Nie vždy treba liezť vysoko na skaly, aby sme si vychutnali pohľad pre Bohov. Občas stačí zájsť do neďalekého parku, na malý kopček v okolí, či do záhrady. I my sme sa rozhodli užiť si voľný deň tak trošku lážo-plážo a vybrali sme sa do arboréta Mlyňany.

Kvitnúce arborétum

Jún je čas, kedy všetko krásne kvitne a vonia.

A čo môžete obdivovať v takom arboréte? Môžete ovoniavať ruže všetkých druhov a farieb v rozáriu. Práve kvitnúce rododendrony a azalky. Počúvať bzučiacich čmeliakov vo fialovej levanduli. Hľadieť do vysokých korún stromov. Prechádzať zároveň Japonskom i Amerikou.

Kaštieľ a park Tesárske Mlyňany

Uprostred arboréta sa tiež nachádza romantický kaštieľ, v ktorom sídli správa arboréta a je tam aj menšie múzeum venované svojmu zakladateľovi.

Arborétum Mlyňany je na ploche 67 hektárov. Založil ho v roku 1892 Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi a dnes vďaka svojmu rozsahu pestovaných cudzokrajných drevín patrí k najväčším arborétam v strednej Európe. V celom areáli sa nachádza až niečo cez 2500 druhov drevín a rastlín.

Blížiace sa leto je obdobím farieb. Vo vzduchu cítiť vôňu stromov. Dni sa predlžujú a noci krátia. Máme to tu na Slovensku pod nosom, tak prečo sa tam nevybrať na príjemnú prechádzku okolo jazierok a všemožných rastlín, tak trochu rozjímať, triediť si myšlienky a tešiť sa z vône kvetov.

Arborétum je skvelý tip pre jednodenný aktívny a poučný výlet s deťmi.

Urobte si radosť

Ako povedal Elton John - Záhrady sú jednoducho stvorené ako potrava srdca.

A tiež si dovolím citovať Dale Carnegieho – Neodkladajme svoj život. Všetci snívame o nejakej magickej ružovej záhrade v budúcnosti, namiesto toho, aby sme sa tešili z ruží kvitnúcich pod našimi oknami...

A v neposlednom rade, ak máte vlastnú záhradu – zoberte rýľ, motyku, lopatu a oddychujte... hoci aj fyzickou prácou. 😉

Príspevok Arborétum Tesárske Mlyňany zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Azorské ostrovy. Často nazývané aj "Európsky Havaj" alebo "Havaj pre menej bohatých". Ale pravda je taká, že Azory sú absolútne jedinečné a nepotrebujú žiadne prirovnania. Ak hľadáte nekonečnú zeleň, horúce pramene a krátery naplnené jazerami, São Miguel je ostrov, kde vaše dobrodružstvo začne.

Počas našej osobnej 7-dňovej cesty po tomto hlavnom ostrove sme prešli stovky kilometrov, objavili miesta, ktoré vyrazili dych, a pre vás sme zostavili dokonalý itinerár. Tento komplexný sprievodca kombinuje všetky naše osobné odporúčania a tipy, vrátane praktických rád, bez ktorých sa nezaobídete.

Príprava na Cestu: Praktické Tipy z Našich Skúseností

São Miguel je ostrov, kde počasie mení názor každú hodinu. Preto je kľúčové mať všetko pripravené a mať flexibilitu.

Doprava je Kráľ – Bez auta ani na krok

Na Azoroch nečakajte, že sa všade dostanete autobusom. Ak chcete zažiť skutočné São Miguel, ktoré sme videli my, auto je nutnosť.

Náš Tip a Osobná Skúsenosť: My sme si auto požičali na celých 13 dní. Aké boli naše prvé zážitky z letiska v Ponta Delgada, čo sme riešili s letenkami a ako prebehol náš prílet na Azory, sa dočítate v úvodnom článku, kde nájdete aj tipy na prenájom auta a ubytovanie v Rabo de Peixe. ➡️ Prílet na Azory

Kde sa Ubytovať?

São Miguel má dve hlavné centrá: Ponta Delgada (hlavné mesto) a okolie Furnas (východ, termálne pramene). Pre maximálnu flexibilitu sme si vybrali kemp v blízkosti Rabo de Peixe, no rovnako dobre môžete striedať ubytovanie alebo zvoliť jeden stály bod, napríklad v Ponta Delgade.

Ikonický Západ: Ponta Delgada, Sete Cidades a Horúce Kúpele

Západ ostrova je domovom najslávnejších pohľadníc.

Ponta Delgada: Krásy mesta a Záhrady

Hoci väčšina času strávite v prírode, Ponta Delgada si zaslúži pozornosť. Nie je to len letisko, ale aj historické centrum s autentickou atmosférou.

Náš Zážitok: Ak vás lákajú historické parky, urobte si prechádzku do Jose do Canto Garden. Tieto záhrady sú skvelou oázou pokoja pred odletom. ➡️ José do Canto Garden v Ponta Delgade

Sete Cidades: Lagúny v kráteri

Vidieť jazero Sete Cidades (Zelené a Modré) z výšky bolo pre nás jedným z najsilnejších momentov.

Dôležité Odporúčanie: Najlepší výhľad je z vyhliadky Miradouro da Boca do Inferno. Ako sme sa dostali na toto miesto a prečo je to najaktívnejšia sopka Azorov, popisujeme v našom detailnom článku. ➡️ Sete Cidades - Sopka Azor

Ferraria Hot Spring: Kúpele v Oceáne

Nič sa nevyrovná pocitu, keď ležíte v horúcej vode priamo v Atlantiku. Prírodné termálne pramene Ferraria Hot Spring sú jedinečné.

Praktický Tip z našej Cesty: Príliv a odliv tu hrajú kľúčovú úlohu. Pre čo najlepší zážitok a informácie o teplote vody a kedy sem ísť, si prečítajte, ako sme navštívili Ferraria Hot Spring. ➡️ Ferraria Hot Springs

3. Smaragdový Východ: Čaj, Lagúny a Furnas

Východ je o termálnej aktivite, čajových plantážach a džungli.

Chá Gorreana: Kde v Európe rastie čaj?

São Miguel je domovom jedinej čajovej plantáže v Európe.

Naša Recenzia: Ako veľkí čajopiči sme si tu urobili príjemný trail. Prečo je čaj Chá Gorreana taký výnimočný a aké suveníry sme si odniesli, nájdete v našom článku.
➡️ Čajová plantáž Chá Gorreana

Lagoa das Furnas a Park Terra Nostra

Okolie Furnas je termálny zázrak. Varenie Cozida v zemi, horúce pramene a neuveriteľné záhrady.

Čo Musíte Zažiť: Náš tip je trail okolo jazera Lagoa das Furnas, kde uvidíte dymiacu zem a miesta varenia. Hneď vedľa sa nachádza Park Terra Nostra, kde sme si dali slávnu čokoládu. ➡️ Trail okolo Lagoa das Furnas ➡️ Park Terra Nostra

Najlepšie turistické trasy a vodopády

São Miguel je raj pre turistov. Naše nohy to potvrdia.

Vodopády: Salto do Prego a Poco Azul

Ak milujete turistiku, Salto do Prego a Poco Azul sú pre vás!

Náš Top Trail: Jedným z najkrajších a najzelenších bol trail na jazierko Poco Azul, kde sa vegetácia podobala džungli. Ešte viac tropického prostredia s nádhernými vodopádmi sme zažili na Salto do Prego hike trail. ➡️ Trail Poco Azul ➡️ Vodopád Salto do Prego

Lagoa do Fogo a Lomba d'el Rei

Lagoa do Fogo je jazero schované v kráteri, kde je prístup často obmedzený.

Kombinácia Jazera Lagoa do Fogo a treku k vodopádu Salto do Prego bola ideálna denná trasa. Nemenej epický bol trail Lomba d'el Rei, kde sme sa cítili ako Indiana Jones. ➡️ Lagoa do Fogo trail ➡️ Lomba d'el Rei Hike Trail

Praktické tipy dovolenka Azory

São Miguel je plné zážitkov, a ako dúfame, že naše osobné skúsenosti vám pomôžu pri plánovaní. Každý náš článok je prežitý, autentický a písaný s vášňou. Sme si istí, že aj vy si Azory zamilujete!

Počasie na Azoroch

• Hoci je Azorská turistická sezóna celoročná, najstabilnejšie počasie a najvyššie teploty zažiješ od júla do septembra. Ak však hľadáš nižšie ceny a menej davov, máj a jún alebo prelom septembra a októbra ponúkajú skvelú kombináciu slnka a cenovej dostupnosti.
• Pre milovníkov pozorovania veľrýb je najlepším časom jar (hlavne marec až máj), kedy migrujú najväčšie druhy. Ak ideš na turistiku, vyvaruj sa vrcholu augusta, kedy môže byť príliš teplo a sucho.
• Pamätaj si, že Azory sa riadia heslom "štyri ročné obdobia v jednom dni". Bez ohľadu na mesiac buď pripravený na dážď aj slnko – nepremokavá bunda a opaľovací krém sú nevyhnutnosťou vždy!

Prenájom auta na Azoroch

• Rezervácia vopred: Ak cestuješ počas hlavnej sezóny (jún – september), auto si rezervuj ideálne 3-4 mesiace dopredu. Dopyt výrazne prevyšuje ponuku a ceny na mieste sú astronomické.
• Malé auto je výhoda: Napriek hornatému terénu sú na Azoroch mnohé cesty, parkoviská a mosty mimoriadne úzke. Odporúčame radšej menšie auto (aj s manuálom), ktoré zvládne strmé stúpania a parkovanie v mestách ako Ponta Delgada bude oveľa jednoduchšie.
• Plné poistenie (Full Coverage): Poistenie je takmer nevyhnutnosťou. Cesty sú často lemované kamennými múrmi a prejazd popri nich je riskantný. Investícia do poistenia bez spoluúčasti ti ušetrí potenciálne vysoké poplatky za škrabance, ktorým sa pri úzkych azorských cestách ťažko vyhneš.

Kde sa lacno ubytovať

• Hoci Azory nie sú extrémne lacná destinácia, nájsť cenovo dostupné a kvalitné ubytovanie je možné, ak viete, kde hľadať.
• Alojamento Local (Lokálne ubytovanie): Pre najlepší pomer ceny a kvality hľadajte ubytovanie označené ako Alojamento Local (obdoba Airbnb alebo lokálnych penziónov). Tieto miesta sú často lacnejšie ako hotely, no ponúkajú autentickejší zážitok a kuchyňu, kde si môžete variť sami, čo značne znižuje náklady na jedlo.
• Hostely a kempy: Najlacnejšou možnosťou sú samozrejme hostely (pre jednotlivcov) a kempy (ak cestuješ s vlastným stanom alebo v karavane). Kempingy na São Miguel, ako napríklad tie pri Rabo de Peixe alebo Furnas, sú veľmi dobre udržiavané, lacné a ponúkajú skvelú príležitosť byť blízko prírody.
• Rezervácia a sezóna: Vždy si ubytovanie rezervuj vopred, najmä mimo Ponta Delgady. Ak chceš ušetriť, vyhýbaj sa júlu a augustu. Mimo hlavnej sezóny nájdeš izby za zlomok ceny a navyše sú majitelia ústretovejší k vyjednávaniu o dlhodobejšom pobyte.

Let na Azory

• Prestup a ceny: Priama linka zo Slovenska neexistuje, preto hľadaj lety s prestupom cez Lisabon (LIS) alebo Porto (OPO). Pre najlepšiu cenu zváž kombináciu letov nízkonákladových a klasických aeroliniek, napríklad let do Portugalska a následne lokálny let spoločnosťou SATA/Azores Airlines na ostrov São Miguel (PDL).
• Časové pásma: Nezabudni, že Azorské ostrovy ležia v časovom pásme GMT-1, čo je oproti Slovensku posun o dve hodiny dozadu. Tento časový rozdiel si over hlavne pri plánovaní nadväzujúcich letov, aby ste sa vyhli zbytočnému stresu.
• Destinácia a flexibilita: Vždy lietaj na najväčší a najľahšie dostupný ostrov São Miguel (Ponta Delgada – PDL). Ak plánuješ navštíviť aj iné Azorské ostrovy, často sa oplatí kúpiť letenku s predĺženým stopoverom v Portugalsku (Lisabon/Porto), čo ti môže ušetriť náklady.

Ostatné Azorské ostrovy (Horta, Pico, Terceira)

• Preprava je kľúčová: Ak plánuješ návštevu iných ostrovov, musíš sa spoliehať na trajekty (SATA Ferry) alebo lokálne lety (Azores Airlines). Pre flexibilný a rýchly presun medzi vzdialenejšími ostrovmi (napr. São Miguel ➡️ Terceira) voľ lety. Pre blízke ostrovy (napr. Pico, Faial, São Jorge) v centrálnom súostroví je ekonomickejší trajekt.
• Volba ostrova: Ak hľadáš vulkanické dobrodružstvo a víno, zvoľ Pico s najvyššou horou Portugalska. Pre historické centrá, pevnosti a kultúru je ideálna Terceira (Angra do Heroísmo). Ak hľadáš tiché pláže a oddych, zváž Santa Mariu.
• Časová náročnosť: Uvedom si, že preprava medzi ostrovmi si vyžaduje čas a môže byť finančne náročná. Preto odporúčame pre návštevu São Miguel a jedného ďalšieho ostrova vyčleniť minimálne 10 dní, inak budete väčšinu času tráviť presunmi.

Príspevok São Miguel, Azorské ostrovy: Kompletný 7-dňový Itinerár, čo vidieť a TOP 12 miest zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Zjesenieva sa. Rána sú chladné, poobede však stále panuje príjemné počasie. Inak tomu nebolo ani v sobotu - ideálny čas na malý, nenáročný výlet. Ľubkovi sa už pekne hojí členok a tak ho lákam niekam von. Pri blúdení po mape mi oči padli na Krásno nad Kysucou. Sú tam v blízkosti dve rozhľadne. Rozhľadňa u Jantov a rozhľadňa na Hladkom vrchu.

Samozrejme som bola presvedčená, že ideme na tú bližšiu – u Jantov, kde je to príjemná prechádzka, tak okolo 15-20 minút. Však žena má vždy pravdu. Ukázalo sa, že som sa tentokrát mýlila. Zmýlila som si rozhľadňu u Jantov s rozhľadňou na Hladkom vrchu a miesto 20 minútovej prechádzky sme blúdili prírodou dve a pol hodiny. Ale pekne po poriadku.

Krásno nad Kysucou

Cestujeme do Krásna nad Kysucou a odtiaľ si to zamierime do osady Nižné Vane. Krásna asfaltová cesta sa zrazu stráca a tak nám miestni radia, kde môžeme zaparkovať. Cesta osadou je pomerne strmá, pri svahoch, v teréne, kde sú lúky i lesy. Nachádzame červenú značku a tak ju nasledujeme.

Okolie zahaľuje ranná hmla, ktorá miestu pridáva tajomnú atmosféru. Vchádzame do lesa a stúpame strmším svahom hore do druhej osady Vyšné Vane.

Ľubko zrazu spozornie a zastavuje. V húští počujeme niečo veľké. Funí to. Medveď, jeleň, diviak? Ktovie, uvedomujeme si, veď vlastne oni sú tu doma. Zapínam odplašovadlo v podobe rolničky a želám si, aby to ušlo.

Osada Vyšné Vane

Zopárkrát luskneme prstami, prehodíme dve-tri slová a pokračujeme ďalej chodníčkom po červenej značke. Modlitby sú vyslyšané. Divá zver ušla. Prichádzame do osady Vyšné Vane. Je to najvyššie položená osada a dnes je už neobývaná. Často ju však využívajú víkendoví návštevníci a chalupári.

V osade sa nachádzajú zachovalé drevenice a hospodárske budovy, niektoré zrekonštruované, iné už viac či menej opustené a polorozpadnuté. Tiež sa nám do cesty pritmolí pár domácich psíkov, ktoré za ten čas vyšpekulovali ako si majú otvoriť bránku.

Už z Vyšných Vaní sú veľmi pekné výhľady. Hmla sa medzičasom rozplynula a dovidíme dole na mesto – Krásno nad Kysucou, na dolinu toku rieky Kysuca, na okolité kopce ako Vojtov vrch, Kykuľa, či Kýčera, a aj ďalšie osady v okolí.

Rozhľadňa na Hladkom vrchu

Osada však nie je cieľ našej výpravy. Stúpame ešte kúsok ďalej ku krížu po červenej značke a tu sa odpájame na značku zelenú. Po zelenej je to možno už len jedna-dve minútky cesty a  pred nami sa vypína vytúžený cieľ našej výpravy - rozhľadňa na Hladkom vrchu.

Hladký vrch je vo výške 761 m n.m. Rozhľadňa sa nachádza v Kysuckej vrchovine. Slúži ako protipožiarna monitorovacia veža, je však prístupná aj verejnosti, a to celoročne. Pred nami sa z rozhľadne otvára panoráma Malej Fatry, s dominantným Veľkým Rozsutcom, tiež vidíme napríklad v diaľke Stoh, pohoria Javorníkov a Oravskú Maguru.

Zhora vidíme, ako sa k rozhľadni zbieha viacero trás. Dostanete sa k nej teda napríklad už zo spomenutého Krásna nad Kysucou, tiež zo Zborova nad Bystricou, z Kysuckého Lieskovca alebo z Klubiny.

Keď sa žena pomýli

V teréne bolo po daždi dosť blata, napriek tomu tento výlet neľutujeme. Veď topánky umyjeme a môžeme zas niekam vyraziť. Možno sme si cestu poplietli, možno žena nemá vždy pravdu, možno to malo byť len krátke „nadýchnutie sa prírody“ – no nakoniec z toho vznikol 2,5 hodinový výlet, ktorý mal hmlu, aj slnko, strmé svahy, aj tiché osady, blato na topánkach a aj výhľady, ktoré sa nezmazávajú z pamäte, ani z duše.

Niektoré omyly stoja za to – lebo nás zavedú presne tam, kde by sme sa inak neodvážili vyjsť.

Príspevok Rozhľadňa na Hladkom vrchu, keď žena vie presne, kam ideme zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Bojnická rozhľadňa a ako nás k nej zranenie doviedlo: Môj manžel mal výron. Nie, nie ten, na ktorý by sa väčšina mužov v jeho veku mohla tešiť. Zlé sa vie stať rýchlo. Na krátkej nedeľnej prechádzke dolinou si privodil výron členka. Hrdinsky zišiel k autu a ešte hrdinskejšie s tým nechcel ísť k lekárovi. Noha však puchla, bolesť nepoľavovala a tak po týždni presviedčania zašiel k lekárovi. Prognózy neboli zrovna optimistické – lekár riekol: "počítajte tak 6 týždňov liečby."

Pre športovca, akým je Ľubko, to bolo ako rana pod pás. Samozrejme poslúcha rady lekárov, avšak po pár týždňoch začína nohu postupne zaťažovať a tak zvažujeme, kam by sme sa mohli vybrať aspoň na krátky výlet.

Výronové príležitosti

Premýšľame, kde sa vieme doviezť autom a kde netreba veľa šliapať. Človek by si myslel, že je týmto úrazom limitovaný, opak je však pravdou. Príležitosti treba len vedieť správne hľadať.

Blízko Žiliny je to napríklad Vodné dielo Žilina, Budatínsky hrad, hrad Strečno, Žilinský lesopark, či v Terchovej Socha Juraja Jánošíka. Trochu ďalej môžeme navštíviť Skanzen Vychylovku, kúpeľný park Rajecké Teplice, Liptovskú Maru, Oravský hrad, Štrbské pleso, či Bojnice.

A práve Bojnice nás oslovili.

Bojnice

Máme to tak na hodinku autom a neboli sme tu už snáď 20 rokov. Zámok a Zoologickú záhradu máme prechodenú ešte z mladosti. Hľadáme však miesto, kde je pekný výhľad bez nutnosti dlhého chodenia. Práve v Bojniciach sa nám otvára možnosť na takúto krátku prechádzku, tak do jedného kilometra a síce výstup na vyhliadkou vežu Čajka v oblakoch.

Bojnická Rozhľadňa Čajka v oblakoch

Veža je vysoká zhruba 30 metrov, nachádza sa na upätí Malej Magury. Chodník je zhruba 550 metrov dlhý s pomalým 6% stúpaním. Je bezbariérový, vhodný aj pre rodiny s kočíkmi, či osoby na vozíčku. Tiež nás poteší možnosť, že tu môžeme ísť aj so psíkom, takže to s našou Heidi hneď využijeme. Tvar veže by mal pripomínať letiacu čajku, tu však naša obrazotvornosť trochu pokrivkáva a tak sa radšej kocháme pohľadmi z veže do okolia.

V okolí sa nachádzajú ďalšie atrakcie ako Tarzánia (lanová dráha), Šmolkovská dedinka, či Dinopark s pohybujúcimi sa dinosaurami. Tiež sú tu stánky s občerstvením, kde si môžete kúpiť i nejaký ten suvenír, či dať si kávu.

Obdivujeme Bojnický zámok z výšky, mesto Bojnice, Prievidzu, Rudniansku kotlinu, pohoria Vtáčnik, či Kremnické vrchy a dovidíme až na týčiaci sa vrchol Kľak.

Adrenalínové prvky tentokrát kvôli Ľubkovmu zraneniu členka vynechávame, ale zvrchu veže sa viete nadol spustiť nerezovým tobogánom, či prejsť medzi poschodiami sieťovým tunelom. Okolie veže tiež poskytuje množstvo zábavy pre deti i dospelých. Pripravte sa však na to, že budete musieť načrieť hlbšie do peňaženky. Vstup na vyhliadkovú vežu stojí 10 eur.

Rajecká Lesná

Cestou domov sme sa zastavili ešte na nedeľný obed U Hromadov v Rajeckej Lesnej. Každý nám toto miesto odporúčal a k odporúčaniam sa môžeme len pripojiť.

Nenáročný výlet

Čo dodať na záver? Aj keď nás nečakaný úraz prinútil spomaliť, ukázal nám, že krásu a dobrodružstvo nemusíme hľadať len na náročných túrach či v diaľkach ďaleko za hranicami. Stačí otvoriť oči a pozrieť sa na miesta, ktoré sme možno prehliadali. Bojnická rozhľadňa Čajka v oblakoch nám poskytla presne to, čo sme v tejto fáze potrebovali – jemné pohladenie pre dušu, bez zbytočného zaťaženia tela. Výhľady, ktoré potešia srdce, nedeľnú poobednú kávu vonku pod slnkom a spoločný zážitok, na ktorý budeme ešte dlho spomínať.

A možno práve to je podstata cestovania a spoznávania – nie výkony, ale chvíle, ktoré nás spoja a obohatia, bez ohľadu na to, koľko krokov k nim treba prejsť.

Príspevok Bojnická rozhľadňa: Ako nás zranenie zaviedlo k Čajke v oblakoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Letné horúčavy gradujú, občas sa cítime ako roztopený zmrzlinový kornútik v aute bez klímy a tak zvažujeme, kam sa vyberieme na letnú dovolenku. Rozhodovanie bolo tento rok tak trochu kompromisom medzi našimi predstavami a predstavami mojich rodičov. Väčšina teenagerov považuje cestovanie s rodičmi za maximálne trápne. My sme vo svojich trinástich rokoch neboli iní. Časom sme však dospeli a krátko po štyridsiatke zisťujeme, že cestovanie s rodičmi vie byť často aj zábava. Dve generácie, jeden ostrov a žiadna ponorka: Ako sme prežili výlet na Malorku s rodičmi?

Na Malorku s rodičmi

Moji rodičia v dôchodkovom veku ešte nikdy neleteli lietadlom a tak sme im chceli dopriať tento zážitok. A prečo vravím o kompromisoch? Boli sme zvyknutí cestovať sami – low-cost – bez cestovky, nájsť si ubytovanie cez booking a objavovať krásy ostrovov ako je Nórsko, Island, či Azorské ostrovy požičaným autom.

Naši nám však v tomto asi moc nedôverujú a tak ako barličku chcú mať slovenskú delegátku (veď človek nikdy nevie), takže tentokrát to dávame formou all inclusive cez jednu nemenovanú cestovku. Po dlhom zvažovaní, kam sa vybrať sme si zvolili Malorku – perlu Stredozemného mora.

Malorka

Ostrpv Malorka je najväčší z Baleárskych ostrovov a okrem krásnych pláží s tyrkysovým morom a bielym pieskom, ponúka toho omnoho viac, čo sa oplatí preskúmať.

Stan sme teda tentokrát vymenili za hotelovú izbu s vlastnou kúpeľňou a kávu z variča sme vymenili za ľadové drinky v bare. A vlastne sme si povedali, že i to je fajn. Oddych a ničnerobenie. V dnešnej dobe plnej stresu, náhlenia sa a vyhorení, je potrebné na chvíľu zastaviť, spomaliť a vydýchnuť si. To isté som povedala i svojmu manželovi Ľubkovi, ten však pasívne oddychovať nevie a tak behal každé ráno ešte pred východom slnka 13-kilometrové okruhy po letovisku.

Ja som sa ho pokúsila v tomto nasledovať. Avšak len v myšlienkach – ležmo, z postele. A tak, aby sme i z tejto dovolenky mali o trochu viac zážitkov ako len ležanie na pláži, požičali sme si na deň auto a rozhodli sme sa preskúmať aspoň Cap de Formentor a záhrady D´Alfabia.

Cap de Formentor

Cesta na Cap de Formentor je sama o sebe zážitkom. Je plná ostrých zákrut, tunelov a scenérií, ktoré ju robia obľúbenou aj medzi cyklistami. My sme sa autom dostali len na záchytné parkovisko a odtiaľ nás na výbežok odviezol autobus. Lístok stojí pre jedného 3 eurá.

Cap de Formentor sa nachádza na severovýchodnom výbežku ostrova Malorka. Poznáme ho aj ako „koniec sveta“ a poskytuje dychberúce výhľady na Stredozemné more. Útesy dosahujú výšku až 300 metrov nad morom. Na samotnom konci výbežku stojí maják Far de Formentor, ktorý postavili v roku 1863. Je najvyššie položeným majákom na ostrove a stále aktívne slúži na navigáciu lodí.

Prírodná rezervácia

Oblasť je súčasťou chráneného prírodného územia. Môžete tu pozorovať rôzne druhy vtákov – napríklad sokola alebo orla. Cap de Formentor je tiež domovom endemickej flóry a fauny. Po ceste späť sme sa zastavili aj na Mirador Es Colomer, kde sme objavili úžasné panoramatické výhľady. Patria medzi najikonickejšie na celom ostrove. Zo zaujímavostí ešte spomeňme, že toto miesto navštívilo i mnoho umelcov, básnikov, či spisovateľov, napríklad i osobnosti ako Winston Churchill či Charlie Chaplin.

Jardines D´Alfabia

Formentor sme objavovali doobeda, neskôr poobede sme sa vybrali na opačný smer - obdivovať nádherné záhrady Jardines D´Alfabia. Nachádzajú sa pri ceste medzi hlavným mestom Palma de Mallorca a Sollérom, v pohorí Serra de Tramuntana. Na rozdiel od rušných turistických miest ponúkajú ticho, tieň a meditáciu – ideálne miesto na únik od horúčav a ruch letovísk.

Vďaka svojej atmosfére a zachovalému historickému charakteru sú záhrady s obľubou využívané i ako kulisa pre filmy, svadby či reklamné kampane. Nájdete tu palmy, citrusy, bambusy, staré viniče, lotosy, či jazierka s leknami. Jednou z najväčších atrakcií je vodná alej, kde vodné trysky vytvárajú oblúky cez cestu. Nemohli sme si tento pôsobivý zážitok v horúcom počasí nechať ujsť a tak sme sa i my tryskajúcou vodou osviežili.

Záhrady D´Alfabia majú korene v arabskom období z 10.–13. storočia, keď bola Malorka pod nadvládou Maurov.

Ako sme prežili výlet na Malorku s rodičmi?

Niečo nové sme objavili, niečo nové sme sa naučili a rodičia prvýkrát leteli. I oni si let užili prilepený na okne, naučili sa pár nových anglických fráz – „white wine“ zvládli bravúrne a vlastne celý pobyt bola s nimi jedna veľká zábava. Takže misia splnená a určite sa na Malorku niekedy i mimo sezóny radi vrátime.

Malorka nám ukázala, že spomaliť je v poriadku. A že aj keď cestovky a bufetové stoly nie sú našou DNA, niekedy je fajn vypnúť a nechať sa len tak unášať. Lebo oddych nie je o tom, čo robíme, ale s kým to robíme.

Malorka

Hiking. more a najkrajšie miesta Malorky

Viac

Príspevok Dve generácie, jeden ostrov a žiadna ponorka: Ako sme prežili výlet na Malorku s rodičmi zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jedna pranostika na apríl tvrdí - Neraduj sa veľmi v prekrásnom apríli, obyčajne býva za ním máj nemilý. My si však z pranostík ťažkú hlavu nerobíme a nedeľné aprílové slnko nás opäť ťahá von do prírody. Znovu sme sa inšpirovali výzvou 7 kopcov, 3 jazerá a za náš cieľ si vyberáme najvyšší vrch nášho obľúbeného pohoria - Veľkofatranská Smrekovica.

Veľkofatranská Smrekovica

Na vrchol nevedú žiadne značkované chodníky, no až k horskému hotelu Granit Smrekovica vedie asfaltová cesta. Tá značne uľahčuje prístup na liptovskú vetvu hlavného hrebeňa. Táto nenáročná túra oslovila aj mojich rodičov – predstava krásnych výhľadov bez extrémneho fyzického výkonu ich presvedčila opustiť pohodlie domova.

Granit Smrekovica

Autom sa vyštveráme k vojenskej zotavovni, kde sa nachádza i priestranné parkovisko. Odtiaľ pokračujeme už po svojich. Po zhruba 10 – 15 minútach prichádzame k Horskej chate Smrekovica. Je v závere doliny Vyšné Matejkovo, v blízkosti sedla, ktoré oddeľuje masív Smrekovice od hrebeňa. Pri fotení pri rázcestníku pri horskej chate Smrekovica sme sa prestriedali so starším manželským (mileneckým?) párom. Ich fotku sme potom videli na facebooku výzvy 7 kopcov 3 jazerá, tak ich týmto srdečne pozdravujeme.

Prírodná rezervácia Smrekovica

Vyhlásili ju v roku 2012 na ploche 59 hektárov. Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma je zabezpečenie ochrany ekosystému prirodzených smrekových lesov s biotopmi európskeho významu. Smrekové lesy čučoriedkové a vysokobylinné so zachovalou štruktúrou pralesovitého charakteru a prirodzených procesov v nich prebiehajúcich.

A skutočne prechádzame cez lesy, ktoré sú hodné ochrany. Cestou nás zaujme modré značenie s veľkým písmenom „A“ na stromoch, ktoré označuje najprísnejšie chránené územie s piatym stupňom ochrany. V tejto zóne je zakázaná ťažba dreva, výstavba, poľovníctvo, aj iné zásahy do prírody. Najhrubšie smreky tu majú priemer okolo 1 metra, najstaršie smreky dosahujú vek úctyhodných 300 rokov. Najmä v blízkosti hrebeňa má les rozvoľnený charakter. A tak sa i my od horskej chaty vydávame chodníčkom do sedla, aby sme sa kochali výhľadmi.

Skalná Alpa

Ďalej sa dá pokračovať prechádzkou na Skalnú Alpu, avšak samotný vrchol je mimo turistickej trasy a nie je voľne prístupný. Turistická magistrála vrchol traverzuje východnými svahmi, napriek tomu je z neho zaujímavý výhľad. Z odlesnených častí sme pozorovali viacero vrcholov Veľkej Fatry, a pri priaznivých podmienkach sme dovideli aj na Nízke Tatry a Malú Fatru.

Samotná Smrekovica má síce zarastený vrchol bez výhľadov, no okolitý terén ponúka množstvo nádherných scenérií. My sme dokonca v sedle stretli i skupinku turistov, ktorých sprevádzal horský vodca a boli zo sedla pozorovať medvede. Údajne aj jedného zahliadli, ktorý potom zabehol naspäť do lesa.

Nenáročná turistika

Ak hľadáte pohodový výlet s nádychom dobrodružstva uprostred nedotknutej prírody, Smrekovica je skvelou voľbou. Navyše odporúčame navštíviť aj Horskú chatu Smrekovica – po túre si tam môžete pochutnať na poctivej domácej kuchyni. Na výber je množstvo polievok, tradičné hlavné jedlá a na záver dobre vychladené orosené pivo.

Deň sme zakončili s pocitom, že sme našli miesto, kde sa stretáva ticho lesa s majestátnosťou hôr. Kde aj menej skúsený turista môže zažiť dotyk divočiny. Smrekovica nie je len cieľ na mape. Je to zážitok, ktorý sa nevtieravo zapíše do pamäti a nechá vás túžiť po ďalšom návrate. Lebo práve v takýchto chvíľach si uvedomíme, že jar nie je len o pranostikách. Je predovšetkým o objavovaní krás, ktoré máme priamo pred nosom.

Príspevok Veľkofatranská Smrekovica: Nenáročný turistický výstup do srdca Veľkej Fatry zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Lednica a Lednické Rovne sú dve obce v Trenčianskom kraji, neďaleko Púchova, ktoré spája bohatá história a krásna príroda. Zamysleli sme sa, čo majú spoločné. Už len ich názvy a historické pozadie naznačujú, že v minulosti mohli byť silno prepojené. "Lednica" pochádza zo slovanského základu a pravdepodobne súvisí so slovom „led“, čo mohlo poukazovať na chladné vodné zdroje v oblasti. "Rovne" odkazujú na rovinatý terén v okolí.

Vydali sme sa na objavnú cestu týmito obcami, ktorá nás zaviedla k hradu, historickému parku a známej megalavičke.

Hrad Lednica

Hrad Lednica, situovaný v centre rovnomennej obce, patrí k najzachovalejším hradným ruinám v regióne. Parkujeme pri obecnom úrade v sobotné ráno, kedy v obci panuje pokojná atmosféra. Pod hradom naďabíme na Katarínkin prameň. Pramenitá voda nás osvieži na tele i na duši. Na náučnom paneli si môžeme prečítať povesť o krásnej Katarínke.

Cesta na hrad trvá len niekoľko minút. Pri vstupe nás privíta milá pani vyberajúca vstupné (2,50 € na osobu). Kúpou vstupenky podporujeme občianske združenie, ktoré sa stará o obnovu hradu. Okrem letáku dostávame aj QR kód s digitálnym audiosprievodcom. Ten nás sprevádza históriou celej pamiatky.

Dominanta obce s krásnymi výhľadmi

Po nasnímaní tohto kódu nás hradom sprevádza digitálny audiosprievodca a odhaľuje tajomstvá hradu. Hrad Lednica patril medzi kráľovské hrady a vznikol v druhej polovici 13. storočia. Hrad vystriedal niekoľko majiteľov, okrem iných ho vlastnili napríklad i pán Váhu a Tatier - Matúš Čák Trenčiansky, rodina Pakšiovcov, Bielikovci, či košický kapitán Imrich Telekeši.

V rokoch 1663 turecké vojsko prepadlo aj Púchovskú dolinu. Lednického hradu sa však ani nedotkli. Tak ostal zachovaný. Na autentickom vyobrazení hradu z roku 1830 sú ešte dobre viditeľné všetky veže, bašty a budovy, avšak ďalšie desaťročia hrad chátral a zub času sa podpísal i na ňom.

Bežný realitný maklér by samozrejme chátranie označil za historickú patinu a starožitný rustikálny nádych. Avšak faktom zostáva, že sa jedná o zrúcaninu. A riadnu.

V časoch svojej najväčšej slávy hrad pozostával zo 45 rozličných miestností, nepočítajúc do toho priestory vo veži Straka. Vyhliadka Straka, na ktorú sme sa najviac tešili - dostanete sa na ňu po vysokom rebríku a úzkych schodoch vytesaných priamo do skaly - je z dôvodu hniezdenia chránených druhov vtáctva do 15.6. uzavretá. My si však tým nenecháme pokaziť náladu a vnímame to ako príležitosť navštíviť hrad niekedy opäť.

Megalavička s panoramatickým výhľadom

Po návšteve hradu si vychutnávame občerstvenie čajom, hroznom a zlepeňákmi. Rozhodujeme sa preskúmať obriu lavičku na protiľahlom kopci. Zvlášť sa tomu poteší naša kamarátka fenka Heidi, keďže na hrade bola na vôdzke a na kopci oproti môže byť pustená. K lavičke nás dovedie modro-značený turistický chodník zhruba za pol hodinku..

Lavička, vyrobená z borovicového dreva, váži 1,5 tony a ponúka úchvatný panoramatický výhľad na Lednický hrad a okolitú krajinu Lednica a Lednické Rovne, aj na neďaleký hrad Vršatec a Vršatecké bralá.

Historický park v Lednických Rovniach

Po výlete v Lednici sadáme do auta a za pár minút sme v druhej obci s podobných názvom -  Lednické Rovne. Zlákal nás historický park takmer v centre Lednických Rovní, neďaleko kaštieľa. Park s rozlohou 18,5 hektára vykazuje všetky znaky prírodno-krajinárskeho štýlu a právom patrí medzi najvýznamnejšie historické parky na Slovensku vďaka vysokému stupňu autenticity ako odkazu minulosti.

Nájdete tu chrám bohyne Minervy, novorenesančné mauzóleum i mnohé ďalšie drobné romantické stavby. Park bol v roku 2006 zaradený do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta, i preto je našou povinnosťou park čo najautentickejšie zanechať pre budúce generácie. 

Lednica a Lednické Rovne

ponúkajú jedinečnú kombináciu histórie a prírody. Hrad Lednica s nádhernými výhľadmi, impozantná megalavička a historický park v Lednických Rovniach robia tieto miesta ideálnym cieľom na výlet. Či už ste nadšený turista, milovník histórie alebo hľadáte miesto na oddych, tieto obce vás určite očaria.

Príspevok Lednica a Lednické Rovne – dve malebné obce spojené históriou a prírodou zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kto by nechcel stráviť deň v Strážovských vrchoch, kde sa spája krásna príroda, fascinujúca história a trocha dobrodružstva? Práve o takýto zážitok sme sa postarali cez víkend, keď sme našich rodičov zobrali na výlet na hrad Uhrovec, ktorý je súčasťou výzvy „7 kopcov, 3 jazerá“. Výlet z Jankovho vŕšku na hrad Uhrovec, ktorý sa tváril ako nenáročná túra, nám dal poriadne zabrať, ale odmenil nás aj množstvom úžasných pohľadov.

Jankov vŕšok

Vyrážali sme zo Žiliny okolo deviatej ráno. Počasie bolo ako z katalógu – síce chladno, zato však slnečno. Smerovali sme na Jankov vŕšok, ktorý je súčasťou už spomínaných Strážovských vrchov a zároveň je od roku 1993 prírodnou rezerváciou. Tento kopec s nadmorskou výškou 533 metrov, je známy nielen svojou flórou, ale aj bohatou históriou. Územie je charakteristické výskytom drieňových dúbrav na vápencovom podloží a bohatou populáciou vstavačovitých rastlín. Jankov vŕšok je tiež významným miestom slovenskej histórie.

Po príchode nás privítal pamätník Slovenského národného povstania, ktorý nás okamžite vtiahol do minulosti. Mohyla, symbolický cintorín, bunkre a amfiteáter... Tu všetko dýcha históriou a odhodlaním ľudí, ktorí počas 2. svetovej vojny bojovali za slobodu.

Pamätník SNP

Pôsobila tu počas vojny Partizánska brigáda Jána Žižku pod velením plukovníka Teodora Polu. Partizáni si vybudovali bunkre, z ktorých jeden sa stal miestom tragédie. 13. februára 1945 v ňom hitlerovské vojská upálili siedmich zranených partizánov.

Na pamiatku padlým hrdinom SNP tu bola teda krátko po oslobodení postavená mohyla. Základný kameň položil v roku 1946 Karol Šmidke. Výstavba prebiehala za účasti obyvateľov okolitých obcí, priamych účastníkov SNP a brigádnikov z Moravy a Čiech. Práce sa vykonávali ručne, keďže v tom čase na Jankovom vŕšku nebola elektrina, ani voda. Po štyroch rokoch bola mohyla dokončená a slávnostne odhalená v auguste 1951 pri príležitosti osláv SNP. Následne sa vybudoval vodovod, elektrická sieť a cestná infraštruktúra.

Rodáci z Uhrovca

S Jankovým vŕškom sa spájajú aj miestne povesti, najmä príbehy o zbojníkovi z družiny Juraja Jánošíka. Každoročne koncom augusta sa tu konajú spomienkové oslavy SNP. Oblasť je tiež dejiskom medzinárodných motoristických a cyklistických pretekov do vrchu.

My sme sa z Jankovho vŕšku vydali po červenej turistickej značke, následne sme pokračovali po modrej k hradu. Po asi polhodinovom stúpaní po červenej sme sa dostali na Holý vrch, kde sme sa zastavili, aby sme si oddýchli a porozmýšľali. Prečo je chodník pomenovaný po Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi? Okrem toho, že sa obaja narodili v Uhrovci, a to ešte v tom istom dome, v budove miestnej školy, zdieľali podobné hodnoty a mali by si čo povedať. Ľudovít Štúr, ako politik a národný buditeľ, sa usiloval o ochranu práv slovenského národa na uhorskom sneme. Alexander Dubček sa zas v 60. rokoch 20. storočia snažil o demokratizáciu komunistického režimu v bývalom Československu. Zaujímavé je, že aj keď obaja žili v úplne iných historických obdobiach, ich ciele boli podobné. Bojovať za práva a slobodu malého národa v srdci Európy.

A kým sme sa zamýšľali nad osudmi týchto dvoch veľkých osobností, naskytol sa nám pohľad na okolité hory. Pripomenul krásu tohto kúska Slovenska. Zrazu sme sa cítili, akoby sme sa na chvíľu stali súčasťou minulosti. Nemohli sme sa ubrániť pocitu, že história Slovenska je zapísaná nielen v knihách, ale aj v každom kroku, ktorý urobíme po tejto krásnej krajine.

Keď sme ešte z Jankovho vŕšku zbadali hrad Uhrovec, očakávali sme len krátky kúsok cesty. Oči nás však klamali. Pred nami sa otvoril nádherný hrebeň, no zároveň aj strmé stúpanie a klesanie, ktoré nás ešte poriadne potrápilo.

Hrad Uhrovec

Hrad Uhrovec je skutočným klenotom medzi slovenskými hradmi. Postavený v 60. rokoch 13. storočia ako refugiálny hrad, údajne nikdy nepadol do rúk nepriateľa a dodnes si zachoval takmer všetky svoje historické prvky. Jeho neskororománska kaplnka, impozantné veže a renesančný palác s detailmi, ktoré sa bežne na iných hradných zrúcaninách nenachádzajú, robia z Uhrovského hradu jedno z najcennejších miest na Slovensku.

Počas svojej histórie prešiel rôznymi rukami, no až do dnešného dňa si zachoval impozantnú architektúru. Zachovala sa tu už spomínaná neskororománska kaplnka, veže a rozsiahly renesančný palác, ktorý je ozdobený množstvom architektonických detailov.

Návštevníci tu môžu obdivovať nielen krásu paláca, ale aj zaujímavé prvky, ako je krb, záchod či cisterny, ktoré na iných hradných zrúcaninách už dávno chýbajú. Hrad dnes spravuje občianske združenie Hrad Uhrovec, ktoré sa stará o jeho obnovu a konzerváciu, aby mohol slúžiť ako klenot našich dejín aj pre ďalšie generácie.

Strážovské vrchy

Po prehliadke hradu sme sa rozhodli vrátiť na Jankov vŕšok, kde sme začínali. Nohy nás síce boleli, ale pocit z krásne prežitého dňa to úplne vynahradil. Celkovo sme nachodili 12 kilometrov, s prevýšeniami 660 metrov, zvládli sme to za zhruba 4 a pol hodiny a získali sme nové vedomosti o histórii a prírode Slovenska. A čo je najlepšie – aj náš verný spoločník, fenka Heidi, mala z tohto výletu nezabudnuteľný zážitok.

Tento výlet nám pripomenul, že Slovensko je plné neobjavených pokladov a že história tejto krajiny je ukrytá na každom kroku.

Príspevok Z Jankovho vŕšku na hrad Uhrovec: Putovanie históriou a prírodou zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.