Ako nenápadný monolit uprostred histórie. Vystúpiť z rozpálených uličiek mesta a vojsť do MACA Alicante je ako dostať ranu mokrým uterákom. V tom najlepšom zmysle slova. Zvonku budova takmer splýva so starým mestom – je to nenápadný, kamenný monolit, ktorý sa netvári, že chce vyhrať súťaž o najviac „Instagrammable“ stavbu roka.
MACA Alicante
Ale vnútri? Vnútri sa otvára priestor, ktorý je sám o sebe umeleckým prednesom. Architekti (Sol Madridejos a Juan Carlos Sancho) tu urobili niečo geniálne: vzali starú barokovú sýpku z roku 1685 (Casa de la Asegurada) a obalili ju do moderného skla a betónu. Výsledkom je hra svetla a tieňa, kde sa cítite ako v prázdnej katedrále, v ktorej namiesto svätých uctievajú contemporary art, čistú linku a abstrakciu.
Prvé poschodie: Keď Miró a Kandinsky určujú tep
Priznávam, som milovníkom Miróa a Kandinského, takže moje nadšenie na prvom poschodí bolo takmer hmatateľné. To poschodie je ako vizuálny koncert. Vidieť ich diela v tomto strohom, bielom priestore je iný zážitok než v preplnených barcelonských galériách.
Tu tie diela dýchajú a majú priestor. Človek má pocit, že tie Miróove améby a Kandinského geometrické explózie sem patria viac než kamkoľvek inam. Nie je to len expozícia; je to celý koncept, dialóg medzi stenami, priestorom a plátnom. Geometria, linka a abstrakcia tu netrónia len obrazom, ale celému priestoru.
Sempere a tí druhí: Španielska cesta k poriadku
Zistil som, že gro zbierky tvoria diela Eusebia Sempereho. Práve on v roku 1976 daroval mestu svoju súkromnú zbierku, čím vlastne MACA Alicante založil. Sempereho kinetické umenie a presné línie, doplnené o Abela Martína, tu vytvárajú silný španielsky blok.
K tomu si pripočítajte hojne zastúpeného Vasarelyho s jeho op-artovými klamstvami a Sevillu. Nemohol som sa vyhnúť dojmu, že španielske moderné umenie nie je o chaose, ale o hľadaní poriadku v krajine, kde je slnko príliš ostré na to, aby veci zostali rozmazané. Všetko je tu definované, prísne a pritom neskutočne slobodné.
Workshop, deti a bezplatná sloboda
S prekvapením som zistil, že vstup do MACA je bezplatný. V dnešnom svete, kde vám predajú aj vzduch v galérii ako „imerzívny zážitok“, je to takmer revolučný počin. A na návštevnosti to bolo vidieť.
Práve tam prebiehal výtvarný workshop s malými žiačikmi. Sedeli na podlahe medzi miliónovými dielami, v rukách pastelky a v očiach údiv. Ten kontrast tichej galérie a detského džavotu bol osviežujúci. Umenie tu nie je pre elitu za šnúrou, ale pre tie deti, ktoré raz možno budú tie linky kresliť sami.
Knižnica MACA ako útočisko
BTW, ak tam pôjdete, nevynechajte knižnicu. Je skvelá. Je to to miesto, kde si chcete sadnúť, otvoriť knihu o Bauhause, Picassovi či súčasnom umení a zabudnúť, že vonku je 30 stupňov a turisti sa bijú o miesto na pláži.
MACA je miesto, kam sa určite vrátim. Nie kvôli fotke, ale kvôli tomu pocitu, že geometria má zmysel.
Čo by ste mali vedieť o MACA Alicante
- História: Galéria sídli v najstaršej zachovanej civilnej budove v meste (Casa de la Asegurada). Moderná prístavba bola dokončená v roku 2011.
- Zbierky: Obsahuje tri dôležité kolekcie:
- Colección Arte Siglo XX (Sempereho dar – Miró, Picasso, Dalí, Kandinsky, Chagall).
- Colección Juana Francés (významná španielska umelkyňa a spoluzakladateľka skupiny El Paso).
- Colección Eusebio Sempere (vlastné diela zakladateľa).
- Vstupné: Úplne zadarmo (stála expozícia aj dočasné výstavy).
- Otváracie hodiny: Utorok až sobota 10:00 – 20:00, nedeľa 10:00 – 14:00. Pondelky sú zavreté.
- Tip pre knihomoľov: Knižnica a dokumentačné centrum sú špičkovo vybavené na štúdium umenia 20. storočia.
