Krížna v zime je viac než len tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Je to biela katedrála vetra, kde sa človek učí pokore bez kazateľa. Stačí vystúpiť nad pásmo lesa a pochopíš, že tu sa nevyjednáva – tu sa počúva. Zimná turistika na Krížnu (1574 m n. m.) je zážitok, ktorý sa vám vryje hlboko pod kožu.

Keď sa Krížna v zime zmení na kulisu z iného sveta

Ak si odmyslíš, že tu stále fučí, leto na Krížnej pôsobí mierumilovne – mäkké obliny, nekonečné lúky a pasúce sa ovce. V zime sa však všetko vyostrí. Vietor tu bičuje hrebeň tak vytrvalo, až máš pocit, že si tu v prenájme a on je právoplatný majiteľ.

Sneh tu nie je len pokrývka, je to sochár. Modeluje svahy do fantastických tvarov – gigantické záveje, zamrznuté vlny a snehové previsy. Keď sa krajina ponorí do inverzie, stojíš na ostrove svetla nad nekonečným morom oblakov. Pod nohami máš celú Veľkú Fatru a na horizonte siluety Nízkych Tatier, Západných Tatier a Chočských vrchov. Je to panoráma, ktorú si neodnesieš v mobile, ale niekde hlboko pod rebrami.

Vedeli ste, že? Cez vrchol Krížnej prechádza Cesta hrdinov SNP? Stretávajú sa tu tri červené značky, akoby sa hory dohodli na dôležitom zimnom kongrese.

Matka lavín: Prečo netreba zimnú Krížnu podceňovať

Krížnu prezývajú Matka lavín. A nie je to poetická nadsázka, ale krutá realita. Väčšina jej holých svahov je v zime silno lavinózna. Vietor presúva sneh a vytvára zradné dosky, ktoré pod nohami pôsobia nevinne. Stačí jeden chybný krok a príbeh sa môže skončiť skôr, než sa začne.

Tragédia z roku 1924, keď lavína z Krížnej zasypala osadu Rybô a vzala 18 životov nie je len historickou spomienkou. Je to tichý varovný tieň. Keď stojíš na hrebeni a vietor ti hučí v kapucni, uvedomíš si, že hory si pamätajú. Zimný výstup na Krížnu si vyžaduje nielen kondíciu, ale hlavne rešpekt k predpovediam HZS.

Zimný výstup na Krížnu: Trasy a výbava

Hoci výstup nie je technicky náročný (v zmysle lezenia), dĺžka trasy a nevyspytateľné počasie z neho robia kondične náročnú túru.

Najpopulárnejšie trasy:

• Z Tureckej: Klasický okruh cez Kráľovu studňu a späť. (cca 18,5 km / 1100 m prevýšenie).
• Zo Starých Hôr: Dlhá a poctivá trasa (cez 23 km / 1400 m prevýšenie). V zime sa tieto čísla pocitovo násobia – každý meter proti vetru sa ráta dvojnásobne.

Čo si zbaliť do batoha?

1. Vrstvené oblečenie: Kvalitný "hard-shell", ktorý neprefúkne.
2. Zimná výbava: Mačky alebo aspoň kvalitné nesmeky (hrebeň býva často vyfúkaný do ľadu), ideálne snežnice.
3. Bezpečnosť: Nabitý telefón s aplikáciou HZS a čelovka (zima v horách končí deň bez varovania).
4. Energia: Termoska s horúcim čajom a kalórie, ktoré nezamrznú.

Príspevok Krížna v zime: Biela katedrála Veľkej Fatry a matka lavín zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ráno v Ľubochni má ten zvláštny pokoj, keď ešte aj asfalt zíva. Naložíme bajky, pozrieme na seba a bez veľkých slov je jasné, že dnes pôjde o výškové metre, nie o kompromisy. Veľká Fatra na bajku nikdy nie je prechádzka po nábreží. Je to dialóg s kopcom. A občas aj hádka.

Ľubochnianska dolina a prvé rozhodnutie

Začíname v Ľubochnianskej doline. Len po prvý rázcestník „Salatín, horáreň“. Potom doľava – smer Sedlo pod Červeným grúňom. Cestička je pekná. Taká tá medveďovo-romantická. Našťastie bez medveďa. Nikde nikto. Míňame vodopád, les zhustne a my stúpame po zelenej cykloznačke.

Pri rázcestníku „Na Jame“ príde prvá filozofická otázka dňa: zísť do Čutkovskej doliny alebo pokračovať po žltej?

Nechám sa zlákať zelenou značkou. „Určite to bude lepšie, nechce sa mi tlačiť do kopca,“ poviem si múdro. Už sme takmer v 940 metroch. V tej chvíli netuším, že si práve píšem vlastný osud.

Veľká Fatra na bajku: Blato, stromy a 2,1 km pokory

Schádzame do Čutkovskej doliny a prichádza krásne stúpanie po príjemnej ceste až na Dutkovu lúku. A potom to uvidíme.

Rozbitá, blatistá, rozrytá cesta. Tabuľka: nebezpečný úsek, tlačenie bicykla 2,1 km.

Pozrieme na seba. Už sa nedá cúvnuť.

Korene, blato, popadané stromy. Bicykel na pleci, nohy po členky v bahne. Stretneme e-bikerov. Otočia to. Úprimne? Rozumiem im. Tento úsek nie je Instagram. Je to charakterový test.

Ale vydržíme. A keď sa konečne otvorí horizont na Vtáčnik, všetko dáva zmysel. Výhľady vo Veľkej Fatre nie sú zadarmo. Musíš si ich zaslúžiť.

Smrekovica a ticho nad lesom

Pokračujeme cez Vyšné a Nižné Šiprúnske sedlo. Každé stúpanie má svoju kadenciu. Každý výhľad svoju odmenu. Na Smrekovici sa zastavíme trochu dlhšie. Vietor tu rozpráva pomaly. Zbehneme ešte smerom na Skalnú Alpu, ale zákaz je zákaz. Otočíme to.

MTB zjazd cez Vyšné Matejkovo po asfalte pôsobí ako wellness po horskej terapii. Nohy si vydýchnu. My tiež. Ale len na chvíľu.

Vlkolínec: „Chcem, ale nevládzem“

Parťák zrazu zahlási: „Ešte by sme mohli…“

Rovinky nás vraj nebavia. A do zotmenia je čas. Tak znova hore. Bukovina, lesy, metre pribúdajú. Potom konečne Vlkolínec. Myslím si, že už len zídeme dole.

Mýlim sa.

Stúpame cez Vlkolinec na Vrchlúky, do sedla pod Sidorovom a na Vlkolínske lúky. Parťák ukáže na kopec oproti. „Vidíš tú cestičku?“

„Už nieeee…“
„Prečo? Nechceš?“
„Chcem. Ale nevládzem.“

To je moment pravdy. Nie ten z výhľadu. Ten z vnútra.

MTB z Ľubochne do Vlkolínca: čísla, ktoré bolia

Veľká Fatra na bajku občas zabolí. Nakoniec zídeme smerom na Ružomberok a bočnými cestami, hore-dole, späť do Ľubochne k autu.

• 90 kilometrov
• 2727 výškových metrov

Čísla sú to slušné. Ale nejde o čísla. Ide o ten pocit, keď stojíš hore, pot ti steká do očí a ty si povieš: „Stálo to za to.“

A niekde v lese, vraj, sa na nás pozeral medveď a krútil hlavou.

Vraj.

FAQ – Veľká Fatra na bajku

Príspevok MTB z Ľubochne do Vlkolínca: Veľká Fatra na bajku na hrane (a bez medveďa) zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Tlstá a Ostrá patria medzi najkrajšie turistické výstupy Veľkej Fatry. Vyberte sa na túru z Gaderskej doliny a objavte jaskyne, výhľady i rodinné výlety v okolí.

Výstup na Tlstú a Ostrú

Tieto dva vrcholy sú pýchou Veľkej Fatry a legendou každého turčianskeho výletníka. Tlstá (1373 m n. m.) s mohutnými vápencovými stenami a Ostrá (1247 m n. m.) so skalným oknom ponúkajú jedny z najkrajších panorám Turca. Oba vrcholy boli cieľmi turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá a patrí k povinným zážitkom, či už ste miestny, alebo turista zďaleka.

Tlstá – kráľovná vápencových galérií

Trasa na Tlstú

Začínate v Gaderskej doline pri Blatnickom hrade, z ústia Vápennej doliny. Po modrej značke stúpate k jaskyni Mažarná – tu si dajte prvú pauzu.

• Dĺžka trasy: cca 6 hodín celý okruh
• Prevýšenie: približne 1150 m
• Náročnosť: stredne ťažká

Tip: Od jaskyne vedie chodník so zaistenými úsekmi – krátke reťaze a strmšie stúpanie preveria nohy aj srdce.

Mažarná – jaskyňa s príbehom

Mažarná patrí k najväčším vo Veľkej Fatre. Má 130 m dlhú vstupnú bránu, našli sa tu kosti jaskynného medveďa aj stopy človeka z mladšej doby kamennej. Vstup je voľný, ale vezmite si čelovku.

Výhľady z Tlstej

Tlstá a Ostrá sú ako sestry. Na vrchole sa otvorí celá Turčianska kotlina, Malá Fatra i hrebeň Veľkej Fatry. Rozľahlá lúka obklopená skalnými galériami pripomína Tomášovský výhľad v Slovenskom raji – ale bez davov.

Ostrá – skalné okno a adrenalínový záver

Zo sedla medzi vrcholmi pokračujete po zelenej značke na Zadnú Ostrú a odtiaľ už len kúsok na Ostrú.

• Finálny úsek: reťaze, skalnaté stúpanie a známe skalné okno – ikonické miesto na fotku.
• Odmena: 360° panoráma na Turiec, Kriváň aj Ostredok.

Zostup vedie po žltej značke smerom na Muráň a Ústie Konského dolu, cestou objavíte menšie jaskynky a ďalšie výhľady.

Gaderská a Blatnická dolina – vstupné brány do Veľkej Fatry

Gaderská dolina

Jedna z najdlhších dolín Slovenska, lemovaná vápencovými a dolomitovými bralami – pozostatkami tropického mora. Popri ceste tečie pstruhový potok. Neobíďte ani Čertovu bránu, krátku odbočku so skalným oblúkom.

Blatnická dolina

Osem kilometrov východo-západným smerom, zeleno značený chodník z Blatnice na Kráľovu studňu. Ideálne pre rodiny s deťmi alebo ako cyklovýlet.

Výlety s deťmi v okolí

• Blatnický hrad: z Blatnice necelé 2 km, stúpanie 160 m, nenáročný chodník.
• Čertova brána: 16 km tam a späť, 250 m prevýšenie, zvládnete aj s kočíkom.
• Blatnická dolina: pohodová 12 km šotolinová prechádzka s výhľadom na bralá Ostrej.

Praktické tipy

• Doprava: Autom z Martina cez Turčianske Jaseno do Blatnice. Parkovanie pri ústí Gaderskej doliny (za poplatok) alebo vlakom do Martina, Turčianskych Teplíc a odtiaľ autobusom do Blatnice.
• Sezóna: Najlepšie od mája do októbra. Po daždi býva úsek k Ostrej šmykľavý.
• Výbava: Pevná obuv, čelovka do Mažarnej, v lete dostatok vody.

Užitočné info pre turistov

• Celkový okruh Tlstá–Ostrá: 15 km, min. 6 hodín
• Prevýšenie: cca 1150 m
• Náročnosť: stredne ťažká, úsek na Ostrú obsahuje reťaze a skalné lezenie

Kam v okolí

• Kráľova studňa a Ostredok – najvyšší bod Veľkej Fatry
• Krížna - legendárny kopec nad Starými horami
• Necpalská dolina – menej známy raj cyklistov
• Turčianske Teplice – termálne kúpele na regeneráciu po túre

Záver

Výstupy na vrcholy Tlstá a Ostrá sú povinnou jazdou pre každého, kto chce zažiť divokú krásu Veľkej Fatry. Panorámy Turca, jaskyňa Mažarná a skalné okno na Ostrej vám zostanú v pamäti ešte dlho po tom, čo zídete späť do Gaderskej doliny.

Príspevok Tlstá a Ostrá, najkrajšie turistické výstupy Veľkej Fatry zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Jedna pranostika na apríl tvrdí - Neraduj sa veľmi v prekrásnom apríli, obyčajne býva za ním máj nemilý. My si však z pranostík ťažkú hlavu nerobíme a nedeľné aprílové slnko nás opäť ťahá von do prírody. Znovu sme sa inšpirovali výzvou 7 kopcov, 3 jazerá a za náš cieľ si vyberáme najvyšší vrch nášho obľúbeného pohoria - Veľkofatranská Smrekovica.

Veľkofatranská Smrekovica

Na vrchol nevedú žiadne značkované chodníky, no až k horskému hotelu Granit Smrekovica vedie asfaltová cesta. Tá značne uľahčuje prístup na liptovskú vetvu hlavného hrebeňa. Táto nenáročná túra oslovila aj mojich rodičov – predstava krásnych výhľadov bez extrémneho fyzického výkonu ich presvedčila opustiť pohodlie domova.

Granit Smrekovica

Autom sa vyštveráme k vojenskej zotavovni, kde sa nachádza i priestranné parkovisko. Odtiaľ pokračujeme už po svojich. Po zhruba 10 – 15 minútach prichádzame k Horskej chate Smrekovica. Je v závere doliny Vyšné Matejkovo, v blízkosti sedla, ktoré oddeľuje masív Smrekovice od hrebeňa. Pri fotení pri rázcestníku pri horskej chate Smrekovica sme sa prestriedali so starším manželským (mileneckým?) párom. Ich fotku sme potom videli na facebooku výzvy 7 kopcov 3 jazerá, tak ich týmto srdečne pozdravujeme.

Prírodná rezervácia Smrekovica

Vyhlásili ju v roku 2012 na ploche 59 hektárov. Účelom vyhlásenia prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma je zabezpečenie ochrany ekosystému prirodzených smrekových lesov s biotopmi európskeho významu. Smrekové lesy čučoriedkové a vysokobylinné so zachovalou štruktúrou pralesovitého charakteru a prirodzených procesov v nich prebiehajúcich.

A skutočne prechádzame cez lesy, ktoré sú hodné ochrany. Cestou nás zaujme modré značenie s veľkým písmenom „A“ na stromoch, ktoré označuje najprísnejšie chránené územie s piatym stupňom ochrany. V tejto zóne je zakázaná ťažba dreva, výstavba, poľovníctvo, aj iné zásahy do prírody. Najhrubšie smreky tu majú priemer okolo 1 metra, najstaršie smreky dosahujú vek úctyhodných 300 rokov. Najmä v blízkosti hrebeňa má les rozvoľnený charakter. A tak sa i my od horskej chaty vydávame chodníčkom do sedla, aby sme sa kochali výhľadmi.

Skalná Alpa

Ďalej sa dá pokračovať prechádzkou na Skalnú Alpu, avšak samotný vrchol je mimo turistickej trasy a nie je voľne prístupný. Turistická magistrála vrchol traverzuje východnými svahmi, napriek tomu je z neho zaujímavý výhľad. Z odlesnených častí sme pozorovali viacero vrcholov Veľkej Fatry, a pri priaznivých podmienkach sme dovideli aj na Nízke Tatry a Malú Fatru.

Samotná Smrekovica má síce zarastený vrchol bez výhľadov, no okolitý terén ponúka množstvo nádherných scenérií. My sme dokonca v sedle stretli i skupinku turistov, ktorých sprevádzal horský vodca a boli zo sedla pozorovať medvede. Údajne aj jedného zahliadli, ktorý potom zabehol naspäť do lesa.

Nenáročná turistika

Ak hľadáte pohodový výlet s nádychom dobrodružstva uprostred nedotknutej prírody, Smrekovica je skvelou voľbou. Navyše odporúčame navštíviť aj Horskú chatu Smrekovica – po túre si tam môžete pochutnať na poctivej domácej kuchyni. Na výber je množstvo polievok, tradičné hlavné jedlá a na záver dobre vychladené orosené pivo.

Deň sme zakončili s pocitom, že sme našli miesto, kde sa stretáva ticho lesa s majestátnosťou hôr. Kde aj menej skúsený turista môže zažiť dotyk divočiny. Smrekovica nie je len cieľ na mape. Je to zážitok, ktorý sa nevtieravo zapíše do pamäti a nechá vás túžiť po ďalšom návrate. Lebo práve v takýchto chvíľach si uvedomíme, že jar nie je len o pranostikách. Je predovšetkým o objavovaní krás, ktoré máme priamo pred nosom.

Príspevok Veľkofatranská Smrekovica: Nenáročný turistický výstup do srdca Veľkej Fatry zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Ešte sme ani nezačali túru už sme mali pocit, že prežívame expedíciu. Lesná cesta z Harmanca až k Horskému hotelu Kráľová studňa je dlhá asi 13 km, ale zážitkovo pôsobí ako trip po Balkáne v 90. rokoch. Jarný výstup na Ostredok nám po pár metroch objasnil, prečo tam nie je žiadna prekážková dráha – tá cesta si vystačí sama so sebou.

Vďaka kamienkom a výmoľom sa tiahne asi ako večnosť. Cítili sme sa ako v rallye – len namiesto Subaru sme mali mestské auto s trochou odvahy. Občas to poskakovalo, ale išli sme! Kto sa nebojí pár otrasov a má trpezlivosť a podvozok v poriadku, ten sa do cieľa dostane. K hotelu sme nakoniec dorazili, auto prežilo, my sme prežili. :-)

Kráľova Studňa

Z parkoviska pri hoteli sme sa napojili na červenú značku a vyrazili smerom na Kráľovú skalu. Kráľová skala je taký bonusový vrchol hneď na úvod, len kúsok od hotela, ale zážitkovo akoby si už bol uprostred hôr. Cesta k nej je krátka, nenáročná a hlavne krásne otvorená.

Kráľova Skala

Skala samotná ja výrazný skalnatý výbežok, ktorý trčí nad dolinou ako strážca tejto časti Fatry. Je to miesto, kde si automaticky sadneš, stíchneš a povieš si, že práve pre toto chodíš do hôr. Zhora je perfektný výhľad na prírodu a okolité fatranské doliny. Vidno celý hrebeň smerom ku Krížnej – takže si môžeš pekne vychutnať, ako rýchlo si z bežného sveta prešiel do sveta ticha, vetra a výhľadov.

Na Kráľovej skale sa oplatí spraviť si krátku pauzu, vyvetrať myšlienky, nadýchať sa čistého vzduchu a pripraviť sa na to, čo ešte hrebeň ponúkne, lebo odtiaľ sa začína ten pravý veľkofatranský zážitok.

Krížna

Odtiaľ sme pokračovali hrebeňom smerom na Krížnu. Tu sa začal ozývať typický veľkofatranský vietor. Krížna (1574 m n.m.) je ako kráľovná tohto kúsku Veľkej Fatry. Majestátna, otvorená a niekedy poriadne veterná. Už z diaľky ju spoznáš podľa toho, že sa na jej vrchole vyníma masívny vysielač. Z Krížnej vidíš všetko, čo len oko dočiahne. Nízke Tatry ako na dlani, Vysoké a Západné Tatry, Malú Fatru či dokonca kúsok Poľska. Keď stojíš na vrchole, otáčaš sa okolo seba, nevieš čo skôr fotiť a vieš, že si na správnom mieste.

Výstup na Ostredok

Cesta z Krížnej na Ostredok ja hrebeňová paráda. Táto časť trasy je jedna z najkrajších v celej Veľkej Fatre. Žiadne prudké stúpania, len príjemné vlny, mierne stúpanie a klesanie, otvorené lúky, pohoda. A Ostredok? Už z diaľky ho spoznáš podľa jeho guľatého tvaru. Nie je ostrý, nie je dramatický, ale keď naň vystúpiš, zistíš, že si práve dosiahol najvyšší bod Veľkej Fatry (1596 m n.m.).

A pocit na vrchole? Absolútna sloboda. Nič tu nie je – žiadna chata, žiadny bufet, len čistá príroda a ty.

Po výhľadoch a poriadnej dávke endorfínov sme sa vrátili tou istou trasou späť na Kráľovú studňu. A tam na nás čakala posledná adrenalínová kapitola – lesná cesta naspäť. Už sme vedeli do čoho ideme, takže sme to brali s humorom. Možno aj s tichou modlitbou za predné tlmiče.

Príspevok Jarný výstup na Ostredok, najvyšší vrch Veľkej Fatry zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Hľadáte vrchol, kde sa vám nebude pliesť pod nohy lanovka, ale zato si užijete parádne výhľady, horské lúky a krásne hrebeňovky? Poďme na Ostredok, turistika na najvyšší vrch Veľkej Fatry (1 596 m) je dôkazom, že krása hôr nespočíva len v nadmorskej výške, ale v atmosfére, ktorú ponúka. Tak si obujte turistické topánky, pribaľte si poriadnu desiatu a poďme objavovať jeho čaro!

Prečo ísť na Ostredok?

Ostredok je síce najvyšší vrchol Veľkej Fatry, ale nie je dominantný skalný masív ako Kriváň či Ďumbier. Naopak, ide o krásnu rozľahlú horskú lúku, ktorá vám pri výstupe ponúkne 360° panoramatické výhľady. Z vrcholu vidíte takmer celú Veľkú Fatru, Chočské vrchy, Nízke Tatry a pri dobrom počasí aj Vysoké Tatry. A čo je najlepšie? Väčšinou tu nie je taký nával ako v Tatrách!

Ostredok turistika

Najlepšie turistické trasy na Ostredok

Výstup z Liptovských Revúc cez Krížnu

• Dĺžka: cca 11 km (tam)
• Čas: 4 hodiny výstupu
• Popis: Táto trasa vás prevedie krásnymi lúkami a hôľnatými hrebeňmi cez známy vrch Krížna (1 574 m), ktorý je známy svojou vojenskou históriou a výhľadmi. Ideálna trasa pre milovníkov hrebeňových túr.

Trasa z Vyšnej Revúcej cez Ploskú

• Dĺžka: cca 13 km (tam)
• Čas: 5 hodín výstupu
• Popis: Ploská (1 532 m) je ďalší ikonický vrchol Veľkej Fatry, ktorý na tejto trase nemôžete vynechať. Charakteristický je svojím „kopčekovým“ tvarom a rozľahlými lúkami. Cesta z Ploskej na Ostredok je príjemná hrebeňovka.

Trasa z Tureckej cez Krížnu

• Dĺžka: cca 12 km
• Čas: 4-5 hodín výstupu
• Popis: Náročnejší výstup lesnými cestičkami na Krížnu, odkiaľ pokračujete po hrebeni na Ostredok. Tento variant ocenia skúsenejší turisti.

Ostredok na bicykli

MTB a cyklotrasy v okolí

Hrebeňovka cez Krížnu a Ostredok

• Dĺžka: cca 35 km
• Popis: Skutočne výživná trasa s krásnymi výhľadmi. Začína v Liptovských Revúcach a vedie cez Ploskú, Ostredok, Krížnu a ďalej do Tureckej. Náročné stúpania, ale odmenou sú nádherné zjazdy.

Cyklotrasa z Turčianskych Teplíc na Kráľovu studňu

• Dĺžka: cca 25 km
• Popis: Táto trasa vedie cez krásne lesy a ponúka možnosť občerstvenia na horskej chate Kráľova studňa. Odtiaľ môžete pokračovať pešo na Ostredok.

MTB okruh Gaderskou dolinou

• Dĺžka: cca 30 km
• Popis: Výborná trasa vedúca cez jednu z najkrajších dolín Slovenska, kde si užijete dlhé stúpania aj krásne zjazdy.

Skialp na Ostredok

Veľká Fatra je aj pre milovníkov zimných výstupov. Ostredok je v zime ako stvorený na skialp. Výstup cez Krížnu alebo Ploskú patrí medzi najobľúbenejšie a poskytuje fantastické podmienky na zjazdy po rozľahlých snehových pláňach. Pozor však na lavínové nebezpečenstvo, najmä pri výstupe od Revúc.

Zaujímavosti a atrakcie v okolí Ostredku

1. Gaderská dolina
   Jedna z najkrajších dolín Slovenska, vhodná na turistiku, cyklistiku aj lezenie.
2. Blatnický hrad
   Ruiny hradu nad Gaderskou dolinou ponúkajú krásne výhľady a príjemný výlet.
3. Turčianske Teplice
   Po túre nie je nič lepšie ako zregenerovať svaly v termálnej vode.
4. Horská chata Kráľova studňa
   Tradičná horská chata pod Krížnou, kde sa môžete občerstviť a nabrať sily.
5. Vlkolínec
   Unikátna drevená obec zapísaná v UNESCO, ideálna na výlet, ak máte radi ľudovú architektúru.

Praktické tipy pre návštevníkov Ostredku

• Počasie: Vo Veľkej Fatre sa počasie mení rýchlo, takže si zoberte vetrovku a dostatok vrstiev.
• Voda: Na hrebeni je málo prameňov, preto si zoberte dostatok vody.
• Medvede: Veľká Fatra je ich domovom, preto odporúčame chodiť v skupine a sem-tam si zahvízdať.
• Navigácia: Značenie je dobré, ale pri hustej hmle sa môže orientácia skomplikovať – GPS alebo mapa sa zíde.

Prečo sa vybrať na Ostredok?

Ostredok, turistika je tu dôkazom, že aj bez dramatických skál môže byť vrchol krásny a majestátny. Ponúka úžasné výhľady, skvelé turistické a cyklistické trasy, a v zime aj perfektné podmienky na skialp. Ak chcete zažiť pravú krásu Veľkej Fatry, Ostredok by mal byť na vašom zozname.

Tak čo, idete si ho vyšľapať? 😊

Príspevok Ostredok, turistika na strechu Veľkej Fatry, ktorú si musíte vyšliapať zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Toto sobotné doobedie som sa rozhodol zapnúť svoj turistický mód – teda, roztiahol som na stôl mapu Slovenska a pustil sa do hľadania tej pravej slovenskej Smrekovice. Veď ako by mohol skúsený turista prehliadnuť vrch s takým neprehliadnuteľným názvom? Čakal som na dominantný cieľ, no miesto toho som objavil viacej zmätku, než na súčasnej politickej scéne. Nájsť ten správny výstup na Smrekovicu vôbec nie je jednoduché.

Prvá zastávka: Smrekovica vo Veľkej Fatre

Na mape som sa po chvíli sústredeného hľadania dopracoval k Veľkej Fatre. A tam! Prvá Smrekovica, o ktorej sa hovorí s úctou aj v miestnych turistických chatách. Nachádza sa približne v nadmorskej výške okolo 1400 metrov a je súčasťou populárnej turistickej trasy s prístupom na neďaleké vrcholy, ako je Rakytov.

Je tu tiež horský hotel, kde si človek po túre môže dať horúci čaj a predstierať, že je dobrodruh na úrovni. Ale najmä, vedie tam jedna z najambicióznejších a najstrmších cyklotrás pre cestné bicykle.

Smrekovica v Nízkych Tatrách: Mapy VKU nikdy nesklamú

S odvážnym nasadením som sa prehupol na ďalšiu VKU mapu, kde ma čakala Smrekovica v Nízkych Tatrách. Táto Smrekovica je menej známa, ale stále lákavá. Leží blízko trás na vrchy ako Ďumbier a Chopok, takže sa nenechajte zmiasť, ak vám niekto povie, že ju videl „od Chopku“. Tieto informácie mi však viac pripomínali indície na orientačnom behu než konkrétne údaje.

Výstup na Smrekovicu medzi Levočákmi a Čergovom

Potom som zablúdil prstom do Levočských vrchov, kde sa ukrýva ďalšia Smrekovica. S výškou 1 200 m n. m. je najvyšším vrchom pohoria Branisko. Táto Smrekovica pôsobí tichším dojmom, nájdete ju v oblasti menej dotknutej prírodou. Preto je i menej frekventovaná. Hoci jej nadmorská výška je nižšia ako tá vo Veľkej Fatre, ponúka úchvatné scenérie. Ak si teda trúfnete na cestu medzi nekonečné smrekové lesy a ticho prerušované iba šelestom vetra, hybaj na Spiš.

Len pre úplnosť dodávam, že Smrekovica je aj na Muráni, vrchy Veľká a Malá Smrekovica s nadmorskou výškou 1322 m n.m. sú dokonca vyššie ako Branisko. A tiež tu nájdete osadu Smrekovica iba kúsok od Muránskej Lehoty. A ďalšia (nie veľmi známa) Smrekovica je aj v Spišskej Magure, kúsok od Veľkej Lesnej.

Smrekovica je proste fenomén

Ako som študoval mapu so zapálením mladého skauta, uvedomil som si, že Smrekovica nie je len miesto. Je to stav mysle, ktorý ma priblížil k hlbokému rodinnému poznaniu. Nájsť v sobotu doobeda najlepší výstup na Smrekovicu je dokonalá výhovorka na vyhýbanie sa domácim prácam. Vždy nájdeš ďalší dôvod hľadať ďalej. Vysávač, upratovanie garáže či čistenie odkvapov musí ísť stranou.

Ale nielen Smrekovice mi zamotali hlavu. Aj Javorín je na Slovensku neúrekom.

Pri hľadaní Smrekovice na mape som zistil, že každá má svoj príbeh, svoje atrakcie a výhľady. Ale všetky majú jednu spoločnú črtu – čistú, komerciou nedotknutú slovenskú prírodu. Pred obedom som mapu pokojne zložil, V sobotu poobede už domáce práce nehrozia. V hlave mi hučalo: „Kde je vlastne tá pravá?“ Najlepšie urobím ak vyrazím a spoznám ich všetky osobne. Pridáte sa? A prečo o tom vlastne píšem? Podobne ako Minčol pred rokom aj výstup na Smrekovicu bude bonusovým cieľom jubilejného 10. ročníka turistickej výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Je len na vás, ktorú si vyberiete.

Príspevok Výstup na Smrekovicu: ako som sa stratil pri hľadaní na mape zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.

Hrdoš s Hrdošovou skalou je ďalším cieľom 7 kopcov 3 jazerá. Je prístupný po značkovaných turistických chodníkoch. Dostanete sa naň z obcí Žaškov, Komjatná, Švošov, Stankovany alebo Ľubochňa. Hrdoš, Hrdošná skala turistické trasy, cyklotrasy, kam v okolí.

Okná a jaskyne Hrdoša

Podľa povesti na Hrdoši prebýval pyšný panovník, ktorý neváhal kvôli hrdosti obetovať svoju dcéru a sám potom zo zúfalstva skončil svoj život skokom zo skaly. Samozrejme, ako inak, ukryl v skalách poklad. Nech sa už stalo čokoľvek, skalnatý hrebeň Hrdoša sa môže pýšiť nádhernými skalnými stenami, štrbinami, oknami i jaskyňami, z ktorých najdlhšia (Žaškovská) má temer 120 m.

Zo samotného vrcholu sa naskytne polkruhový výhľad na Chočské vrchy, Veľký Choč i Kubínsku hoľu. 

Hrdoš atiež nazývaný aj Ostrá, je skalnatý vrch viditeľný pri prejazde po hlavnej ceste z Martina do Ružomberka, alebo aj z obce Komjatná. Napriek tomu, že má bližšie k Chočským vrchom, bol z geologického hľadiska priradený k Veľkej Fatre.

Hrdošná skala turistika

Vrch Hrdoš s Hrdošovou skalou je prístupný po značkovaných turistických chodníkoch. Ako východiskové miesto na túru môžete zvoliť obce Komjatná (cca 2 km), Švošov (cca 3 km), Stankovany, Žaškov alebo aj Ľubochňa. Hrebeňom Hrdoša prejdete ku Skríženej skale a ďalej na zalesnený vrch Ostré. Trasy tu

Najpohodovejšia trasa je z obce Švošov, kde nájdete aj železničnú zastávku. Priamo pri nej začína turistická trasa.

Cyklotrasy okolo Hrdoša

Cyklookruh po značenej cyklotrase popod Hrdošnú skalu cez Komjatnú a Rybárpole má 27 km so 700 m prevýšením. Trasa tu

Veľmi pekný cyklokruh (vhodný aj pre cross) si užijete pri prechode Ľubochnianskou dolinou. Dostanete sa až pod Ploskú. Obojsmerný prechod má príjemné pozvoľné stúpanie a celkom prejdete 43 km so 413 m prevýšením. Trasa tu

Šípsky okruh: Ak si chcete len tak zľahka zajazdiť MTB pod Šípom, vyrazte zo Stankovian a elegantným 11 km dlhým okruhom cez osadu Stankovany Podšíp splníte cieľ takisto. Na trase nastúpate 350 výškových metrov. Trasa tu

Hrdošná skala turistika, cyklotrasy i záujmové miesta (napr. jaskyne či okná) sú zväčša v divokej prírode, často vybavené i reťazami. Pozor na zvýšený výskyt medveďov.

foto: Katka Syneková, Jana Kobelová

Príspevok Hrdoš, Hrdošná skala turistika, cyklotrasy zobrazený najskôr REŠTARTNI SA.