Bicyklom naprieč Austráliou: Vyspať sa v Blackwater

Kemp, ktorý som našiel v Capelle bola naozaj veľmi dobrá voľba. Hoci starší ale pekný, čistý so všetkým, čo človek potrebuje. Večer som si dal s nejakými staršími novozélanďanami obligátne dve pivká. Myslel som, že prisadnem a trochu sa priučím angličtiny, ale z tej ich bolo naozaj veľmi ťažké sa niečo naučiť. Ale mal som záchytný boh lebo každé druhé slovo bolo FU..

Tak sme trochu posedeli a k obvyklým dvom pivkám bola Fish & Chips ale tentokrát bola Fish cez celý tanier. Hranoliek tiež kopcom a stálo to celé 10 AUD (nejakých 7 eur).

Papagáje nerobia len radosť

Ráno vstávam o piatej. Trochu neskôr ako včera ale to bol aj zámer. Kilometre mám nadbehnuté, tak som sa rozhodol nechať to na voľno: kedy sa zobudím, vtedy sa zobudím.

Zobudil ma rev vtákov. Keď som vyšiel zo stanu, zistil som, že nálet tu robia papagáje, veľmi pekní ale veľmi hluční.  Veľmi sa mi nechcelo vyliezať zo stanu. Čím viac sa posúvam do vnútrozemia a čím viac na juh, tak aj noci začínajú byť chladnejšie. A spať prikrytý spacákom bolo veľmi príjemné.

Jedno oblečenie mám opraté a jedno suché. Takže pohodička. Všetko ponabíjané, voda doplnená, Mayo skontrolovaný, tak môžem vyraziť do ďalšieho dňa.

Na Emerat

Vyrazil som pred siedmou a idem asi hodinu. Šliape sa mi výrazne lepšie, fúka len slabý vietor aj to z boku. Hneď to poznať na priemerke. Našťastie mám len cyklokomputer, ktorý mi neukazuje okamžitú rýchlosť. Ako sa poznám, som súťaživý a dnes by som bol už odpálený. Niektoré veci je lepšie nevedieť.

Občas zastavujem lebo fotím. Občas zastavujem kvôli vtákom.

Takmer neuplynie deň, aby ma nenapadol nejaký vták. Sú to nejaké straky, havrany alebo bohvie čo je to. Konkrétne tento ma napadol. Aj mi dal ranu do prilby. Potom na križovatke, ked som mal červenú sadol na značku a obzeral si ma. Začínam mať z toho pomaly Hitchkockovskú fóbiu. Nie z hadov a pavúkov ale vtákov.

Dnes vyzerá byť velmi slnečný deň, nikde ani obláčika, snáď čosi na obzore príde a donesie malý tieň.

Ráz krajiny sa zmenil, pribudli stromy aj kopčeky a je to tu také prívetivejšie. Zmizli aj ostnaté drôty okolo cesty, nieže by zmizli úplne ale je ich výrazne menej. Pocit je taký príjemnejší: nie som už na tej ceste uväznený. Hoci zísť z cesty do tej vysokej neprebádanej trávy sa mi veľmi nechce. Bohvie čo všetko v nej je.

V centre Emeratu

Prichádzam do mestečka Emerat. Sily zase ubudli ale dúfam, že cez obed to dobijem a budem pokračovať ďalej. Pred mestečkom na chvíľu zastavujem a zdriemnem si na betónovej lavičke. Zídem do mesta, doplním vodu, najem sa- poriadny tanier polievky „tomyum“ s krevetami. Dúfam, že to dodá dosť sily. Hlava velí pokračovať ďalej na Blackwater. 

Ponúkali sa mi dve trasy. Hodil som si korunu a vyšlo na cestu bližšie k pobrežiu. 

Bicyklom naprieč Austráliou: Vyspať sa v Blackwater restartnisa foto Peter Božík
Centrum Emeratu

Vodné patálie

Ked som vyšiel po dobrej polievke von, zistil som ďalší technický problém. Bandaska s vodou ktorú veziem pod riadidlami je prasknutá a vyteká mi voda. Okrem toho, že som včera stratil jednu fľašu, tak dnes som prišiel o druhú. Budeme musieť zápasiť trochu s novou vodnou logistikou.

Tak si to šliapem na Blackwater. Mám nájdený krásny free kemp bez platenia, sprcha, záchody, tak som celkom natešený. Valím to do kempu zachádzkou asi desať kilometrov ale pri tých najazdených kilometroch to nie je až taký problém.

Po ceste nájdem takýchto krásnych hrdzavých krásavcov. Típek tým zjavne žije, má ich odstavené vo dvore desiatky a vidieť, že prevelikú záľubu v tom má. Chvíli zastavujem, fotím a šliapem do finále.

Do kempu by to malo vydať nejakých 140 km. 

Blackwater

Veľké prekvapenie. Žiadny kemp tu nie je. Je tu ťažobná spoločnosť a nejaká ubytovňa pre zamestnancov. Pre mňa však rozhodne nie.

Dohodnúť sa s niekým? Je to obrovské obrovské obrovské. Veľká ťažobná spoločnosť. Po ceste sem som stretával stovky áut, ktoré odtiaľto išli, asi končila šichta. Radšej vyťahujem mobil a znova vsetko preverujem.

Zisťujem, že kemp predsa len asi je ale ono sa to tak iba volá. Ubytovať sa tu nikde nedá a kemp, ktorý som mal vyhliadnutý, je ďalších 18 km. Čiže by to znamenalo 30 km zachádzka dnes tam a 30 ráno naspať. Zapadá slnko, tak to vzdávam a šliapem radšej 10 km dole do mesta. Je tam nejaký karavan park tak snáď….

cestou na Blackwater
cestou na Blackwater

Vyspať sa v Blackwater

Som v meste. Karavan park je ale miesto na tráve tam žiadne už nemá. Jedine na štrku za pekných 56 dolárov. Neviem prečo som to odmietol.

Odchádzam do mesta hľadať niečo iné, hoci teta ma so zadosťučinením ubezpečila, že tu nenájdem nič. Mala pravdu.

Ostávam nakoniec v nejakom parku, pri nejakej búdke, ale je to dosť od ludi a je to v meste. Vivat Austrália. Hádam do rána bude celkom kľud.

Nocľah v Blackwater
Nocľah v Blackwater

Bicyklom naprieč Austráliou

Pošli ďalej
Peter Božík
Peter Božík

Zakladateľ cyklistickej značky Liberty a Mayo, trenčiansky patriot a nadšený cyklocestovateľ. píše o svojich zážitkoch z bicyklovania naprieč Austráliou.

Articles: 25