Bolo jedno z tých zimných rán, kedy mráz dýcha na okná a svet má jemný nádych sépie, akoby ho namaľovala ruka samotného Ladislava Mednyánszkeho. Po návšteve Nedbalky sme sedeli s priateľmi v Bratislave a plánovali víkendový výlet. Nie len hocijaký – naším cieľom bolo nasledovať kroky jedného z najznámejších slovenských maliarov, tajomného „maliara duše“ - po stopách Ladislava Mednyánszkeho.

Mednyánszky, známy aj ako barón, bol síce aristokrat, ale radšej sa pohyboval medzi obyčajnými ľuďmi, tulákmi a vojnovými obeťami. V jeho obrazoch ožíva smútok krajiny, melanchólia stromov a ľudské osudy. Tento muž, ktorý sa narodil v roku 1852 v Beckove, však nikdy nebol len maliar. Bol filozofom, cestovateľom a milovníkom tajomného.

Beckov: Rodisko génia

Naša prvá zastávka bola jasná – Beckov. Ako sme prechádzali okolo majestátnych ruín Beckovského hradu, cítili sme, že sme sa dostali na začiatok jeho príbehu. Hrad aj jeho okolie boli pre mladého Mednyánszkeho nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Beckov bol vtedy rodinným sídlom Mednyánszkeho rodu, ktorý tu vlastnil kúriu a rozsiahle pozemky.

Práve tu mladý Ladislav pozoroval tie isté stromy a východy slnka, ktoré neskôr prenášal na svoje plátna. V Beckove nájdete zrekonštruovanú kúriu Mednyánszkeho, kde je dnes malá výstava venovaná jeho životu. Uprostred expozície stojí jeho maľba „Západ slnka nad Váhom“ – krajina tak dôverne známa a zároveň snová.

Kaštieľ v Strážkach: Domov duše

Najväčší zážitok však očakávajte v Strážkach, neďaleko Kežmarku. Kaštieľ v Strážkach je dnes známy nielen ako historická pamiatka, ale aj ako miesto úzko späté s Mednyánszkeho životom. Tu, v kaštieli, ktorý vlastnila jeho teta, často žil a tvoril. Strážky preňho neboli len miestom odpočinku, ale aj zdrojom inšpirácie.

Kaštieľ dnes spravuje Slovenská národná galéria, a jeho interiéry ukrývajú stálu expozíciu venovanú Mednyánszkemu. Jeho krajinky, ktoré zachytávajú melanchóliu strážskych polí, ale aj portréty jednoduchých ľudí, ktorých duše akoby zachytil na plátno. Jedným z najfascinujúcejších obrazov je „Starý most v Strážkach“. Na obraze vidieť pokojné riečne zákutie s jemne rozmazanými kontúrami – akoby samotná príroda snívala.

Mednyánszky bol známy technikou, ktorou do svojich obrazov vkladal vrstvy tajomna. Strážky boli pre neho akýmsi únikom – miestom, kde hľadal pokoj od sveta a zároveň v sebe nachádzal nové kreatívne impulzy.

Pri návšteve Strážok nezabudnite, že kaštieľ je obklopený nádherným parkom, v ktorom akoby akoby ste aj dnes videli Mednyánszkeho kráčať s maliarskym stojanom. Aj stromy v parku akoby v sebe stále niesli jeho ducha. Ale ak už navštívite Strážky, určite neobíďte aj Kežmarok.

S Mednyánszkym veľa spoločného nemá ale jeho Drevený artikulárny kostol je európska jedinečnosť zapísaná v svetovom dedičstve Unesco..

Levoča: Miesto ticha a inšpirácie

Ak chcete ísť po stopách tohto maliara, cesta vás zavedie aj ďalej na východ – do Levoče. Prečo práve sem? Levoča bola jedným z miest, kde Mednyánszky často pobýval počas svojich ciest po Slovensku. Tu nachádzal ticho a priestor na rozjímanie. O Levoči sa traduje, že bola pre neho akýmsi duchovným útočiskom. Miestni historici nám rozprávali o jeho láske k Spišu, kde sa spájal mysticizmus prírody s hlbokou históriou regiónu.

V Levoči môžte vidieť aj niektoré z jeho skicárov. Je fascinujúce, ako dokázal v niekoľkých čiarach zachytiť podstatu krajiny alebo človeka.

Po stopách vojny: Mednyánszkeho záhadné putovanie

Mednyánszky však nebol len krajinkár. Bol aj kronikárom utrpenia. Počas prvej svetovej vojny slúžil ako vojnový maliar, a práve toto obdobie je zahalené mnohými mýtmi. Niektorí tvrdia, že jeho obrazy z tejto doby sú plné skrytých symbolov – akoby sa snažil odovzdať posolstvo, ktoré by malo pretrvať veky.

Výlet po stopách Ladislava Mednyánszkeho vás v Starej Ľubovni zavedie aj do okolitých obcí na severe Slovenska, ktoré sa spájajú s jeho putovaním počas vojny. Malé vojenské cintoríny a rozpadnuté lazarety, kde sa podľa historikov Mednyánszky pohyboval však nie sú príliš turistickou atrakciou. Jeden miestny starec nám porozprával o legende, že práve tu, na kopcoch pri Starej Ľubovni, namaľoval jeden zo svojich najtemnejších obrazov – „Mŕtvy vojak v zákopoch“.

Po stopách Ladislava Mednyánszkeho

Naša cesta za stopami Ladislava Mednyánszkeho je nielen turistickým, ale aj duchovným zážitkom. Navštíviť Beckov, Strážky, Levoču či Starú Ľubovňu znamená prejsť nielen krajinu, ktorú Mednyánszky miloval, ale aj dušu človeka, ktorý sa nebál zachytiť temnotu a krásu života.

Ak sa rozhodnete nasledovať jeho stopy, pripravte sa nielen na výlet po Slovensku, ale aj na cestu do hĺbky vlastnej duše. A ak ste leniví, navštívte aspoň galériu Nedbalka v Bratislave. Ak máte cit, užasnete nad jeho dielom. Na záver sme si pripili na Ladislava a dobrý plán. Aj na to, že aj dnes nás jeho obrazy vedú na cesty, ktoré nikdy nekončia.

Príspevok Ako sme plánovali výlet po stopách Ladislava Mednyánszkeho zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Levočské vrchy sú dosť neobjavené pohorie. Vyše 50 rokov tu bol zriadený vojenský obvod Javorina ( 1953-2011) Nachádza sa tu množstvo chát. Z niektorých je už len kamenná zrúcanina. Iné chátrajú. Ale nájdu sa aj opravené a zrekonštruované. Nachádza sa tu aj veľa opustených budov po vojakoch, strelnice, rozhľadne a množstvo nepoznaných výhľadov. Rozhľadne zaniknuté osady a zaujímavosti v Levočských vrchoch.

Pamätník SNP na Javorinke

Javorinka ( 1154m) je vrch na hlavnom hrebeni Levočských vrchov prístupný po cyklotrasách od Zaľubice a od Levočskej doliny. Nepatrí k najvyšším, no výhľady sú odtiaľ pekné. Čo zaujme je aj pamätník SNP. Postavený v roku 1965 na pamiatku obetiam leteckého nešťastia. Zdravotnícke lietadlo tu zostrelili Nemci v októbri 1944. Zo 16 pasažierov prežili piati.

Prameň Torysy

V Levočských vrchoch pramení aj rieka Torysa. Prameň sa nachádza zhruba 3 km od chaty Vinná, je to značené na smerovníku a modrým sprejom na ceste. Následným zjazdom sa dá dostať do obce Torysky. Okolie prameňa je pekne upravené, dá sa posedieť, nachádza sa tu aj informačná tabuľa.

Vrch Javorina s lavičkou lásky

10-ty najvyšší vrch. 1225m. Smerovník síce na vrchole uvádza 1250 no je to chybný údaj. Vrchol je ľahko prístupný po červenej značke z hlavného hrebeňa medzi pamätníkom SNP a chatou Vinná, bližšie k SNP. Na vrchole je aj vrcholová knižka s pečiatkou. Neďaleko je tzv lavička lásky s pekným výhľadom na okolie. Len tie rúbaniská tomu nepridávajú

Ruskinovce

Niečo málo cez 4km za obcou Zaľubica po žltej cyklotrase. Úvod panelka, potom objavíte asfalt v lepšom stave ako niektoré cesty 1. triedy. V minulosti pomerne veľká obec po vzniku vojenského pásma zrovnaná so zemou. Dnes tam je postavený malý drevený kostolík, verejnosti prístupný.

Blažov

Ďalšia z obcí, ktorá padla za obeť. Pekná Blažovská dolina bez zásahu ťažby, len v hornej časti v blízkosti Vaclavaku ťažia. Zo sedla Václavák po 12,5km dlhom zjazde. Dnes už len novo vybudovaná kaplnka.
Rozhľadňa na Čarnej hure (1038m)rozhľadňa prístupna a značená z obce Krásna Lúka, okres Sabinov. Po lesnej ceste je to 4,5km s prevyšenim 470m. Vyhľad na celý Čergov ale za tu namahu stojí

Vysoká pec

Najstaršia zachovaná vysoká pec nachádza sa nad obcou Jakubany cca 5km a od Malého Václaváku, Točni po cca 8km zjazde. Dá sa tam posedieť pri ohnisku. Nachádza sa v nadmorskej výške 712m

Podproč

Nazývaný koniec sveta na Spiši. Dedina je úplne prázdna, nachádza sa vo výške 780m medzi obcami Bijacovce a Oľšavica. Jednoduchší prístup je ale z Bijacoviec. Ide tu pomerne dobrá zvažnica. Z Oľšavice sa ťažšie hľadá značka a dá sa ľahko stratiť v hustom lese. Poslední obyvatelia odtiaľ odišli v 70- rokoch. Ostali tu len opustené drevenice. Zopár z nich je zrekonštruovaných, niektoré ale schátrané. Kostolík je opravený.

Repisko

4-ty najvyšší vrch Levočských vrchov. Výška 1250,8. Je prístupný neznačenou trasou z Čiernej hory. Aj napriek tomu je výrazný. Nemožno si ho pomýliť. Je to ten kopec pred vami keď sa postavíte k informačnej tabuli.

Rozhľadňa Čarna Hura (Čierna kopa)

Z ľavej strany kostola sv. Martina z obce Krásna Lúka vedie trasa na Čiernu kopu ( Čarna Hura ) 1.180 m n. m. Cestou sa môžete občerstviť vodou z horského žriedla. Postavili tu studničku pod lesom. Vedie tu chodník po poľnej ceste s miernym stúpaním. Od studničky ku rozhľadni je stúpanie trochu strmšie, vhodné pre zdatnejších.

Rozhľadne zaniknuté osady a zaujímavosti v Levočských vrchoch. Pozrite si tiež 2. časť: Preživšie i zaniknuté chaty v Levočských vrchoch

Chaty a zaniknuté miesta v Levočských vrchoch

Príspevok Rozhľadne, zaniknuté osady a zaujímavosti v Levočských vrchoch zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ak navštívite Severný Spiš a Starú Ľubovňu, netreba obísť Jarabinský prielom. Ponúka nečakaný zážitok. V dedinke Jarabiná vznikol vedľa lomu

Jarabinský prielom

Potok Malý Lipník tu vytvoril na malom území krátky, ale turisticky mimoriadne atraktívny kaňon. Nájdete ho aj pod názvom Jarabinská tiesňava.

Je prístupný dvoma smermi. Zo strany Litmanovej je ľahko prístupný v koryte rieky a na druhej strane od kameňolomu musíte prekonať strmý výstup. Cez kaňon vedie modrý turistický chodník. Prechod vám nezaberie viac ako pol hodiny.

Prechod vám nezaberie viac ako pol hodiny. V najužšom mieste má šírku iba necelé 3 metre.

Úzkou skalnou cestičkou potok niekoľko krát prebrodíte. Najkrajšou časťou sú úzke skalnaté korytá, cez ktoré potok preteká. Celý kaňon obklopujú steny až do výšky 20 m. Na dvoch miestach sme objavili zaujímavé otvory. Miestni ich nazývajú Jarabinské pece.

Jarabinský prielom a história: V okolí prielomu môžete nájsť tiež skamenelé amonity a lastúrniky z jurských čias. Nájdené boli hlavne v priľahlom kameňolome. V roku 1967 bol jarabinský prielom vyhlásený za chránený prírodný výtvor a neskôr aj za chránenú prírodnú rezerváciu.

Stará Ľubovňa

Okolie Starej Ľubovne sľubuje tiež množstvo ďalších možností. Jarabinský prielom nie je jediný. Okrem hradu Ľubovňa tu nájdete aj Ľubovniansky skanzen predstavujúci krásu ľudovej architektúry Spiša a Šariša. V historickej časti mesta na námestie svätého Mikuláša nájdete okrem Domu ľubovnianskeho mešťana hlavnú historickú dominantu – Kostol sv. Mikuláša, pochádzajúceho z obdobia okolo roku 1280. 

• Hrad Stará Ľubovňa
• Ľubovnianske cyklostopy

Jedným z tohtoročných cieľov 7 kopcov 3 jazerá je i kopec Vysoká nad Ľubovnianskymi kúpeľmi.

Príspevok Objavili ste už poéziu Severného Spiša? Jarabinský prielom zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Kto ešte nebol v Červenom Kláštore a prielome Dunajca? Červený kláštor, Pieniny turistické trasy cyklotrasy

Pieninský národný park

Pieninský národný park je národný park na severnom Slovensku. Nachádza sa v západných Pieninách pri hranici s Poľskom. Je to najmenší národný park na Slovensku, ale pokračuje oveľa rozsiahlejším parkom na Poľskej strane na druhej strane Dunajca, kam vás chceme práve poslať.

Je známy predovšetkým vďaka prielomu rieky Dunajec, ktorý patrí medzi známe raftingové a pltnícke lokality. Park ponúka tradičný folklór a architektúru, hlavne obec Červený Kláštor a múzeum národnej kultúry.

Červený kláštor

Múzeum Červený kláštor je jedinečný kultúrno-historický objekt zasadený do prekrásnej pieninskej prírodnej scenérie pod majestátnym vrchom Tri koruny. História Červeného kláštora je spojená s mníchom Cypriánom, ktorý bol známy pestovaním rôznych liečivých bylín. Rozsiahly herbár, ktorý zostavil, patrí k lekárnickej expozícii. Pred vchodom do kláštora je chránený lipový park.

MTB cyklistom zas chceme predstaviť Lechnické singletraily. Pozývame pojazdiť si na troch trailoch Griftof, Špica a Gvizd.

Doprava

Vlakmi ZSSK sa dostanete z Popradu Tatry osobným vlakom na Podolínec, cez Vyšné Ružbachy na Starú Ľubovňu. Odtiaľ pokračujete bicyklom alebo autobusom cez Pieninský park na Červený Kláštor.

Na Červený Kláštor sa autom najlepšie dostanete cez cestu zo Spišskej Belej cestou 542 cez Slovenskú Ves a Matiašovce. Táto trasa je tiež slušná výzva svojimi priesmykmi pre cestných cyklistov.

Ubytovanie, gastro, kam v okolí

Turistické trasy Pieniny

Slovenská strana Pienin

Chodník popri Dunajci

Najpohodovejšia turistická vychádzka chodníkom popri Dunajci. Nenáročné, zážitkové pre rodiny s deťmi a lenivcov. Pozor vyhnite sa hlavnej sezóne. Ak idete s deťmi zažite aj plte. Deti vám to nezabudnú. :-)

Dunajec - Lesnica - Pod Plašnou - Haligovce

Štartujete v Červenom Kláštore po červenej trase popri Dunajci až po ústie Lesnického potoka. Napojíte sa na modrú značku až po osadu Lesnica, kde zvolíte zelenú trasu, ktorá vás prevedie okolo Haligovských skál až do obce Haligovce. Odtiaľ pokračujete po ceste okolo Goralského dvora 3 km trasou späť do Červeného kláštora.

Dunajec  - Lesnica - Cerla

Nenáročný okruh ako v predošlej trase popri Dunajci až po Lesnicu, kde však pokračujete Ďalej po modrej značke, ktorá vás dovedie až do sedla Cerla, odkiaľ sa vám otvoria nádherné výhľady na Tri Koruny. Po červenej trase pokračujete ďalej na Červený Kláštor.

Dunajec - Huta - Targov

Krátka ale strmá. Aj tak sa dá nazvať žltá trasa z Huty na Targov.Štartuje zhruba v tretine chodníka popri Dunajci a skráti túru na polovicu.

Všetky trasy na Slovenskej strane sú relatívne nenáročné s krásnymi výhľadmi a bezpečné.

Poľská strana Pienin

Tri Koruny okruh (Trzy Korony)

Trasa štartuje na Slovenskej strane pri Červenom Kláštore na moste, odkiaľ pokračujete žltou značkou cez Podlažce na priesmyk Szopka, kde sa napojíte na modrú trasu cez Tri Koruny na Kosarzyska a po zelenej okruh ukončite popod Tri Koruny na Podlažce a Červený Kláštor.

Prechod Poľskými Pieninani

Po modrej "chrbtovej" trase prejdete cez Tri Kopce, priesmyk Sopka, Tri Koruny, Košariská Bajkow grúň a Sokolicu až k Lesnickému potoku. Táto trasa je asi najkrajšia, je však dosť náročná a odporúčame prispôsobiť jej dĺžku schopnostiam a ondícii. Každopádne riešte dopravnú logistiku. Obojstranne naozaj dosť náročné. Trasu je možné rôzne vykombinovať.

Ak ste milovník krásnych túr, poľskú stranu Pienin rozhodne neobíďte. Túry sú náročnejšie, ale nádherné.

A mimochodom v Pieninách sa aj veľa lozí. :-)

Pieniny (PIENAP / Pieniński Park Narodowy):

- Tri koruny (Trzy Korony), poľská modrá značka
- Pieninki, Sokola Perć (Sokolia prť), poľská modrá a zelená značka
- Vysoké skalky (Wysokie Skałki), poľská modrá značka

Cyklotrasy Pieniny

Lechnica trails

Singletrails Lechnica je sieť horských cyklochodníkov v srdci Pieninského národného parku. Pri jazdení po nich budete obdarený nádherným výhľadom na najnavštevovanejší vrch Pienin Tri Koruny. V prevádzke sú tri trate, z čoho sú dve trate rodinného typu GRIFTOF (9 km), ŠPICA (5 km) a jedna náročná trať GVIZD (1,3 km) je určená len skúseným zjazdárom.

Názvy tratí sú odvodené od najvyšších vrcholov, cez ktoré tieto trasy prechádzajú. Čo sa týka náročnosti, tak okruhy GRIFTOF a GVIZD boli stavané predovšetkým ako vyhliadkové okruhy pre rodiny, i keď aj zdatní jazdci si prídu v určitých pasážach na svoje. Z obidvoch okruhov sú nádherné výhľady na Tri koruny, Haligovské skaly a Belianske Tatry. Špecifický je výšľap na okruhu GRIFTOF, ktorí všetci návštevníci považujú za TOP výšľap nielen na Slovensku, ale v širokom okolí. Viac o Lechnických singletrailoch.

Cyklostopy Ľubovňa

Ak by vám bolo málo, navštívte neďaleké Cyklostopy pod hradom Ľubovňa. Môžete tu nájsť viac ako 12 km singletrailov, ktoré dopĺňa hustá sieť cykloturistických trás rôznych náročností. Názvy jednotlivých singletrailov sú inšpirované zvieratami žijúcimi v okolitom regióne a aj samotný výber názvu už čo to napovedá o charakteristike každého singletrailu. Zajazdiť si môžete na Vlčej, Srnčej, Jelenej, Medvedej, Rysej, Diviačej, Líščej a Jazvečej stope. Po poslednom rozšírení Cyklostôp o nové trate si oblasť získava stále väčšiu pozornosť medzi MTB bajkermi. Viac info

Okolo Dunajca

Chodníkom popri Dunajci po červenej značke až po ústie Lesnického potoka, kde pokračujete okruhom cez Lesnicu späť do Ćerveného Kláštora.

Cyklotrasy Severný Spiš a Pieniny

Kompletný prehľad Cyklotrás v oblasti Severného Spiša a Pienin

Szczawnica trails

Bike park na Poľskej strane Pienin Vás svojimi trasami a možnosťami doslova uštve. Takto si predstavujeme MTB nirvánu. Prehľad trás nájdete tu

Užitočné info

Pieniny poskytujú civilizáciu, nádherné prostredie a turistické vyžitie, dajú však kondične zabrať. Slovenská strana ponúka skôr príjemné nenáročné prechádzky. Ak pôjdete na dlhšiu túru najmä po poľskej strane určite nepodceňte počasie a výbavu.(pevná turistická obuv, nepremokavá bunda/pončo, trekové palice) Odporúčame mať so sebou mapu alebo navigačný systém, najmä však držať sa odporúčaných trás.

Turistické mapy VKÚ poskytujú najpodrobnejší prehľad o teréne, značených turistických trasách a cyklotrasách v celom regióne. Kúpa kvalitnej mapy je rozhodne lepšou investíciou než kúpa magnetky.

Odporúčané trasy sú dobre značené. Ste v civilizácii s krásnym prostredím a prevýšeniami. Pozor na peňaženky. Ste v exponovanej turistickej oblasti a nástrahy v podobe bufetov a suvenírov sú na každom rohu. :-)

Príspevok Červený kláštor turistické trasy cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Spišský hrad ma vždy lákal svojou impozantnou polohou a rozlohou. Podľa archeológov zo SAV je však až šiestym najrozsiahlejším slovenským hradom. Hoci pri ceste po Spiši ho vidno fakt zďaleka. Tajomno, ktoré v ňom prebýva nás vždy fascinovalo a chceli sme ho zažiť na vlastnej koži.

Keď sme dorazili do mesta Spišské Podhradie, stavba hradu už z diaľky dominovala nad okolitou krajinou. Cesta k hradu vedie priamo z Spišského Podhradia. Ak sa však chcete dostať k hlavnej bráne, je potrebné ho mierne obísť.

Z histórie hradu

Prvá písomná zmienka o Spišskom hrade je už z roku 1205. Je známy ako bývalé sídlo kráľovských rodín - Thurzovcov, Zápoľskích i Csákyovcov. V priebehu storočí sa postupne menil a rozširoval svoju mohutnosť. Rozmery, v akých ho vidíme dnes získal v 15. storočí.

"Dlhé roky sa tradovalo, že je to rozlohou najväčší hrad na Slovensku. Z hľadiska rozlohy hradu však skončil Spišský hrad až na šiestom mieste. Na prvom mieste kraľuje Nitriansky hrad. Tiež Bratislavský hrad a Devín, ktoré obsadili druhú a tretiu priečku. V prvej päťke je ešte Košický hrad a dokonca Pustý hrad nad Zvolenom."

- ARCHEOLOGICKÝ ÚSTAV SAV

Zaujímavosťou je, že Spišský hrad nikdy nebol vojensky dobytý. Vďačí za to hlavne svojmu hradnému opevneniu pozostávajúceho z vysokých skál, mohutných hradieb a obranných prvkov nachádzajúcich sa po celom obvode hradu.

Ako sme kráčali dovnútra naskytal sa nám pohľad na rozsiahle nádvorie, po ktorom kedysi kráčala Spišská šľachtická elita.

V roku 1780 hrad zachvátil veľký požiar. Celý vyhorel ale postupne bola jeho sláva obnovená. Verejnosti je prístupný od roku 1983.

Na jeho pôde sme mohli vidieť múzeum kde boli rôzne zbrane, historické vozidlá, brnenia, rôzne časti bojového vybavenia a archeologické nálezy. Popri tom sme si vychutnali prekrásne výhľady na časti hradu, vežičky i okolitú krajinu. Na jeho pôde taktiež nechýbala Kaplnka svätej Alžbety.

Mučiareň, kuchyňa i zbrojnica

Navštívili sme aj stredovekú mučiareň, kuchyňu a zbrojnicu. Taktiež zaujali rôzne izby ako stredoveké spálne, spoločenské miestnosti, kúpeľňa či bývalé priestory komnát. Súčasťou hradu bol kedysi aj mlyn, v ktorom sa starali o múku pre všetkých obyvateľov, vrátane sluhov. Malú jaskyňu panstvo zrejme využívalo ako skrýšu.

Dračie srdce

So Spišským hradom sa spájajú rôzne zaujímavosti. Napríklad, že sa na ňom natáčal film Dračie srdce. Na hrade a v jeho okolí neustále pokračujú archeologické práce. Medzi vykopávkami sa nachádza niekoľko vzácnych artefaktov a najcennejší je poklad v podobe dobových rímskych mincí.

S hradom sa spájajú silné rytierske tradície. Kvôli tomu robia počas hlavnej sezóny na nádvorí rôzne predstavenia s touto tématikou.

Spiš bol známy ako región sokoliarov, čo je aj v súčasnosti ďalšou veľkou atrakciou tohto komplexu.

Jedinečný výhľad z hradu sa naskytá z jeho najvyššie položeného miesta - donjon. Z tohto donjonu je za dobrého počasia nádherný pohľad na celý región, uvidíte odtiaľ aj Spišskú Kapitulu a máte taktiež jeden z najkrajších výhľadov na Vysoké Tatry. Rozhodne stojí za to obísť hrad celý dookola. Či už po opevnení alebo popod neho, cesta vám zaberie viac ako kilometer. Osobne sa prihováram za chodník okolo hradu. V lete tu stretnete iba zlomok turistov a ostanete na tie výhľady v pokoji a sami.

Ak sa pohybujete okolo Spišského hradu, bolo by hriechom nenavštíviť tiež rokliny Slovenského raja.

foto: Bigstockfoto, CBS Slovensko z neba

Príspevok Spišský hrad – dominanta Spiša a šiesty najväčší slovenský hrad zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

S turistickou výzvou 7kopcov 3jazerá sa na Severný Spiš pravidelne vraciame. Tento rok zájdeme do srdca Spišsko – Šarišského medzihoria do Ľubovnianskych kúpeľov a vyškriabeme sa na vrch Vysoká.  V areáli Ľubovnianskych kúpeľov sú jedinečné svahy kúpeľného parku, na ktorých sa nachádzajú vzácne druhy borovíc, bielych jedlí, 200 – ročné buky a duby. Cez tento park prechádza aj náučný chodník popri 5 minerálnych prameňoch : Andrej, Emília, Alfréd, Mária a Nový prameň. Ak sa na Severný Spiš tohto roku vydáte, pripomeňte si najkrajšie túry okolo Starej Ľubovne, ktoré sme za tie roky podnikli.

Jarabinský prielom

Prechod cez Jarabinský prielom síce nie je dlhý, napriek tomu rozhodne patrí medzi túry najfotogenickejšie. Nájdete ho len kúsok od Starej Ľubovne smerom na Litmanovú.

Veterný vrch

Medzi najkrajšie túry Severného Spiša patrí tiež prechod hrebeňom Spišskej Magury z Vyšných Ružbách na jej najvyšší bod Veterný Vrch. Nenadarmo turisti hovoria, že je odtiaľ najkrajší výhľad na Vysoké Tatry.

Priamo oproti cez obec Ihlany objavíte Malý Václavák, vstupnú bránu do Levočských vrchov.

Čierna hora

Levočské vrchy boli dlhé roky turistom neprístupné, dodnes neobjavené. Bol tam vojenský priestor Javorina. My sme "Levočáky" objavovali práve cez túru na Čiernu horu.

Do Severného Spiša neodmysliteľne pri turistike patria Pieniny a Červený kláštor. Ak Levočské vrchy ľudia nepoznajú o Dunajci platí presný opak. :-)

Turistika Stará Lubovňa

Ak sa človek nabaží hradu Stará Ľubovňa, skanzenu pod ním, prípadne Nestville Parku, môže majkrajšie túry okolo Starej Ľubovne začať objavovať po turistických chodníčkoch.

Na Severný Spiš sa v turistickej výzve 7kopcov 3jazerá každoročne vraciame. Tento rok budeme objavovať Eliášovku. Je to krásne miesto nad horou Zvir na Spišsko poľskej hranici.

Príspevok Ľubovnianske kúpele, najkrajšie túry okolo Starej Ľubovne zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Idú čiarky. Tak Liptáci označujú dni, keď sedia na priedomí a jemne prší. V takejto chvíli je čas len tak sedieť a rozjímať. Ľubovniansky skanzen je na to ideálny: výlet za koreňmi mojej i slovenskej identity.

Ján Olejník

Za vznik a zbierky Ľubovnianskeho skanzenu sa vo veľkej miere zaslúžil miestny etnograf PhDr. Ján Olejník, CSc. Narodil sa v roku 1921 v Spišských Vlachoch do obuvníckej rodiny medzi 6 detí. Od roku 1959 v Starej Ľubovni systematicky zbieral a dokumentoval národné zvyky v oblasti Severného Spiša od Litmanovej, cez Chmelnicu, Jarabinu až po Starú Ľubovňu. Venoval sa rozvoju architektúry, ľudových krojov a zvykov, fašiangov, náboženských obradov i nahrávaniu ľudových piesní pod Tatrami a na Severnom Spiši.

Výsledok jeho prác je vtesnaný do tohto nádherného skanzenu.

Lavička na priedomí

Sedím na priedomí a je my dobre. Partia išla na hrad a ja som ostal v kľude, tu. Ľubovniansky hrad som pred rokom absolvoval s kastelánom. Mierne poprchá a ja v pozadí počujem zvonce ovečiek a cítim vôňu sena. Deti tu majú príležitosť kŕmiť, aj sa hrať so živými zvieratami. Je tu aj drevený kolotoč. Spomínam, ako som raz dostal do daru poukaz na dva dni - spoznať život baču na salaši. Keď sme tam prišli, dali mi do ruky palicu, batoh, na starosť 6 oviec a povedali, že prídu až večer. Odišli a bola to fakt skúsenosť.

Musíte po maďarsky

Sediac na lavičke všímam si, že podchvíľou ma niekto fotí. "Prosím vás, nie. Ja nie som exponát, iba unavený a po kľude bažiaci turista." Niektorí sa zasmejú, niektorí idú mlčky ďalej. Zaujal ma veľmi príjemný chlapík, ktorý sa zasmial a povedal: "Škoda, že nehovorím maďarsky, deti nerozumejú." Spýtal som sa odkiaľ sú. Vraj sem prišli až z Nových Zámkov. Nerozumel som ani ja: "Ako môže otec ubližovať vlastným deťom tak, že ich nenaučí štátny jazyk?" Ako sa uplatnia, keď sa nevedia v pätnástich dorozumieť vo vlastnej vlasti?

Ako obyčajne som si nechal myšlienky iba pre seba. Načo hrotiť príjemnú atmosféru.

Niekto v pozadí cíti potrebu riadne nahlas púšťať ruskú hymnu. Príde mi to počas bombardovania Ukrajiny mimoriadne nevkusné.

V poslednom čase mám pocit dosť rozpoltenej spoločnosti. Adorujeme "vodcov", operujeme bohom ale akoby sa z nás bežná láska, spolužitie a rešpekt k druhému vytratili. Veríme šmejdom a konšpirátorom, pritom okiadzame humanistov a vedcov. Akoby nás závisť, sebectvo a zloba ovládli. Niekedy mám pocit, že slobodný, nezávislý a vzdelaný človek je najväčším nepriateľom slovenskej spoločnosti. Nechápem to, veď takíto sme ešte pred desiatimi rokmi neboli. Obávam sa, že pokiaľ nenájdeme k sebe ako slováci cestu späť, tak nás nenávisť, ktorú do nás cielene zasiali, rozožerie ako metastázovaná rakovina. Pripraví nás o všetko, čo sme za dejiny moderného Slovenska nadobudli.

Drevená dedina

Nazerám do pitvora a zariadenia miestností. Nie je mi to cudzie. Veď ako dieťa som u starečka v Levároch chodil denne s dvoma vedrami na náves do studne pre vodu. Ranný rituál. Nie je to tak dávno, keď nebolo štandardom otočiť doma kohútikom a pustiť si teplú alebo studenú vodu. Keď mi moji kamaráti, chodiaci do mešťanky (malotriedky) závideli bratislavskú školu.

Tkáme odjakživa

Krosná a tkalcovské stavy k Slovensku odpradávna patria. Milujem behúne zo starých handier, ktoré prežili desaťročia. Od Oravy, cez Liptov i Spiš bolo tkanie kobercov a páranie pre gazdinky povinná zimná jazda. Aj preto chodím na Dolnej Orave do Malatinej. :-)

Kde sú naše korene

Žil som v Bratislave ale celé prázdniny som sa naháňal po dedine. Každý deň rozbité koleno, každý deň nejaké pozaucho, krížom sa chodilo zásadne cez ploty. Na Rudave sme si postavili loď, s ktorou sme sa chceli splaviť až do mora.

Dnes majú deti iné zábavky. Ťukajú do mobilov.

Náš folklór a tradície si zväčša sprivatizovali komerčné firmy, televízie a politici. Vysali z folklóru čo sa dalo. Ešte že máme ten Devín.

Dávno sme zabudli na poctivú robotu kováčov, drotárov, tesárov, murárov, ktorí doma i na ďalekých cestách formovali naše poznanie a kultúru. Bojíme sa priznať, že Slovensko okrem nás formovali aj iní. Napr. nemeckí, českí, srbskí či maďarskí osadníci, niektorí často naštartovali celé priemyselné odvetvia, napríklad baníctvo. Áno. Mnohí nám ublížili ale i pomohli. Sú to naše dejiny.

O to viac sa dobre cítim v takomto skanzene. Je o živote bežného človeka, akým sa cítim aj ja. Nie je na Slovensku jediný. Podobný nájdete aj v Podbanskom a iných miestach. Zo všetkých zaváňa človečina. Ľudský osud. Ako ten Hronského Jozef Mak, človek milión. „Trp, Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Nemyslím, že jednotlivec môže zmeniť svet, ale môže zmeniť seba a blízky mikrosvet okolo neho. Tak si dnes dám zase malé predsavzatie urobiť niekomu radosť a spraviť aspoň jeden dobrý skutok.

Tú poznáte?

Zarodili hrušky kokotnačky. Ľahni že si milá horeznačky. A ja by si ľahlá, ako si mi kázal, ale si mi geťke nerozviazal."

V kostole

Vonku stále poprchá. Na záver sa utiahnem do kostola. Je tu boží kľud a hraje prekrásny gregoriánsky chorál. "Pane. Ste v poriadku?" Osloví ma driečna baba v kroji. "Áno, len som trochu zaspal". Ospravedlňujem sa. Je mi tu dobre.

Trochu som sa časovo zamotal. Partia zatiaľ nelenila a vysadla na bicykle, ktoré som mal strážiť. Zavolali mi až z Kolkárne z námestia, že už vyprázdňujú druhý štuc.

Severný Spiš

Región Severného Spiša pokrýva oblasť Pienin, severnej časti Levočských vrchoch a Spišskej Magury, Starej Ľubovne, Litmanovej i Eliášovky. Vraciame sa sem pravidelne, pretože táto časť Slovenska ponúka komerciou ešte neskazené možnosti pre turistov, cyklistov i rodiny s deťmi. Rád sa na bicykli strácam na lúkach pod Eliášovkou. Prechádzam opäť a znova Jarabinský prielom. Šliapem po hrebeni Spišskej Magury na Veterný vrch, spúšťam Lechnické singletraily, či skúšam adrenalín, čo ešte dokážem v downhill bikeparku Ľubovnianske Cyklostopy. Alebo sa zveziem len tak plťou po Dunajci.

V Starej Ľubovni na námestí je kľud, skvelé ceny, žiaden stres a dobré pivko. Majú tu nádherne zrekonštruovaný kostol Sv. Mikuláša v ktorom nájdete prvky stredovekej výmaľby na severnej stene presbytéria.

Tohto roku v Starej Ľubovni pribudlo aj okúzľujúce bludisko. Ale o tom inokedy. :-)

Príspevok Ľubovniansky skanzen: výlet za koreňmi slovenskej identity zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ako inak ako po železnici. V rámci 8. ročníka 7 kopcov 3 jazerá sme sa vybrali cez horu Zvir na Eliášovku. Na Pieniny a tento cyklovýlet som sa rozhodla ísť narýchlo, priam z večera do rána. A tak deň plný trapasov mohol začať. Ale poďme pekne od začiatku.

Vlakom do Starej Ľubovne

Ráno o 6,30 som už bola aj s bicyklom na železničnej stanici. Čakala som na Zuzku, nasledovala cesta vlakom s prestupom do Starej Ľubovne. Hovorím si, celkom fajn čas, už je ráno, konečne necestujeme v noci. Aj vo vlaku bolo fajn, oveľa kľudnejšie ako v tom nočáku na Starinu.

Keď sme vystúpili z vlaku v Starej Ľubovni, kamaráti z východu nás už čakali, aj s pozvaním na kávu. Zvítali sme sa, dali kávičku a vyštartovali smer Eliášovka. Neobišli sme ani Horu Zvir.

Hora Zvir

Zvir je pútnické miesto, kde sa od 5. augusta 1990 do 6.augusta 1995 zjavovala Panna Mária dvom dievčatám z Litmanovej (11-ročnej Ivetke a 12-ročnej Katke). Veriaci sa na toto miesto stále prichádzajú v hojnom počte modliť. V areáli sa nachádza aj prameň sv. Jána Krstiteľa.

Na vrch Eliášovky

Vrch Eliášovka s nadmorskou výškou 1023 m n.m. je najvyšším bodom Ľubovnianskej vrchoviny a hraničným vrcholom slovensko-poľskej hranice. Nachádza sa tu približne 20 metrov vysoká rozhľadňa s výhľadom na slovenské a poľské kopce, altánok, lavičky, ohnisko. Ideálne miesto na opravu defektu. Už krátko po vyštartovaní zo Starej Ľubovne mi začalo sfukovať koleso. Asi 5x sme ho dofúkali, posledné cca 2 kilometre som už musela tlačiť.

Som veľmi vďačná celej partii že mi to opravili, sama by som si s tým veru neporadila. Aby nebolo málo, cestou hore som stratila aj okuliare. V tento deň sa mi veru „darilo“. Je fajn chodiť na takéto výlety s kamarátom, ktorý je ochotný sa vrátiť. :-) Okuliare sa našli, vrátil sa ale poriadny kus, skoro až dolu.

Z Eliášovky sme pokračovali krásnou prírodou, lesmi, lúkami až do Szczawnice.

Szcawnica

Pieninské kúpeľné poľské mestečko Szcawnica je jedno z najstarších a najkrajších kúpeľných stredísk v Poľsku. Názov pochádza z ľudového názvu minerálnych vôd. Ich štipľavá chuť sa spája so sťaveľom (poľsky szczaw).

Mestečko sa rozprestiera v malebnej doline potoka Grajcarek, ktorý je pravobrežným prítokom Dunajca. Samotný potok je obľúbeným miestom oddychu. Zo všetkých strán sa dvíhajú horské úbočia pokryté ihličnanmi a smrekovcovými lesmi ,ktoré majú ohromný vplyv na jej klímu. Mestečko má naozaj svoje čaro. Ale musíme pokračovať ďalej...

Okolo Dunajca

Naša cyklotúra cez horu Zvir na Eliášovku pokračuje cez Lesnicu, turistický hraničný prechod. Ani sme sa nenazdali a sme tam.... Pieniny, splav Dunajca... krásna príroda.

Stráňany

Cestou do Starej Ľubovne ešte bolo zopár kopčekov a krásnych výhľadov, cez Stráňany, Stráňanské sedlo, Kamienku a Hniezdne.

Hniezdne je tiež krásny kút Slovenska, kde v roku 2012 vyrástol obidvuhodný areál Nestville Park. Keďže je už ale večer, nezdržíme sa dlho a pokračujeme ďalej do Starej Ľubovne.

Nestville Park

Nejdem spomínať všetky moje trapasy, ale bolo ich dosť. Vrcholová bodka za všetkým bola, keď som kamarátovi vypila posledný dúšok kávy, hlava počula „každý iba glg“, ale telo urobilo niečo iné. Cítila som sa trápne. Našťastie to už bolo kúsok od civilizácie, kde nebol problém kávu zohnať. :-)

Stará Ľubovňa

V Starej Ľubovni nasadáme na spiatočný vlak.

Ďakujem všetkým za výdrž so mnou v tento deň a za vyriešenie všetkých mojich problémov. Snáď nabudúce už nebudem taká komplikovaná....

Výlet cez horu Zvir na Eliášovku však bol fantastický.

Príspevok Cez horu Zvir na Eliášovku, Szczawnicu a Pieniny zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.