické. Dá sa to aj s deťmi a verte, stojí to za to. Reportáž nájdete tu.

Cyklotrasy Sitno

Cestný bicykel

Štiavnický okruh okolo Sitna

BŠ - Svätý Anton - Prenčov - Baďan - Počúvadlo - Richňavský tajch - Štiavnické bane - BŠ

• Dĺžka trasy 44 km zákl okruh + 6 km navyše Richňavský tajch
• Prevýšenie 770 m
• trasa GPX

Štiavnicko Krupinská vychutnávka

Žibritov - cestný bicykel. BŠ -  Svätý Anton - Źibritov - Krupina - Bzovík - Senohrad - Sebechleby - Prenčov - Badaň - Počúvadlo - Richňavský tajch - BŠ

• Dĺžka trasy 99,8 km + + 6 km navyše Richňavský tajch
• Prevýšenie 1780 m
• trasa GPX
• skrátená verzia bez Lešti 89 km 1480 m prevýšenia GPX trasa tu

Žarnovica - Hodruša - Kopanice - Richňavský tajch

• pre účastníkov trasy prirodzene platí aj možnosť prísť a odísť na bicykli. Jednou z takých trás je určite cesta zo Žarnovice cez Hodrušské Kopanice. Návrat cez Pukanec a Vráble na Nitru tiež poteší.

Ak sa chcete hecnúť a spojiť viac cieľov môžete si skúsiť aj Sitno - Panský diel

MTB cyklotrasy

Salamandra tour

Dĺžka 25 km s prevýšením 620 m. Okruh okolo Hodrušských Hámrov a Banskej Štiavnice síce míňa Richňavský tajch, ale akceptujeme ho ako trasu. Tiež je vhodný ako doplnkový okruh na víkend. Trasa sa dá upraviť tak, že vynecháte spodnú stanicu salamandry a okruh napojíte na Richňavské jazero. Popis trasy GPX

Štiavnické bane - Richňavský tajch - Cez Salamander na Štiavnicu a späť

Trasa s dĺžkou 30 km s prevýšením 500 m sľubuje pekné výhľady a menej stúpaní. Popis GPX trasy tu.

MTB: Štiavnický maratón

• Dĺžka trasy 27 km
• Prevýšenie 730 m
• trasa GPX

Trasa vedie okolo Štiavnice, Štiavnických baní a míňa niekoľko tajchov.

Veľký Hodrušský okruh - trasa 041

• Dĺžka trasy 40 km + 6 km zachádzka na tajch
• Prevýšenie cca 800 m
• kompletný popis trasy

Okruh Richňavský tajch, Červená studňa, Salamander a späť

Vyštartujete na Richňavskom tajchu. Po zelenej trase sa napojíte v Plese na červenú trasu, smer červená skala. Trasu môžete zokruhovať paralelným zeleným okruhom trasa 5574 ktorá sa asi kilemeter pod Plesom spája s červenou trasou.

Kam v okolí Sitna

• Historická časť Banskej Štiavnice
• Štiavnické tajchy
• Vodný svet Vyhne
• Kamenné More pri Vyhniach
• Poľovnícky kaštieľ a múzeum Svätý Anton

Užitočné info

Terén a bezpečnosť

V CHKO Štiavnické vrchy ste v civilizácii. Prebiehajú tu síce lesné práce a je tu i poľovný revír. Väčšina trás je vychádzková, technicky nenáročná, hoci kondične môže dať zabrať. To neplatí o MTB trasách. :-) Prispôsobte preto okruhy svojim možnostiam a neschádzajte z oficiálnych trás.

Pozor: Keďže vrchol Sitna je v 5. stupni ochrany, je vstup na vrchol na bicykli zakázaný.

Sitno turistické trasy cyklotrasy
foto: cover Emília Hamráková, Andrea Remeková, Lucia Vasilik, Lucia Mikolajová, Miro Dado

Príspevok Sitno turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Poznáte bralo Orlí kameň? Leží na ňom hrad Šášov. Vypína sa priamo nad riekou Hron na okraji Štiavnických vrchov. Ak si chcete pri ceste Slovenskom trochu rozhýbať kosti, vyškriabte sa hore. Zažijete pekný výlet, hoci aj s deťmi.

Šášovské Podhradie

Pri našich potulkách Slovenskom v lete sme prechádzali po rýchlostnej ceste R1 a medzi kopcami sa črtali pozostatky zrúcaniny, ktorá nás zlákala si ju obzrieť z blízka. A tak sme odbočili z R1 smer Šašovské Podhradie a zaparkovali pri informačnej tabuli o historickej pamiatke.

Začali sme stúpať do kopca po cestičke cez bohato listnatý a ihličnatý les, ktorý nám zabezpečil dostatok tieňa a príjemný chládok v horúci letný deň.

Stúpanie pokračovalo až na vrch kopca s malými prestávkami, keď chodníček vedie cez malé lúky.

Zrúcanina hradu Šášov

Zanedlho sme prišli k vyrezávanej tabuli s názvom hradu Šášov a informačnej tabuli, kde sa aj začali pred nami objavovať prvé pozostatky zrúcaniny.

Názov Šášov - pochádza z povesti o tom, ako šašo zachránil na poľovačke život zvolenského hradného pána a ten mu nad miestom záchrany daroval hrad. (wiki)

Do hradu sme vstúpili cez hlavnú bránu s valcovou vežou, kde práve prebiehajú rekonštrukčné práce. Za vstupom sme len mierne zabočili a celé vnútorné rozľahlé priestranstvo bolo pred nami. Stačilo len pár krokov a už sme vstúpili do tajov hradu.

Hrad kedysi tvoril najvyššie položený gotický palác, obytné budovy, niekoľko strážnych veží, bášt a iné. Nazreli sme aj do pivnice. Hrad ponúka veľa miest, ktoré sme si s radosťou popozerali.

Ponúkol sa nám fascinujúci pohľad na pozostatky hradu, ktorý vraj kedysi chránil obchodné cesty do Banskej Štiavnice a Kremnice.

Pri pohybe po hrade sme boli opatrní. Návštevníkom hrozí riziko úrazu, lebo jeho podstatná časť ruín nie je ešte spevnená.

Tipy na výlety na hrad

Bralo Orlí Kameň

Zrúcanina hradu sa nachádza na skalnatom brale Orlí kameň (340 m n.m.). Pri výstupe na najvyššie dostupné miesto hradu sme si dopriali úžasné výhľady na Vtáčnik a dolinu Hrona.

Pre tento výstup netreba mať veľkú kondíciu. Celý výstup trvá cca 30 minút a je naozaj vhodný pre všetky vekové kategórie. Stačí mať iba chuť spoznať nepoznané a nebáť sa výšok.

Hrad Šášov a výlet nad riekou Hron nás milo prekvapil. Naše malé zastavenie bolo príjemným spestrením cesty autom. Vrelo doporučujem. :-)

Príspevok Výlet na hrad Šášov na okraji Štiavnických vrchov zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Bol prvý marcový deň roku 1975. Sobota. Využil som ju na túru cez kopce Suť a Demian na ľavom brehu stredného Hrona. Odvtedy som si ju zopakoval veľakrát. Sám i s priateľmi. Vnímavému pozorovateľovi má čo ponúknuť.

Demian

Týmito slovami začínam turistický článok v Krásach Slovenska č. 9-10/2020. Pravidelný výstup na bralá Demiana organizuje v polovici mája Občianske združenie Demian. V sobotu 14. mája prichádzame ranným spojom na železničnú stanicu Hronská Dúbrava.

Od nej smerujú žlté a zelené turistické trasy do severných končín Štiavnických vrchov. Spolu vedú po násype bývalej úzkokoľajky, po ktorej kedysi supela legendárna "Štiavnická Anča". Mostom ponad vody Hrona prejdeme do ľavobrežnej Hronskej Breznice.

Hronská Breznica

Začiatok ohlasovaného výstupu je až o hodinu, preto ideme hore v trojici v predstihu.

Okrem zelenej turistickej značky vedie na Demian aj náučný chodník, ktorý patrí medzi prvé počiny OZ Demian. Päť informačných panelov nám ponúknu pestré poučenia o prírode i histórii. Bukové, na slnečných stráňach dubové lesy, spestrené najmä na bralách a v úžľabinách javormi, jaseňmi, lipami, divými čerešňami a inými listnáčmi, hostia i vzácnejšie druhy flóry a fauny. Ako príklad môžem spomenúť plavúnku švajčiarsku (Selaginella helvetica) a lipu veľkolistú (Tilia platyphyllos), ktorá tu rastie vo zvláštnej forme.

V roku 1893 ju opísal Andrej Kmeť ako samostatný druh pod názvom Tilia sitnensis. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín z roku 1991 ho uvádza ako synonymum subspécie Tilia platyphyllos pseudorubra a ako odlíšenie holé konáriky, nepravidelne zubaté listy, holé na oboch stranách, len na rube s chumáčikmi belavých chĺpkov v pazuchách žíl a na samotných žilách veľmi roztrateno chlpaté. Podľa spomínanej odbornej publikácie poddruh T. p. pseudorubra rastie v teplejších regiónoch Slovenska a Moravy. Uznávaný český botanik Karel Domin, ktorý skúmal karpatskú flóru, vnímal sitniansku formu lipy veľkolistej ako samostatný poddruh s rozšírením v Štiavnických vrchoch, konkrétne okrem Sitna na Demiane a pri Banskej Hodruši.

Náučný chodník

Jedna zo zastávok náučného chodníka je v blízkosti miesta, kde stála pôvodná Hronská Breznica. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1424. Jej obyvatelia sa živili roľníctvom, pastierstvom, drevorubačstvom, uhliarstvom, ale pokúšali sa hľadať i drahé kovy. Bez výsledku však razili štôlne v tvrdej skale a tak zostali pri tradičnom spôsobe obživy, pre ktorú nachádzali lepšie podmienky na brehoch Hrona.

OZ Demian

Členovia OZ Demian opravili aj striešku nad prameňom zdravej horskej vody pod dvojitým storočným bukom. Jeho výdatnosť je slabšia, ako si ho pamätám z predošlých návštev. Že by to súviselo s celkovými zmenami počasia?

Pri mojom prvom výstupe pred 47 rokmi (ani sa mi nechce veriť, že ich už toľko ubehlo) som prechádzal lúkou, vtedy dôsledne preoranou diviačími rypákmi. O jej bývalom využívaní svedčia hromady skál, ktoré naznášali za stáročia majitelia lúk, aby im neprekážali pri kosbe. Pri ďalšej návšteve sa v našej blízkosti pokojne prechádzal statný jeleň a zjavne sme si nezavadzali. Dnes je už lúka zalesnená.

Po hrebeni na Demian

Keď dosiahneme hrebeň, dáme sa viesť výhľadovou značkou na vrcholové bralá Demiana. Tabuľa na nich hovorí, že sme vo výške 678 m n. m., ale na mape je údaj 684,8 m. Nejde o žiadnu chybu. Samotný vrchol je vskutku o tých pár metrov vyššie ako výhľadové bralo.

Strmé severné stráne Demiana zdobia skalné piliere z andezitových aglomerátov. V jednom z nich sa nachádza skalné okno. Pred rokmi sme sa k nemu bez problémov dostali, teraz sa nám nechce predierať sa k nemu cez napadané kmene.

Na vrchole Demiana

Suť

Na vrchole sa stretneme so skupinou turistov z Hodruše - Hámrov. Majú namierené ďalej po zelenej značke, ktorá vedie cez lúky Hencelová a Markuška k výraznej hore Suť (718 m). Je to príjemná prechádza, až na záverečný výstup, ktorý vedie strmo hore lesom bez chodníka. Z druhej strany výstup na Suť tiež dá poriadne zabrať, ale chodník je vychodený. Po ňom zbehneme k zrúcaninám Šášovského hradu. Názov Suť nie je náhodný. Južné svahy skutočne pokrýva sutina. Výhľad je obmedzený na juh. Na výlet po tejto zeleno značenej trase si však už musíte rezervovať celý deň.

Vráťme sa však späť na Demian. Z brál sa totiž odkrývajú parádne výhľady do údolia stredného Hrona, na rozložité Kremnické vrchy i na vzdialenejšie hrebene Vtáčnika, Prašivej či Poľany. Kedysi som si poctivo viedol turistický denník, do ktorého som si zapisoval, na čo by som nemal zabudnúť, ale občas som tam v miešal aj vety, ktoré sú možno troškou poetiky. Dnes na tento dobrý zvyk zabúdam.

Plním sľuby

Možno iba z čírej lenivosti. Konkrétne pred rokmi som Demian pozdravil takto:

Chlad sivého brala, stopy snehu v žľaboch.
Jar si zas prispala a tak zimný vánok v pohode si tu prelieta,
pod košeľu dostať sa skúša, votrieť sa až do hĺbky duše - dozaista -
ako do voňavého vankúša.

Z vtáčieho nadhľadu spúšťam zrak do dolín
na domy bez ladu a skladu, no s pokojom hojivým.
Motoráčik sa lenivo vplazil do stanice a zamrznutou nivou letia tiché tiene.

Hron v hĺbke vlní sa, náhli, pozdrav hôr nesie v diaľ,
spev známy a neustály, v ňom radosť skvie sa, i žiaľ.
Niet dôvodu utekať, cválať dolu k brehom,
veď dnes lodivod čas ustal, je so mnou, je snom.

A krkavčia mať vyplašená mojou prítomnosťou
bojí sa o svojich synov (napriek zlým povestiam)
s materskou oddanosťou.

Tak predsa odísť mám, opustiť ticho brál.
Ďakujem ti, vrch Demian.
Prídem sem zas a tvoj pozdrav všetkým odovzdám.

Nuž, aj teraz plním ten dávny sľub. Zostupujúc do Hronskej Breznice stretávame účastníkov výstupu, viacerých priateľov. Medzi nimi nechýbajú ani osemdesiatnici. Sú príkladom, že vrch Demian v Štiavnickych vrchoch je dostupný turistom bez ohľadu na vek. A po zostupe dobre padol tradičný guľáš a pivo.

Príspevok Vlakom na vrch Demian nad Hronskou Breznicou zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Biker a autor príspevku a fotiek: Ivan Maco Macula

Vlastne viac na pešo

Štartujem v Žiari nad Hronom

Štart v Žiari nad Hronom a prvé občerstvenie v motoreste Ladomer, kde ma obslúžili ešte pred oficiálnym otvorením, za čo im patrí veľká vďaka.

Kávka na úvod, nejaké tekutiny do brucha a niečo aj do fľašky na cestu.

Barborskou cestou do Sklených Teplíc

Cez Šášovské Podhradie Barborskou cestou do Sklených Teplíc. Lesné cesty sú v tomto úseku v dosť žalostnom stave a sú strmé, takže lesom to bolo hodne o tlačení. Hore, v usadlosti Konice sa ma pokúšali zožrať psy, ale asi som už dostatočne smrdel, tak som prežil

Hang Repište

V Sklených Tepliciach doplnenie tekutín a hor sa na Pustý Hrad, ktorý som dobil napriek prekážke "hang Repište". Píšu, že časť hangu je možné tlačiť, ja som tlačil hore celý a potom miestami aj dole. Okrem toho, že je hang strmý, je aj hodne vymytý. Za hangom to už bola príjemná cesta až na hrad.

Pustý hrad

Z hradu potom do Vyhní, zo začiatku Barborskou cestou, potom po cykloznačke. Celkom pekný úsek, cestou som stretol aj srnca. Z Vyhní som chcel pokračovať cez kopce do Žarnovice, ale zmenil som plány a unavenému telu som doprial saunu vo Vodnom Raji. Bol som v nej úplne sám.

Potom už iba po asfaltkách do Žarnovice so zastávkou vo Furmanskej kolibe, kde som okrem tekutín doplnil aj nejaké to jedlo. Však som si zaslúžil

Ak by si to chcel niekto zopakovať, tu je trasa: https://mapy.cz/s/pojapohamo

Máš zjazdené trasy v svojom okolí? Predstav ich

Príspevok Pustý hrad na bajku. Vlastne viac na pešo. zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Alebo kam v okolí Sklenných Teplíc po návšteve Pustého hradu

Repištské bralce

Od trasy z Lehôtky pod Brehmi na hrad Teplica (zelená turistická značka cez Janovské sedlo) sa dá odbočiť na tzv. Repištské bralce – miesto na opekanie a jeden z najlepších výhľadov na Hliník nad Hronom, Žiarsku kotlinu, Kečku a Szaboovu skalu. Odbočuje sa na križovatke, kde sa zelená značka odpája od cyklotrasy. Cyklotrasa pokračuje rovno, zelená ide vľavo (ak prichádzate od Lehôtky pod Brehmi) a ak sa vydáte vpravo do kopca, do 10 minút ste na Repištských bralcoch.

Bimbíz

Fandíte slovenskému hokeju? Choďte na menej nápadný kopček nad obcou Repište, na ktorom stojí slovenský dvojkríž venovaný našim hokejistom, ktorí SR reprezentovali na MS 2002 v Göteborgu.

Pri schádzaní z hradu Teplica nemusíte hneď zísť do Sklených Teplíc (zelená alebo žltá značka). Pri rozcestníku spomenutých farieb treba obe ignorovať a odbočiť vpravo (smer z hradu). Po poľnej ceste prídete až do obce Repište, ktorou treba prejsť a z námestíčka sledovať značenie Barborskej cesty. Po asi 10 minútach kráčania následne na križovatke opäť poľných ciest treba odbočiť vľavo, do kopca (Cestou napravo prídete zas ku hradu Marcus).

Celé je to odbočka / zachádzka na cca 2 hodiny. 

Kamenný jarok

Geologicko – geomorfologická prírodná rezervácia kúsok nad Sklenými Teplicami je významná tým, že sa tu na malom území nachádzajú horniny takmer všetkých geologických období sopečného pohoria Štiavnické vrchy.

Červenou turistickou trasou sa dostanete na Bartkov majer. Je to súkromná usadlosť, zároveň však východisko pre výstup na Zlatý vrch (po žltej, 10 – 15 minút).

Ide o najvyšší kruhový pozorovací bod v okolí – je z neho výhľad na Sitno, Nízke i Vysoké Tatry, Skalku, Lúčanskú Malú Fatru, masív Vtáčnika i Pohronského Inovca. Neďaleko rozcestníka na Bartkovom majeri je aj zaujímavý fotopoint – odstavené nepojazdný Moskvič. 😉

Rybník s výhľadom na Kapitulské bralá

Ak zídete z Pustého hradu po zelenej značke, prídete k rybníku obklopenému chatkami. Je z neho jeden z najkrajších výhľadov na protiľahlú PP Kapitulské bralá. Žiaľ, priamo na bralá značkovaná trasa nevedie, dá sa tam však dostať po neznačených zvážniciach. Smerom na západ od rybníka sa nachádza URBEX lokalita – opustený chátrajúci pioniersky tábor.

Ďalšie možnosti v rámci Sklených Teplíc už zahŕňajú návštevu Kúpeľov a kaviarne, kúpaliska, alebo prechádzku na hrad Marcus.

Príspevok Sklené Teplice: viete čo sú Repišťské bralce, Kamenný jarok alebo Bimbíz? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Už pár rokov som evidoval v okolí mojej rodnej Banskej Bystrice žlto-čierne značenie na cyklotrasách okolo Starých Hôr, Kremnických vrchov alebo v okolí Sliača. Vznik tejto pútnickej turistickej trasy (rok 2015) som nejak prepásol, ale všetky dôležité informácie sú na stránke www.barborskacesta.sk. Trasa spája množstvo historických banských miest na strednom Slovensku, je rozdelená na 9 etáp hlavne kvôli turistom.

Ambasádorom bol od prvého ročníka Lukáš Latinák, spätne som zistil aj angažovanie Petra Sagana v roku 2016, kedy vznikla aj mierne upravená cyklo verzia. Vždy na jar 1.mája prebehne oficiálne otvorenie sezóny a tak v máji 2017 som s 8-ročným synovcom a psom absolvoval turisticky úvodnú etapu z Banskej Bystrice do Španej Doliny. V hlave sa samozrejme už vtedy rodil plán absolvovať celú trasu na bicykli za približne 3-5 dní.

Plán

36 hodín, 210 km a 5500 m prevýšenia. Už ste niekedy vyskúšali dať na horáku Barborskú cestu?

Ubehli 3 roky a nejak sa neobjavila príležitosť, až prišiel koronový rok 2020. Možnosti cestovania boli obmedzené a tak to bola skvelá príležitosť užiť si viac dňový cyklovýlet v blízkom okolí domova. Keďže už bola sezóna úspešne rozbehnutá, v rámci home office a zdravotných výjazdov do prírody som mal niečo viac najazdené. Tak som si vymyslel už začiatkom leta výzvu prejsť trasu niektorý víkend, keď budú dobré vyhliadky počasia. Veď 2 dni po sebe dĺžky okolo 100 kilometrov by nemal byť problém, nie?

V praxi to už také jednoduché nebolo, ale pekne po poriadku.

Koncom júla sa objavila výborná predpoveď počasia, žiadny veľký hic, žiadny dážď v okolí, dni sú ešte pomerne dlhé. Cestou z práce som si teda vyrazil kúpiť bedeker Barborskej cesty do infocentra v Banskej Bystrici a plán bol jasný. V sobotu 1.augusta vyrážam, zbalený na nocľah a vlastne moju prvú akože “backpacking” cyklojazdu.

Ešte taká informácia k tomu bedekeru, obsahuje množstvo informácií a mapu trasy. Počas cestovania je možné navštíviť zaujímavé miesta a zbierať pečiatky. Po nazbieraní istého počtu následne v infocentre získať certifikát, alebo dokonca kúpiť pamätnú medailu pútnika o absolvovaní trasy. Parádna inšpirácia, ale zároveň pri rýchlej jazde aj poriadne zdržovanie :-)

Barborská cesta bicyklom

Banská Bystrica - Staré Hory - Kordíky

V piatok večer som zbalil pár vecí, pôvodne som mal odvážny plán vyraziť len s taškou pod sedlom. Čiastočne to obmedzuje funkčnosť bicykla a teleskopickej sedlovky, ale chcel som vyraziť čo najľahšie nabalený. Zvažujem či brať aj spacák, ale nakoniec radšej v sobotu hodím na chrbát aj batoh so zásobami vody, zámkom na bicykel a pár drobností a sladkostí na cestu. Ubytovanie sa snáď niekde cestou nájde, na hodinkách niečo pred ôsmou a vyrážam na námestie. Mal som proste plán prejsť to celé presne podľa značenia, takže štartujem pri kostole blízko hlavného námestia.

Prvé kilometre po trase sa teda vraciam takmer popri dome a cestičkami, ktorými jazdím bežne desiatky-krát za rok. Stúpam z mestskej časti Jakub do Španej doliny, kde sa snažím uloviť prvé pečiatky a už lesom pokračujem až pod hrebeň k sedlu Dolný Šturec. Odtiaľ sa riadne zohriaty púšťam do Starých Hôr, kde práve prebieha púť (Fatimská sobota), takže okolo kostola ľudí ako na jarmoku. Rýchlo si otlačím ďalšiu pečiatku v penzióne pri kostole a vyrážam späť smerom na Banskú Bystricu. Postupne prejdem cez Piesky ku Kolibe Krištof a cez Uľanku až do Harmanca.

To už komunikujem s parťákom, ktorý má čaká nad Tajovom, kde som mal byť okolo desiatej. Ale úvodné kopce a hľadanie miest s pečiatkami sú nejaké vyčerpávajúce a tak budem mať zjavne hodinové meškanie. Stúpam teda dolinou Cenovo do horskej dediny Kordíky a odtiaľ k chate nad Tajovom. Kamoš píše, že ma tam stále čaká, čo som rád, lebo meškám 2 hodiny :-)

Pokračujeme vo dvojici: Tunel - Skalka - Krahule - Kremnica

Čas teda poriadne ubehol a 40 kilometrov mi trvalo nezvyčajne dlho. Tak sme sa rozhodli nezachádzať cyklotrasou až nad Králiky, ale tlačíme prudké turistické stúpanie ku Gorgelyho tunelu na hrebeň a na Skalku sa dostávame pomerne rýchlo. Krátke osvieženie v bufete, kde skúmame práve budované centrum s ferratami. Nasleduje dlhé pohodové klesanie, takže si konečne oddýchnem.

Prechádzame ponad Krahule a hľadáme na protiľahlom kopci vyhliadkovú vežu.

Trasa vedie k nej, ale bohužiaľ je už veľa hodín a tak pokračujeme k stredu Európy a klesáme ďalej do Kremnice. Sú štyri hodiny poobede, a to znamená najvyšší čas niečo zjesť, nejaké normálne jedlo okrem ovocia a tyčiniek. Reštaurácie v centre plné, prebieha nejaký koncert a tak sme odbočili do nenápadnej uličky, kde mi miestni v neoznačenej reštaurácii ponúkli guľáš. Samozrejme berieme, zapíjame fajným pressom a po hodine oddychu nás čaká viac asfaltu s presunom cez Šášovské Podhradie, nocľah by sme chceli stihnúť v Sklených Tepliciach.

Pôvodne to mala byť Banská Štiavnica, ale podľa mapy už nemáme šancu. Zdržiava nás aj hľadanie pečiatok, ale bohužiaľ väčšina miest je asi aj vďaka korone mimo prevádzky.

Trápenie po jedle: Šášovské Podhradie - Sklené Teplice

Z Kremnice najskôr ideme bočnou cestou, ktorá sa za Hornou Vsou mení na šialene prudký vymytý les. Tlačíme teda a ja rozmýšľam, či toto je ten úsek, ktorý odporúčajú cyklistom obísť. V lese ešte stretáme dezorientovaného spoluobčana, ktorý hľadá cestu do Žiaru nad Hronom. Chvíľu mu ukazujem mapu a snažím sa vysvetliť, že je teda úplne mimo, ale neviem či ma pochopil. Po trápení tak začíname klesať a vraciame sa trasou k asfaltovej ceste v Bartošovej Lehôtke, čaká nás 10 kilometrov v plnej víkendovej premávke. Až po odbočke na Šášovské Podhradie sme znova v kľude, bohužiaľ ani na hrad sme už kvôli časovej tiesni nestúpali. Pred nami je posledná hodina a pol svetla a hlavne neznámy kopec do Sklených Teplíc.

Po pár kilometroch mapa naznačuje odbočku do lesa, my ale vidíme len kríky, stromy a žiadnu cestu. Chvíľu zvažujeme, či dodržať trasu alebo pokračovať po asfalte a nadbehnúť kilometre vynechaním trasy. Keďže netušíme, čo by nás čakalo na obchádzke, tlačíme cez húštinu, a po chvílke sa otvára chodníček. Akurát, že je to turistika s tlačením bicykla, v ponurej podvečernej atmosfére a stúpaním miestami 15 až 20 percent cez popadané stromy. Dorazili sme na lúku s nejakou usadlosťou, odkiaľ počuť brechot psov a krik. Radšej ju teda obchádzame (aj keď podľa mapy ide trasa presne okolo domu) a konečne sa prehupneme cez hrebeň, pred nami očarujúci výhľad na lazy a zapadajúce slnko. Spúšťame sa ďalším šialeným kopcom do Sklených Teplíc a už v podvečernom strese okolo ôsmej hľadáme ubytovanie.

To je v sezóne, takto v podvečerných hodinách a na jednu noc zjavný problém a všade nás odmietajú. Celé mestečko sme prešli krížom krážom a telefonujeme na čísla s tabuľkami Privát, sľubujeme priplatiť až sa nad nami zľutoval starý pán, za čo mu veľmi pekne ďakujeme. Ešte posledný pokus a návrat do mesta kúpiť niečo pod zub, ale posledná reštaurácia zavrela kuchyňu o siedmej večer a obchody sú zavreté, a budú aj v nedeľu. Tak sa vraciame späť, sprcha a posteľ to istí a ráno o hlade až do Banskej Štiavnice.

Deň druhý: Repište - Banská Štiavnica - Banský Studenec - Zvolen

V noci sa mi spalo veľmi zle, ani neviem prečo, ale našťastie som si zobral slúchadlá a celú noc som niečo počúval, hudbu aj podcasty. Ráno balíme pred ôsmou, ešte raz ďakujeme ochotnému pánovi za prenocovanie, skrytie bicyklov do domu a ponáhľame sa na raňajky, ktoré nás čakajú asi o 16 kilometrov a 600 výškových metrov :-) Napriek hladu sme vystúpali cez Repište k hradu Marcus, a následne cez ďalšie kopčeky až na sedlo Červená studňa. 

Zostáva konečne kopec dole, aj keď sme vybočili z trasy ocitáme sa v centre Banskej Štiavnice. V infocentre pečiatkujem bedeker, ďalšie hotely sú bohužiaľ zavreté. Kvôli hladu hľadáme Billu a vypúšťame už stúpanie ku Kalvárii, napájame sa o pár kilometrov a pokračujeme cez Svätý Anton až do Banského Studenca. Pôvodne sme sa tu chceli aj osviežiť a okúpať vo vode, ale pri jazere je toľko národa, že si dáme len pauzu pri nejakom súkromnom móle a po polhodine vyrážame do ďalšieho stúpania.

Tieto lesy sú celkom príjemná jazda, ale je pomerne teplo a často musíme hľadať trasu lebo značenie je už dosť vyblednuté. Párkrát blúdime, aby sme napokon vyšli cez družstvo nad dedinou Dubové. Nasleduje asfaltový presun až po Ostrú Lúku, odtiaľ plánujeme Pustý Hrad na Zvolenom a následne konečne aj nejaký obed vo Zvolene, veď už sú dve hodiny. No a veru kým sme dorazili do Zvolena, boli už štyri hodiny. Pred nami ešte kopcovitých 40 kilometrov a tak som vymyslel rýchly obed na benzínke - hot-dog, káva, kola, uvidíme koľko energie pribudne.

Posledný boj: Sliač - Hronsek - Mičinské lúky - Vartovka

Mimochodom stále pokračujeme vo dvojici, ale už hodnú chvíľu od parťáka počúvam informáciu, že sa o pár kilometrov odpojí. A potom mu to zase nedá a tak stále dookola, až sme nakoniec prešli až do Banskej Bystrice. Najskôr stúpanie cez kúpele Sliač, kde som získal ďalšiu pečiatku (jedna z mála v tento nedeľný koronový deň), ku kláštoru Sampor. Potom asfaltovou obchádzkou k drevenému kostolu v Hronseku a ďalším stúpaním na Mičinské lúky. Až po posledné náročné stúpanie a tlačenie na Kozlinec, tento singel je určite lepšie zjazdný opačným smerom. Ale pre nás je to posledný kopček po 190 kilometrovej náloži a tak ho už nejak pretrpíme.

Aj zjazd z Kozlinca k Vartovke je taký kopcovitý hore-dole, a ja osobne túto trasu vôbec nemám rád. Nakoniec ale zjazdujeme po kameňoch, koreňoch, a s krikom pred každou zákrutou, ak by sa tu náhodou vyskytol nejakých chlpatý štvornohý kamarát.

Prichádzame k hvezdárni Vartovka, a po chvíli cez Urpín až k Bystrickej Kalvárii. Sme na konci, zostáva presun ku kostolu na námestí. Tu končím po približne 36 hodinách a 210 kilometroch na rovnakom mieste. Na kameru robím posledné zábery a som rád, ako to všetko perfektne klaplo aj keď sme niektoré úseky nedodržali na 100 percent. Unavený, zničený ale veľmi spokojný sa vraciam domov.

A určite by som si ten výlet znova rád zopakoval, a veru aj zopakujem! 

GPX Trasy:

• deň 1
• deň 2

Pozrite si video záznam

• Barborská cesta deň 1
• Barborská cesta deň 2

Príspevok MTB: Barborská cesta bicyklom za dva dni zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.