31.5.2019 – piatok
Včera sme si v tej samoške zabudli kúpiť nejaké chutné a zdravé raňajky. Pykáme a prežúvame instantnú kašu zo sáčku, ktorá síce nemá éčka, umelé farbivá, konzervanty, ale bohužiaľ ani chuť. Dnešný cieľ v Sao Miguel: čajová plantáž Chá Gorreana a trail Lomba del Rei
Čajová plantáž Chá Gorreana
Ajka a ja sme totálni čajopiči a veľmi sa tešíme. Čajovú plantáž Chá Gorreana spravuje spoločnosť Gorreana Tea Co., Je to rodinný podnik a najstaršia Európska čajová plantáž, vznikla v roku 1883.
História čaju
Mimochodom, viete ako sa k nám dostal čaj? Z Číny? Áno, ale je tu ale. Prví Európania, ktorí sa dozvedeli, že niečo ako čaj vôbec existuje boli Portugalčania, keď doplávali do východnej Indie. Zároveň boli prví Európania, ktorí sa dostali do Číny a začali čaj do Európy dovážať. Spočiatku sa používal len na medicínske účely a aj na tie si ho mohla dovoliť len šľachta. Veci sa zmenili, keď sa portugalská princezná Katarína z Braganzie vydala za anglického kráľa Charlesa II. v roku 1662. Nevieme či mu padla do oka alebo to bolo kvôli obrovskému venu (peniaze, koreniny, aztécke poklady a prístavy Tanger a Bombay).
Každopádne to veno obsahovalo aj debny s čajom a Katarína na ňom silno frčala. V Anglicku sa stala populárnou, spolu so svojou bledou osobou spopularizovala aj pitie čaju medzi šľachtou aj na ne-medicínske účely. No a po tejto influencerke a otvoreniu obchodných trás Anglicko-Portugalsko-Čína sa z pitia čaju stal módny trend aj medzi nižšími vrstvami. Príchod čaju do východnej Európy nie je taký zaujímavý, jednoducho ho do Ruska asi doviezol nejaký Mongol na oslíkovi a odtiaľ sa dostal k nám. Aj preto my voláme čaj tak ako ho volali Rusi „chai“.
Trochu som odbočil. Čaj Gorreana je najstarší v Európe a v súčasnej dobe tiež jediný, ktorý sa tu pestuje. Tento čaj je medzinárodne uznávaný ako „world class“.
Plantáže čajovníku
Plantáže čajovníku čínského sú stovky míľ ďaleko od priemyselného znečistenia v sviežich smaragdovo-zelených kopcoch na ostrove v Atlantiku. Čaj sa tu pestuje bez použitia herbicídov, pesticídov, fungicídov, farbív a konzervačných látok.
Pestovanie čaju na Azoroch nahradilo pokles v produkcii pomarančov. Azorskí pestovatelia si pozvali v roku 1874 dvoch čínskych odborníkov, ktorí ich naučili pestovať a spracovať čaj. Ten sa aj v súčasnosti spracováva s využitím techniky 19. storočia. V súčasnosti je rozloha plantáže Chá Gorreana 32 akrov a produkuje asi 33 ton čaju ročne.
My sme si tu užili príjemný trail v pahorkovitom teréne, ktorý vedie touto rozsiahlou plantážou. Okrem toho je tu príjemné posedenie, čaj je tu zadarmo a k tomu sme sa nabalili suvenírmi.
Po Nórsku, kde najlacnejšia magnetka stojí okolo 20 € a za lepšiu si vypýtajú Vašu obličku a ľavé oko je to tu cenovo veľmi priaznivé. Keďže sme okolo tejto plantáže často prechádzali na našich výletoch, vždy sme sa tu zastavili na, ako sme to začali volať, „Azorské pitie čaju“.
Lomba d’el Rei
Náš poobednajší trail je okruh Lomba d’el Rei. A poviem Vám, mne vyrazil dych. Keby ste mi ukázali fotky, neveril by som, že sú z Európy. Veľká časť úseku prechádza popri potôčiku úzkou dolinou, kde vegetácia pripomína južnú Ameriku. Hneď som musel zacitovať Jessieho Venturu: „Kambodža je proti tomu Kansas.“ (Predátor, 1987).
Nad tým sa týči neskutočne vysoký most. Keď sme prišli ku ruinám kamenného mlynu, ktorý pohltila „džungľa“, cítil som sa ako Indiana Jones.
Čo do turistického značenia, na rozdiel povedzme od Grécka, kde sme pri výstupe v ťažkom teréne na Kali Limni videli pri osem hodinovej túre dve značky, na Azorských ostrovoch nezablúdite. Azorčania majú krásne značené oficiálne turistické trasy a vždy Vás upozorní veľké X na ceste, kam sa nemá ísť, resp. kde cesta nepokračuje.
Po výlete navštevujeme reštauráciu Poco Azul v dedinke Achadinha, kde večeriame. Ajka ma počas jedla nenápadne upozorní: „Miláčik, máš v ryži slimáka.“
„To je mušľa, je to ryža s morskými plodmi.“ vysvetľujem.
„Každopádne, ak ťa to uvidím zjesť, tak odo mňa večer nečakaj viac ako škrabkanie chrbta.“
K autu sa vraciame cez dedinku Achadinha, čo znamená malá Achada. Ajka koštatuje: „Achada a Achadinha, to je ako u nás Divina a Divinka.“ To im však ukrivdila, lebo táto „dvojobec“ mala podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 sotva 1000 obyvateľov, ani nie tretina z toho čo má Divina a Divinka.
Zajtra sa chystáme objavovať jazerá v sopke Sete Cidades na západnej strane ostrova.
