Lednica a Lednické Rovne sú dve obce v Trenčianskom kraji, neďaleko Púchova, ktoré spája bohatá história a krásna príroda. Zamysleli sme sa, čo majú spoločné. Už len ich názvy a historické pozadie naznačujú, že v minulosti mohli byť silno prepojené. "Lednica" pochádza zo slovanského základu a pravdepodobne súvisí so slovom „led“, čo mohlo poukazovať na chladné vodné zdroje v oblasti. "Rovne" odkazujú na rovinatý terén v okolí.

Vydali sme sa na objavnú cestu týmito obcami, ktorá nás zaviedla k hradu, historickému parku a známej megalavičke.

Hrad Lednica

Hrad Lednica, situovaný v centre rovnomennej obce, patrí k najzachovalejším hradným ruinám v regióne. Parkujeme pri obecnom úrade v sobotné ráno, kedy v obci panuje pokojná atmosféra. Pod hradom naďabíme na Katarínkin prameň. Pramenitá voda nás osvieži na tele i na duši. Na náučnom paneli si môžeme prečítať povesť o krásnej Katarínke.

Cesta na hrad trvá len niekoľko minút. Pri vstupe nás privíta milá pani vyberajúca vstupné (2,50 € na osobu). Kúpou vstupenky podporujeme občianske združenie, ktoré sa stará o obnovu hradu. Okrem letáku dostávame aj QR kód s digitálnym audiosprievodcom. Ten nás sprevádza históriou celej pamiatky.

Dominanta obce s krásnymi výhľadmi

Po nasnímaní tohto kódu nás hradom sprevádza digitálny audiosprievodca a odhaľuje tajomstvá hradu. Hrad Lednica patril medzi kráľovské hrady a vznikol v druhej polovici 13. storočia. Hrad vystriedal niekoľko majiteľov, okrem iných ho vlastnili napríklad i pán Váhu a Tatier - Matúš Čák Trenčiansky, rodina Pakšiovcov, Bielikovci, či košický kapitán Imrich Telekeši.

V rokoch 1663 turecké vojsko prepadlo aj Púchovskú dolinu. Lednického hradu sa však ani nedotkli. Tak ostal zachovaný. Na autentickom vyobrazení hradu z roku 1830 sú ešte dobre viditeľné všetky veže, bašty a budovy, avšak ďalšie desaťročia hrad chátral a zub času sa podpísal i na ňom.

Bežný realitný maklér by samozrejme chátranie označil za historickú patinu a starožitný rustikálny nádych. Avšak faktom zostáva, že sa jedná o zrúcaninu. A riadnu.

V časoch svojej najväčšej slávy hrad pozostával zo 45 rozličných miestností, nepočítajúc do toho priestory vo veži Straka. Vyhliadka Straka, na ktorú sme sa najviac tešili - dostanete sa na ňu po vysokom rebríku a úzkych schodoch vytesaných priamo do skaly - je z dôvodu hniezdenia chránených druhov vtáctva do 15.6. uzavretá. My si však tým nenecháme pokaziť náladu a vnímame to ako príležitosť navštíviť hrad niekedy opäť.

Megalavička s panoramatickým výhľadom

Po návšteve hradu si vychutnávame občerstvenie čajom, hroznom a zlepeňákmi. Rozhodujeme sa preskúmať obriu lavičku na protiľahlom kopci. Zvlášť sa tomu poteší naša kamarátka fenka Heidi, keďže na hrade bola na vôdzke a na kopci oproti môže byť pustená. K lavičke nás dovedie modro-značený turistický chodník zhruba za pol hodinku..

Lavička, vyrobená z borovicového dreva, váži 1,5 tony a ponúka úchvatný panoramatický výhľad na Lednický hrad a okolitú krajinu Lednica a Lednické Rovne, aj na neďaleký hrad Vršatec a Vršatecké bralá.

Historický park v Lednických Rovniach

Po výlete v Lednici sadáme do auta a za pár minút sme v druhej obci s podobných názvom -  Lednické Rovne. Zlákal nás historický park takmer v centre Lednických Rovní, neďaleko kaštieľa. Park s rozlohou 18,5 hektára vykazuje všetky znaky prírodno-krajinárskeho štýlu a právom patrí medzi najvýznamnejšie historické parky na Slovensku vďaka vysokému stupňu autenticity ako odkazu minulosti.

Nájdete tu chrám bohyne Minervy, novorenesančné mauzóleum i mnohé ďalšie drobné romantické stavby. Park bol v roku 2006 zaradený do zoznamu 100 najohrozenejších pamiatok sveta, i preto je našou povinnosťou park čo najautentickejšie zanechať pre budúce generácie. 

Lednica a Lednické Rovne

ponúkajú jedinečnú kombináciu histórie a prírody. Hrad Lednica s nádhernými výhľadmi, impozantná megalavička a historický park v Lednických Rovniach robia tieto miesta ideálnym cieľom na výlet. Či už ste nadšený turista, milovník histórie alebo hľadáte miesto na oddych, tieto obce vás určite očaria.

Príspevok Lednica a Lednické Rovne – dve malebné obce spojené históriou a prírodou zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Po nedávnom pátraní po slovenských Smrekoviciach rozhodol som sa urobiť si jasno aj v Javorinách. Rozložil som mapu na stôl, pripravený čeliť ďalšej výzve. Tentokrát som sa rozhodol nájsť všetky Javoriny na Slovensku. Ako sa ukázalo, hľadanie Javorín na Slovensku je ako sledovať hokej so zavretými očami. Viete, že sa niečo deje, ale netušíte presne kde. Koľko cieľov teda poznáme, ak si povieme: "Túra na Javorinu?"

Veľká Javorina – koruna Bielych Karpát

Prstom som zamieril na západ Slovenska, kde sa na moravsko slovenskom pomedzí, nad Starou Turou, majestátne vypína Veľká Javorina (970 m), kráľovná Bielych Karpát. Je to hora, ktorá nielenže tvorí najvyšší bod tohto pohoria, ale je aj symbolom slovensko-českého priateľstva.

Pravidelne sa tu stretávajú Česi a Slováci. Miešajú sa jazyky, pivo a historky o tom, kto sa sem ako dostal v hustej hmle. „No výborne, našiel som prvú Javorinu,“ povedal som si a zdvihol pohľad s víťazoslávnym úsmevom. Ale nebol to až taký problém, lebo Veľká Javorina bola turistickým cieľom už v prvom ročníku turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá, v roku 2016 a k Holubyho hate som sa na bicykli vybral už snáď desaťkrát.

Panská Javorina – menšia sestra s veľkým šarmom

Presunul som sa na severovýchod a našiel som Panskú Javorinu (943 m), ktorá sa nachádza v Považskom Inovci. Nie je taká známa ako jej veľká sestra, ale je to vrch, kde si môžu turisti vychutnať pokoj a menej preplnené chodníky. Hore je 16 m drevená rozhľadňa. Bol tu aj prístrešok, ktorý ktosi podpálil. Ale čoskoro údajne pribudne útulňa.

Pýtate sa, čo robí Panskú Javorinu zvláštnou? Vďaka rozhľadni, nadmorskej výške, polohe vrchu a rozsiahlym horským lúkam ponúka jedinečné výhľady. Nahor vedie cyklotrasa a niekoľko turistických chodníkov z Považia, cez Bezovec i z topoľčianskej strany- od Kulháňa.

Javorina v Roháčoch

Jedna Javorina s úžasným výhľadom je tiež v Západných Tatrách. Nachádza sa na hrebeni Roháčov medzi Hutianskym sedlom a Bielou skalou. Nádherná túra na Javorinu sa dá po hrebeni predĺžiť až k ďalšiemu z cieľov 10. ročníka 7 kopcov 3 jazerá, mimoriadne fotogenickému Sivému Vrchu. Južné svahy Javoriny hory padajú rovno do Suchej doliny. Roháče sú jednoducho nádherné a Javorina im nesmie chýbať.

Vysoké Tatry a Javorové odtiene

Nie, nemohol som zabudnúť na Javoriny v Tatrách. Javorový štít sa na mape tvári ako elegantný vrchol pre tých, čo si trúfnu na strmšie túry. Pre lenivých turistov je k dispozícii Tatranská Javorina, posledná tatranská dedina za Ždiarom pred poľskou hranicou.

Javorina v Ľubochnianskej doline

Javorina (1327 m) v Malej Fatre sa vypína priamo nad konečnou otočkou cyklotrasy v Ľubochnianskej doline, približne 16 km juhovýchodne od Martina. Západné svahy vrchu okupuje kultový Borišov. Každý turista, ktorý si dá hrebeňovku Veľkej Fatry týmto kopcom prejde. :-)

Javorina v srdci Kysúc

Priamo nad Vychylovkou, v srdci Kysuckých Beskýd nájdete ďalšiu Javorinu (1172 m). Leží v hlavnom hrebeni, len asi 2,5 km juhozápadne, nad vodnou nádržou Nová Bystrica, ktorá bola tiež cieľom 7 kopcov 3 jazerá v roku 2021.

Javorina v Malej Fatre

V Malej Fatre, v blízkosti pamätníka pripomínajúceho tuhé boje počas SNP, je tiež horské sedlo Javorina. Je dôležitou križovatkou turistických chodníkov, kadiaľ prechádza aj Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.

Nízke Tatry neostali stranou

Javorina (1314 m) je tiež v Nízkych Tatrách. Leží nad osadou Magurka, približne 16 km juhovýchodne od Ružomberka, pri Partizánskej Ľupči. Nádherné miesto na turistiku a prechod hrebeňom Nízkych Tatier.

A potom už to ide ako na páse:

• Javorina (938 m) nad Čičmanmi v Strážovských vrchoch
• Javorina (971 m) nad Tisovcom
• Javorina (743 m) v Hačave, ktorá je ale mimo trás NP Slovenský kras
• Javorina (1185 m) nad Vernárom, dostanete sa na ňu zvážnicou z Hlaváčovej doliny, a
• Javorina nad Valčianskou dolinou, neďaleko Hnilickej Kýčery

Určite by som rád spomenul aj poľskú Jaworzynu (940 m), ktorú som si užíval na Babej hore, v MTB parku v Zawoji pred rokmi na poľskej strane. Levočské vrchy niesli tiež kedysi názov Vojenský priestor Javorina. A čo už potom celé pohorie Javorníky?

Poznáte ich ešte viac? Napíšte nám, radi doplníme.

Čo teda znamená výzva: túra na Javorinu?

Po niekoľkohodinovom zápasení s mapou som nakoniec pochopil. Slovensko je krajina, kde Javorina nie je len názov vrchu, ale názvový koncept. Séria turistických lokalít, kde sa môžeš zamyslieť nad tým, koľko Javorín ti ešte ostáva objaviť. S hrubými čiarami na mape a pocitom mierneho triumfu som mapu zložil a rozhodol sa, že nabudúce budem hľadať niečo jednoduchšie. Napríklad „Koľko máme kopcov s názvom Hôrka.“ Alebo, ešte lepšie: „Koľko poznáme reštík s názvom Panorama“.

Výsledok? Slovensko je plné Javorín, každá z nich má svoj príbeh a každá z nich vám dokáže, že hory a turistické mapy VKU skrývajú viac, než sa na prvý pohľad zdá.

Príspevok Túra na Javorinu: Koľko ich poznáme na Slovensku? zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Čachtický hrad je prvý z hradov, ktoré sme navštívili v turistickej výzve 7 kopcov 3 jazerá. Nenáročný cieľ určený skôr ako výlet pre rodiny s deťmi si môžte sťažiť objavením Myjavy a jej kopaníc. Čachtický hrad turistické trasy cyklotrasy tipy na výlety.

Čachtický hrad

Nad obcou Čachtice na západnom Slovensku sa vypína novo zrekonštruovaná zrúcanina známeho Čachtického hradu. Je to bývalé sídlo krvavej grófky Alžbety Báthoryovej, ktorý ho smutne preslávila na prelome 16. a 17. storočia svojimi sadistickými sklonmi. Nazývali ju „krvavá grófka“. Údajne dala zavraždiť až 600 mladých dievčat, aby sa mohla kúpať v ich krvi, a tak navždy zostať mladá a krásna. Na získanie krvi jej slúžila železná panna, ktorá mala v hrudi zabudované dlhé nože. Keď sa k nej dievča pritislo, nože vyrazili z pŕs a krv stekala do pripraveného kúpeľa. Na všeobecný nátlak grófku v roku 1611 v Bytči palatín Thurzo odsúdil na doživotné väzenie. Príbeh „krvavej grófky“, ktorá zomrela v roku 1614, bol viackrát knižne, filmovo a divadelne spracovaný.

Hrad patril do sústavy pohraničných kráľovských hradov chrániacich západné hranice Uhorska. Vznikol v prvej polovici 13. storočia a v 15. storočí ho rozšírili.

Počas stavovských povstaní Čachtický hrad v roku 1708 vypálili vojská Františka Rákócziho. Odvtedy pustol a dnes je malebnou zrúcaninou, ktorá poskytuje nádherný kruhový výhľad.

Hrad Čachtice

Doprava

Autom po diaľnici D1 Bratislava – Žilina, výjazd Nové Mesto nad Váhom / Rakoľuby – Beckov – cca 10 min. do centra obce Čachtice. Z centra obce pešo cca 45 min. po upravenej ceste (časť asfalt, časť štrkový podklad) až po vstupnú bránu do hradu, prípadne motorovým vozidlom na parkovisko pod hradom /obmedzené množstvo parkovacích miest/, odtiaľ cca 20 min. pešo (časť asfalt, časť štrkový podklad).

Vlakom do Čachtíc

železničnou traťou Bratislava – Žilina do stanice Nové Mesto nad Váhom. Odtiaľ vlakom ZSSK do Čachtíc po trati spájajúcu Nové Mesto nad Váhom – Stará Turá - Veselí nad Moravou.  Z vlakovej stanice vystúpite buď v Čachticiach alebo vo Višňovom. ZSSK vychytávka. Na trať medzi Novým Mestom nad Váhom a Višňovým určite nezabudnete. Lokálka s plnou nostalgiou. Žiadne auto za to nestojí. Práve Višňové s jeho poetickou romantikou považujeme za jeden z najkrajších výstupov na Čachtický hrad. Priamo na stanici si dajte v miestnom penzióne pred výstupom pifko. :-)

Turistické trasy Čachtice

Čachtice - Čachtický hrad

Základná trasa pre rodiny s deťmi vedie z námestia Čachtíc kúsok od Draškovického kaštieľa. Podľa informačných tabúľ, ktoré sú v centre obce, ľahko nájdete cestu na hrad a k historickým pamiatkam obce. Z centra obce cesta trvá pešo cca 45 min. po upravenej ceste (časť asfalt, časť štrkový podklad) až po vstupnú bránu do hradu. Táto trasa uspokojí najmä rodiny s malými deťmi, ktorí poňali zdolanie cieľa ako rodinný výlet plný zážitkov. Určite si nenechajte ujsť Čachtické podzemie.

Ak však máte výkonnostnejšie ambície odporúčame nasledovné trasy: Mapa

Šípkové cez Ošmek po hrebeni na Čachtice

Táto trasa je reverzne posledným 24 km úsekom povestného ultratrailu Lazová stovka s ktorou majú viacerí z nás svoje skúsenosti. Trasa vedie po modrej značke z Vrbového, cez zastrčenú dedinku Šípkové, osadu Ošmek, vrch Plešivec po hrebeni až na Čachtický hrad. Späť môžete pokračovať po tej istej trase, alebo sa spustíte do Čachtíc alebo Višňového a odtiaľ vlakom do Nového mesta.

Nové mesto nad Váhom - Čachtický hrad - Višňové

Priamo z Nového mesta nad Váhom vedie tiež medzinárodná diaľková turistická trasa 8114 E8. Prechádza cez vedľajší vrch Pod Drapliakom popri trati do Višňového a odtiaľ strmším výšľapom priamo hore na hrad. Málokto vie, že sa tu nachádza aj menej známa Čachtická jaskyňa.

Stará Turá - Čachtice

Ak chcete trochu ochutnať aj myjavské lazy, vyvezte sa lokálkou až do Starej Turej a odtiaľ sa vráťte po modrej trase 2437 cez priehradu Dubník, Vaďovce, Višňové na Čachtický hrad. Náš tip: Ak sa chcete zapotiť viac, začnite v Starej Turej, prejdite cez Ćachtice a po hrebeni do Šípkového a Vrbového. Táto trasa už ale dá zabrať. Odporúčame skôr pre kondične zdatnejších turistov. Na trase nie sú žiadne nebezpečné úseky, ale je cez 40 km v kopcoch.

Lazová stovka (ultratrail)

A ak si fakt trúfate a chcete si siahnuť na dno síl, poďte na to. Anry by vedel rozprávať. Dal to behom. 113 km /3600M+ Toto už je o morálke a pre silné povahy. Ak si viete zabezpečiť logistiku môžte absolvovať iba časť trasy, ale verte že toto je len pre pripravených. Tohto roku bude lazovka posunutá a my tam určite budeme. Práve Lazová stovka a myjavské kopanice boli dôvod, prečo sa zjavili Čachtice medzi cieľmi 7 kopcov 3 jazerá.

Cyklotrasy Čachtice

Myjava je raj pre MTB bikerov a cykloturistiku. Najkrajšie MTB cyklotrasy v okolí Ćachtíc.

Čachtice - Čachtický hrad

Klasická nenáročná cyklotrasa vás dovedie až priamo na hrad. Do trištvrte cesty vedie asfaltka, posledný úsek poľná cesta. Poľahky krosákom aj s malými deťmi. Pod hradom sa môžete vyšantiť. Cesta vám nezaberie viac ako hodinku, dole sa spustíte. Ak sa rozhodnete nastúpať z Višňového, bude to skôr tlačenica.

Okruh Krajné Čachtice

Vrbové - Krnča - Janúškovci - Krajné - Podvrch -Višňové - Hrachovište - Višnové - Ćachtice - Podolie - Vrbové

Asfaltový myjavský štandard strednej náročnosti, ktorý zvládnete na akomkoľvek bycikli. Asfaltový povrch s minimálnym prevýšením a krásnymi výhľadmi. Okolo niečo cez 40 km bez veľkých stupaní okrem Vrbového. Ak si chcete okruh zatraktívniť, dávam do pozornosti krížnu trasu:

Podolie Kopanice - Ošmek - Krajné

prevedie vás krížom cez Kopanice a skúsite si Myjavské kopečky. Dá sa zvládnuť aj na cesťáku. A potom je to ako lego. Pridajte si ďalšie kilometríky a výškové metre:

Krajné - Matejovec - Jablonka - Polianka - Myjava

Kňazova kopanica, u Dugov, u Michalcov, ... atď ... Späť sa pustite akoukoľvek cestičkou a objavte samoty a myjavské kopanice. Sľubujem, že sa zapotíte.  Ak sa vydarí počasie, fotoaparát neodložíte. Myjavské kopanice nie sú vysoké, ale často jedovité. Nájsť stúpania cez 15% nie je žiaden problém. Užite si.

Stará turá - Holubyho chata - Javorina

a ak už fakt neviete čo od dobroty, dajte si výstup na Veľkú Javorinu. A z nej po hrebeni MTB dole. Občas bude problém cyklotrasu nájsť, ale stojí to za to. Hlavne sa nespustite do moravskej časti.

Čachtice - Krajné - Podkylava - Mohyla M.R.Š. - Brezová pod Bradlom

Častou cyklotrasou 2302 na Myjave je práve magistrála medzi Štefánikovou mohylou a Krajným v predĺžení na Ćachtice a Nové mesto nad Váhom.

Myjavské kopanice sú nadherné. Poskytujú kopec možností. Nie sú to síce hory, ktoré čneu do oblakov a vyžadujú mačky a lezeckú výbavu, ale poskytuju úžasné kopce, prírodu, výhľady a skvelé trasy pre MTB aj cestné bicykle. Ako si trasy skombinujete je iba na vás. Hlavné body sú v okruhu Vrbové, Myjava, Stará turá, Čachtice. Objavte krásu tohto kraja. :-) Kopanice máme zjazdené, v prípade, že chcete preplánovať nejakú kombináciu trás, kľudne sa v komente spýtajte, radi poradíme.

Tematín - Lúka - ramená Váhu - Čachtice

ak si trúfate, môžte spojiť tieto dva ciele do jedného. V strede medzi dvoma hradmi je neskutočne krásny priestor medzi ramenami Váhu s lanovým mostom.

Kam v okolí Čachtíc

• Čachtický hrad
• hrad Tematín
• hrad Beckov
• Mohyla M. R. Štefánika
• Veľká Javorina
• Piešťany - kúpele

Terén a bezpečnosť:

Myjavské kopanice, Malé a Biele Karpaty nepatria k vysokým a nebezpečným pohoriam, dajú však kondične zabrať. Určite nepodceňte počasie a výbavu. (pevná turistická obuv, nepremokavá bunda/pončo, trekové palice) Ste v civilizácii. Každých niekoľko kilometrov nájdete krčmičku a ochotných ľudí. Odporúčame mať so sebou mapu alebo Locus navigačný systém. Aj keď sa to nezdá, viete sa na Myjave ľahko aj stratiť. A ak sa spýtate milých ľudí na cestu a oni vám odpovedia pohárikom kopaničiarskej slivky, môže to byť aj dlhá a nezabudnuteľná cesta :-).

Príspevok Čachtický hrad turistické trasy cyklotrasy výlety zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Slovensko poskytuje veľa možností na oddych. Preto sme si na našu dovolenku naplánovali každý deň niečo iné a zaujímavé. Dnes sme sa vybrali pozrieť vynovený hrad Beckov. A Haluzická tiesňava nemohla chýbať.

Hrad Beckov

Prvý deň sme neodolali trochu známejšiemu miestu. Obec Beckov bol náš štartovný bod. Na vápencovom brale nad obcou sa týči hrdo hrad Beckov (245 m n.m.), iný názov Beckovský hrad. Je to mohutná a čiastočne zrekonštruovaná zrúcanina hradu nachádzajúca sa na okrajovom útese Považského Inovca.

Jedna z legiend hovorí, že vojvoda Stibor sľúbil svojmu dvornému zabávačovi po úspešnej poľovačke čokoľvek, čo si zažiada. Bláznivý, no šikovný šašo Becko využil príležitosť a odpovedal neskromnou prosbou: Chcel, aby mu na vysokom brale postavili hrad ...

Vydláždená cesta na tento hrad nás viedla k hlavnej bráne. Pri zakúpení vstupeniek sme mali šťastie. Práve sa začala komentovaná prehliadka, ku ktorej sme sa pripojili.

Z hlavného obrovského nádvoria sme sa presunuli po novodobom vybudovanom schodisku k hornému hradu.

Pokračovali sme prehliadkou cez renesančný palác, okolo gotickej kaplnky k reprezentačnej časti zrúcaniny.

Považie

Očarujúce výhľady na Považie sa nedali prehliadnuť. Ani výhľady na Trenčiansky hrad a Tematín. Cestou naspäť z horného hradu sme sa vybrali k hradnej studni klesajúcimi schodmi na konci nádvoria. Nachádza sa na najnižšom bode hradu. Ešte malé zastavenie v Múzeu na dolnom nádvorí.

Zanechali sme zrúcaninu a vybrali sme sa na lúky pod Považským Inovcom za hradom Beckov. Z tohto miesta sú veľmi zaujímavé pohľady na celú zrúcaninu.

Prešli sme sa aj okolo starých hrobov na židovskom cintoríne. Svojimi majestátne tvarovanými náhrobnými kameňmi s hebrejským písmom na mňa pôsobili veľmi zaujímavo.

Objavili sme aj malý skanzen. Obdivovali sme dobové odevy hradných pánov. Odfotili sme sa v kamennom tróne Videli sme aj maketu hradu Beckov zo 14. storočia. Ani sme nezbadali, ako čas letí. Strávili sme tu celé poobedie.

Haluzice

Ďalšie naše zastavenie v tomto dovolenkovom dni bolo neďaleko Nového Mesta nad Váhom  v Bošáckej doline. Nachádza sa tam malá obec Haluzice so svojimi jedinečnými prírodnými krásami. Beckov a Haluzická tiesňava. Celá táto kopaničiarska oblasť leží medzi Považím, Bielymi a Malými Karpatmi na jej okrajoch. Umiestnenie v najjužnejšej časti Považského podolia zaručuje pohodlný prístup.

Hájnica

Od parkoviska sme sa vybrali najprv jemným stúpaním okolo cintorína na najvyšší vrch okolia Hájnica ( 341 m n.m.). Po jemnom nábehu do kopca prišlo strmšie cca 300 m stúpanie. Našťastie krátke stúpanie netrvalo dlho no preverili sme si svoju kondíciu.

Na vrchu kopca je umiestnená Drevená rozhľadňa, ktorá nás prekvapila svojimi výhľadmi. Videli sme pohorie Považského Inovca, masív Veľkej Javoriny, Bošácku dolinu a tiež hrad Beckov.

Na tomto mieste sme si dopriali aj občerstvenie. Chlebík obaľovaný vo vajíčku a čerstvej zeleninke vždy poteší. Po malom oddychu a doplnení síl sme sa naozaj strmým kopcom vybrali dolu. "Uff, to zase bol nápad..." , nieslo sa mi hlavou. :-)

Šmykľavejší  terén nebol moc príjemný na zostup, no chceli sme sa dostať ku kostolíku v Haluziciach.

Románsky kostolík je neskororománska stavba nachádzajúca sa na vyvýšenom poli. Ruina dýcha históriou a  je príjemným zastavením pred návštevou Haluzickej tiesňavy. Zanechali sme ruinu a okolo cintorína sme sa prešli jemným klesaním cez pole k vstupu do Haluzickej tiesňavy.

Haluzická tiesňava

Tiesňava je známa aj pod názvami ako Prierva, Haluzický výmoľ či Sprašová súteska. 

Stačilo nám len vkročiť do lesíka, zostúpiť k drevenému mostíku a vychutnávali sme si 1 km dlhý kaňon so šírkou  200 m a hĺbkou 50 m vytvorený s Haluzickým potokom. Tiesňava sa stále mení a pri každej návšteve mi ponúkla čarovný pohľad na väčšie či menšie vodopády, technické pamiatky v podobe hrazde a botanické zaujímavosti tohto miesta s  hustou vegetáciou.

Na záver tiesňavy nás čakalo stúpanie. Spestrili nám ho vytvorené schody a kľukaté chodníky. Tie nás doviedli až na vrch, kde celá tiesňava končí.

Dovolenka sa nám pekne rozbiehala. Beckov a Haluzická tiesňava nás očarili a poskytli skvelý tip na celodenný výlet.

Viac od autorky:

• Malokarpatské potulky okolo Smoleníc
• Jaskyňa Driny a praveké opevnenie Molpír
• Z Arboréta Mlyňany na Gýmeš
• Plavecký hrad a Plavecká jaskyňa v Karpatoch

Príspevok Beckov a Haluzická tiesňava, celodenný výlet zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Haluzice. Malá nenápadná obec, učupená neďaleko Trenčína. Na Západnom Slovensku, v okrese Nové Mesto nad Váhom. Haluzická tiesňava je situovaná severovýchodne v oblasti Bošáckej doliny. Na prvý pohľad skutočne nenápadná dedinka, avšak keď odhalíte jej tajomstvá, prírodné krásy a históriu, určite vás uchváti a získa si vaše srdce. Žije tu necelá stovka obyvateľov a prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1380 v listine z nitrianskej kapituly. Osídlenie lokality je zrejme oveľa staršie, pretože v obci stoja zrúcaniny neskororománskeho kostola s hradiskom z prvej štvrtiny 13. storočia. A práve tu sme sa vybrali na krátky poldňový výlet.

Haluzice

Parkujeme pri obecnom úrade. K príležitosti Dňa matiek berieme na výlet aj obe mamy a pripája sa aj otec, ktorý je nekonečnou studnicou humoru a zábavy. Na parkovisku sa nachádza ceduľka s QR-kódom, ktorým uhrádzame parkovné. Sú to 3 eurá za celý deň.

Od parkoviska nemáte kam zablúdiť. K vstupu do tiesňavy vás navedú šípky. Pôjdete smerom ku zrúcanine kostola, neodbočíte však ku zrúcanine, ale pustíte sa dole briežkom do tiesňavy.

Haluzická tiesňava je naozaj malebná. Popínavý brečtan, ktorý sa ťahá po svahoch a po stromoch, miestami pripomína džungľu. V tiesňave sú človekom umelo vybudované prehrádzky z kamenného muriva, ktoré miestami priam pripomínajú mayskú civilizáciu.

Haluzická tiesňava

Na dne tiesňavy i na brehoch potoka rastie jelša lepkavá, jaseň štíhly, či baza čierna. Svoje zastúpenie tu nachádzajú aj byliny, ako pľúcnik lekársky, fialka voňavá, či kozonoha hostcová. Cestou nás sprevádzali náučné tabule, kde sa dočítate omnoho viac.

Tiesňavou teda preteká potôčik, ktorý ukrýva technicko-stavebnú pamiatku. Táto technická pamiatka je tvorená sústavou priečnych objektov postavených na Haluzickom potoku ešte v rokoch 1926 – 1927. V súčasnosti sa na potoku nachádza 6 funkčných prehrádzok, v pravostrannej strži sú to 4 prehrádzky, 17 stupňov a 1 drevený prah. Hlavným účelom stavby je zabrániť povodniam a odnášaniu naplavenín na polia obce Štvrtok.

Bez medveďov

Čo sa týka zastúpenia živočíchov – medveďa sa tu zatiaľ báť nemusíte. V okolí vody môžeme pozorovať skôr chrobáky, vážky, šidielka, potočníky, aj vodné bzdochy. Ochranu si zasluhuje výskyt žiab, ako je kunka, či rosnička zelená. Ak máte šťastie môžete natrafiť aj na zákonom chránenú ondatru pižmovú a na okolitých drevinách vidieť vevericu stromovú.

V tiesňave sa deti určite nudiť nebudú. Ak ste už odhalili tajomstvo ukryté na dne tiesňavy, čaká vás niekoľko schodíkov, ktoré vás po pol hodinke vyvedú z tiesňavy na lúku. Najmä v letných mesiacoch si treba dávať pozor na kliešťa, preto zvážte možno i nejaký repelent. Tiesňava je zaujímavá i tým, že sa neustále mení a vyvíja. Každé ročné obdobie má svoje čaro a každý rok je iný. Zatiaľ je tiesňava 1 kilometer dlhá, 200 metrov široká a 50 metrov hlboká.

Z lúky sa teda pozvoľným stúpaním dostanete už k spomínanej zrúcanine kostola a môžete tu svoj výletný okruh uzavrieť. Vrátite sa už len na parkovisko.

Vrch Hájnica

Ak máte ešte chuť a čas odporúčame vydať sa z parkoviska aj na opačnú stranu, a síce k neďalekej rozhľadni na vrchu Hájnica.  Vrch Hájnica sa nachádza v nadmorskej výške 341 m.n.m. Svojou polohou poskytuje výhľad na široké okolie, aj spomínanú tiesňavu a kostolík. Rozhľadňa nám umožnila pozerať ešte ďalej. Kam len oko dovidí, je umiestnená 7 metrov nad terénom. Ponúka výhľad na všetky svetové strany, osobitne na Biele Karpaty, Považský Inovec a obce Bošáckej doliny. Verte-neverte my sme dokonca videli aj miestneho slona. Až neskôr, keď oči viac zaostrili, sa zo slona vykľul posed, či prístrešok. Výlet k rozhľadni vám zaberie tiež zhruba len pol hodinku. Takže ideálny nenáročný výlet aj s malými deťmi. Stúpanie na vrchol je však trochu prudšie a najmä cestou dole treba byť opatrný.

My sme obhliadnutie troch miest (tiesňava, kostol a rozhľadňa) absolvovali za slnečného počasia, ale ak tam budete akurát daždivo, odporúčame určite aj turistické paličky. Na svahoch sa môže šmýkať.

Haluzická kyselka

Zo zaujímavostí ešte spomenieme, že v miestnej časti Haluzické kopanice sa nachádza minerálny prameň Haluzická kyselka. A ak vám bude tento poldňový výlet málo, nájdete v blízkom okolí napríklad i hrady ako Trenčín, Beckov, či Tematín.   

zaujímavú roklinu Haluzická tiesňava.

Príspevok Haluzická tiesňava zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Vršatec je zrúcanina hradu nachádzajúca sa na bradle Vršatec, nad obcou Vršatské Podhradie v Bielych Karpatoch.

Vršatecké bralá

Najvyššia časť sa nachádza severne od Ilavy, nad obcou Vršatské Podhradie, pričom výrazne vyčnieva z okolitého reliéfu Bielych Karpát. Ich dominantná poloha ich predurčila, aby na nich v stredoveku postavili Vršatecký hrad, z ktorého sa do dnešných čias zachovali len ruiny. Dnes je Vršatec prírodná rezervácia. (wiki)

Vršatské bralá boli obývané už skôr ľuďmi z lužickej a púchovskej kultúry, od 9. až 10. storočia aj slovanskými kmeňmi. Vršatské bralá sú tiež významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora.

Vršatecký hrad

Vršatecký hrad patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Výstavba hradu, ktorý patril do línie brániacej severozápadné hranice Uhorska, sa začala v 13. storočí po mongolskom vpáde. Mal chrániť hranice Uhorska a cesty vedúcej na Moravu. Jeho majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky.

Foto Helena Farkašová, Daniel Iľovský, Stano Krajňák

V 15. st. prešiel hrad rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá zmenila hrad na obytnú pevnosť s vlastnou pekárňou a neskôr sa v nej varilo aj pivo. Hrad vystriedalo niekoľko majiteľov, patril Ctiborovi z Ctiboríc, palatínovi Garovi, kráľovnám Barbore i Alžbete.

V roku 1680 ho vypálilo cisárske vojsko, vyhorel aj za Rákocziho povstania a úplne bol zničený náhodným výbuchom v roku 1707.

Z hradu dnes môžme vidieť iba obvodové múry. Vstup do horného hradu je pre nebezpečenstvo pádu skál zakázaný. K hradu vedie nenáročný náučný chodník z Vršatského Podhradia. Parkovanie je možné priamo v obci Vršatské Podhradie. Z Vršateckého hradu je nádherný panoramatický výhľad na Biele Karpaty i Trenčín. 

Doprava na Vršatec

Ak idete na výlet autom, zaparkujte priamo v dedinke Vršatské Podhradie. Ak si chcete užiť cyklovýlet, doporučujeme zvážit cestu vlakom. Stanice Trenčianska Teplá, Dubnica, Ilava a prípojný vlak na Horné Sŕnie.

Turistické trasy Vršatec

Pohodový výlet z Vršatského Podhradia

Po modrej značke priamo z blízkeho Vršatského Podhradia do sedla, resp. na parkovisko pod Vršateckým hradom. Výstup trvá cca 10 minút.

Z Červeného Kameňa na Vršatec

Po žltej značke z Červeného Kameňa pozdĺž bradla Vršatec - Javorník trvá asi hodinu.

Túra z Bolešova na Vršatecký hrad

Po zelenej značke z Bolešova trvá nenáročná túra cca 2 hodiny.

Z Vlárskeho priesmyku

Hrebeňová červená trasa kopíruje chodník hrdinov SNP. Asi najdlhšia trasa však ponúka excelené výhľady cez Biely vrch na Trenčín a celú Považskú kotlinu. Na prechod budete potrebovať viac ako 2 hodiny.

Cyklotrasy okolo Vršatca

Na spoznávanie Vršatca je ideálna kombinácia vlak a bicykel. Dôvod? Zastávky Ilava a Trenčianske Teplice, kde stojí aj vlak, ktorý vás môže vyviezť do Horného Sŕnia. Ideálne je tak cyklovýlet zokruhovať.

Horné Sŕnie, Vlársky Priesmyk, Biely Vrch, Vršatec, Ilava

Nádherný MTB cyklookruh 31 km s 650 m prevýšenia vás prevedie najkrajšími časťami Vršateckých brál. Posledné kilometre sa iba spustíte dole kopcom do Ilavy. Trasa tu

Dubnica nad Váhom, Vršatec, Ilava

33 km okruh s 860 m prevýšenia dá zabrať. Ak si chcete preveriť kondičku skvelá voľba. Trasa tu

Pruské, Krivoklát, Vršatec, Ilava

34 km okruh so 750 m prevýšenia uz Ilavy cez Krivoklár. Trasa tu

Ďalšie ciele v okolí

• Súľovské skaly turistika cyklotrasy
• Veľká Javorina turistika cyklotrasy
• Povażský Inovec turistika cyklotrasy

Príspevok Vršatec turistika cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Myslím si, že sú určité monumenty, ktoré by mal navštíviť každý Slovák. A takýmto monumentom je určite aj Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika. Rozhodla som, že toto „mauzóleum“ ukážem aj svojim deťom a dali sme výlet na Štefánikovu mohylu na Bradle.

Mohyla M. R. Štefánika

Mohyla M. R. Štefánika sa nachádza na vrchu Bradlo (543 m. n. m.). K mohyle sa dá dostať úplne pohodlne autom asfaltovou cestou z Brezovej pod Bradlom. Takmer úplne pri pamätníku je aj záchytné parkovisko. My sme však návštevu historickej a kultúrnej pamiatky chceli spojiť aj s turistickým zážitkom a tak sme sa na vrch Bradla vybrali peši.

Štefánikova mohyla

Štart nášho výletu bol v Brezovej pod Bradlom. Auto sme zaparkovali na konci Brezovej, v mieste, kde začína označená asfaltová cesta vedúca k už spomínanému parkovisku pri pamätníku. Škaredé upršané februárové počasie nás priviedlo k rozhodnutiu, že náš výstup na Bradlo začneme práve po tejto asfaltke.

A tak sme vyrazili kľukatou cestou, ktorou sme sa o chvíľu dostali do zalesnenej časti našej cesty a cca po jednom kilometri aj na križovatku s lesnou cestou označenou červenou turistickou značkou. Po obhliadnutí terénu sme usúdili, že lesná cesta je síce čiastočne blatová, ale prejsť sa po nej dá.

Náš výstup ďalej pokračoval už v príjemnejšom prostredí a aj atmosfére (nebolo nevyhnutné neustále dávať pozor na autá). Cestička k cieľu bolo miestami príjemne oddychová, takmer po rovine, miestami bolo stúpanie strmšie.

Náučný chodník

Súčasťou náučného chodníka, po ktorom sme vlastne od križovatky s asfaltkou kráčali, bolo aj niekoľko informačných tabúľ o M. R. Štefánikovi. A ani sme sa nenazdali, cca za hodinku od odchodu od auta, sme vystúpili na Bradlo a nám sa naskytol pohľad na majestátne dielo architekta Dušana Jurkoviča. 

Slovenský monument

Mohyla je dlhá 96 m a široká 70m. Tvoria ju dve terasy – dolná a horná. Na hornej terase sa nachádzajú štyri obelisky, ktoré symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil. Vrchol mohyly tvorí náhrobok. 

Krátko sme sa poprechádzali po celom objekte mohyly, pričom sme obdivovali nielen samotný pamätník, ale aj nádherné výhľady na okolitú krajinu a vybrali sme sa na cestu späť. Našu cestu nám ale hneď v jej úvode skrížila tabuľa, ktorá nás informovala, že kúsok „pod“ cestou sa nachádza Chata Bradlo.

Chata Bradlo

Keďže bol víkend, chata bola otvorená, my sme neodolali a po schodoch sme zbehli priamo ku nej. Vo vnútri našťastie nebolo úplne plno, a tak sme si mohli vychutnať Valentínske menu, ktoré tu ešte aj niekoľko dní po sviatku všetkých zamilovaných podávali. Bolo to veľmi príjemné posedenie. S plnými bruchami sme sa napokon vybrali dokončiť náš zostup k autu.

Z neba neustále padalo niečo mokré, a tak sme si pre zostup zvolili ten najľahší variant – po asfaltke (aj keď zasa sme museli neustále dávať pozor na autá, ktoré si to tu napriek serpentínam valili pomerne veľkou rýchlosťou). Dole sme boli veľmi rýchlo a mali sme dostatok času, aby sme ešte v meste pozreli Národný dom Štefánikov. 

Záverečné hodnotenie

Na vrchu Bradla boli uložené telesné pozostatky M. R. Štefánika. Takže výlet k Mohyle sme poňali skôr ako spoznanie kultúrno-historickej pamiatky, pričom toto spoznávanie sme aspoň čiastočne spojili s našou obľúbenou činnosťou – s turistikou.

Výlet na Štefánikovu mohylu na Bradle je absolútne nenáročný. Ale určite odporúčam ísť turistickým chodníkom, keďže po asfaltovej ceste autá jazdili naozaj pomerne divoko. Vo februári sme nevychytili zrovna najideálnejšie počasie, a preto si tento výlet pravdepodobne zopakujeme v niektorý teplejší mesiac. Ale zvažujeme, že tentokrát by sme ho absolvovali na bicykloch. Snáď nájdeme nejakú zaujímavú cestu. Však dáme vedieť..... :-)

Príspevok Výlet na Štefánikovu mohylu na Bradle zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Slovensko je plné krásnych miest vhodných na turistiku. Vrátane tých, ktoré sú maximálne vhodné aj pre deti. My sme sa uplynulý víkend vybrali na Považie plniť ďalší z tohtoročných cieľov výzvy 7 kopcov 3 jazerá, konkrétne na Vršatec, resp. na nenáročnú túru okolo Vršateckých bradiel.

Vršatecké Podhradie

Náš výlet sme začali v obci Vršatecké Podhradie (z Bratislavy sme sa odviezli po diaľnici až na zjazd pri Ilave, ihneď po zjazde z diaľnice sme odbočili doľava na Pruské a odtiaľ to už bolo iba „na skok“ do Vršateckého Podhradia).

Autom sme sa vyviezli nad dedinu a zaparkovali sme priamo pod Vršateckým hradom (ak by sme ešte kúsok pokračovali po ceste, došli by sme na značené parkovisko, ale to sme zistili až následne). A ďalej sme už pokračovali peši.

Náučný chodník okolo Vršatca

Hrad sme si chceli nechať ako bonbónik až na záver, takže pokračovali sme ďalej po asfaltovej ceste a tá nás po pár metroch doviedla k spomínanému parkovisku. Priamo pri parkovisku sa smerom nahor začína náučný chodník. V tejto časti okruhu náučný chodník kopíruje cestu značenú žltou turistickou značkou. Takže po žltej sme začali miernym stúpaním.

Po pár minútach sme sa dostali na príjemnú rovinku a za ňou hneď nasledovalo klesanie. Pomerne dlhé klesanie po celý čas viedlo príjemným a pekným lesom. Pred pár dňami výdatne pršalo a cesta bola na niektorých úsekoch pomerne blatová a šmykľavá. Pri zostupovaní sme museli byť dostatočne opatrní. Napokon nás lesná cesta doviedla na čarokrásnu lúku, ktorá nám poskytla nádherný výhľad na Červenokamenské bradlo.

Vršatské bradlá

Scenéria, ktorú nám táto lúka poskytla, musí byť fantastická v každom ročnom období, ale v tomto ročnom období bola dokonalá. Úžasné farby jesene nám potvrdili, že sme urobili dobre, keď sme si tento výlet naplánovali až na október.

Na lúke sme si trochu oddýchli a vyšliapaným chodníčkom sme pokračovali ďalej. Chodníček nás napokon doviedol na asfaltovú cestu. Od tohto momentu žltú turistickú značku vystriedala modrá a náučný chodník ďalej viedol už len po asfaltke. Po nej sme spočiatku iba stúpali, neskôr stúpanie vystriedala rovina. Odtiaľto sme mali krásny výhľad na Vršatské bradlá, ktoré sa vo forme ihiel, stien a veží vypínajú nad lesmi Bielych Karpát.

Cesta nás doviedla späť do dediny a z nej sme vystúpali až k nášmu autu zaparkovanému pod Vršateckým hradom. Počas nášho výletu sme sa zastavili pri každej zastávke (tabuli) tohto náučného chodníka, aby sme sa niečo zaujímavé dozvedeli nielen o faune a flóre tohto regiónu, ale aj o jeho nerastných bohatstvách, histórii a pod.

Vršatecký hrad

Na záver nás čakal už spomínaný bonbónik v podobe hradu Vršatec. K zrúcanine stredovekého hradu nám to trvalo z miesta, kde sme parkovali, cca päť minút (najprv krátkym stúpaním na kopček, na ktorom nás šípka s nápisom „HRAD“ presne navigovala do tej časti, kde je vstup povolený). Hrad Vršatec patrí medzi najvyššie položené hrady. Zažili sme tam dych berúce výhľady.

Náš výlet sme tak ukončili veľkolepo.

Záverečné hodnotenie: 

Náučný chodník okolo Vršatca je prísľubom nenáročnej turistiky maximálne vhodnej aj pre deti. Približne na 6-kilometrovom okruhu na turistov čaká 10 informačných tabúľ, ktoré ich prevedú prírodou Bielych Karpát.

Príspevok Jesenný rodinný výlet na Vršatecký hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.