Ak chcete zažiť na Cypre aj niečo iné ako lehátkovanie na pláži, vyrazte do hôr a vnútrozemia.
Cesta do vnútra
Ktorákoľvek odbočka hlbšie do ostrova vám otvorí čaro cyperskej autenticity. Idete po cestách, kde kilometre nestretnete auto. Ospalý vidiek. Naprostý kľud. Nikto sa neponáhľa, nikto okolo vás neskáče, nikto sa vám nevnucuje, nikto vás neobťahuje o peniaze. Zastavujem v ospalej dedinke niekde v podhorí. Za hubičku ponúkajú čerstvú šťavu z pomarančov.
Je tak lacná, že pijem na ostrove zväčša iba ju. Chvíľu mi trvá tete vysvetliť, čo presne chcem. “Aha. Pomaranče.” Pochopí nakoniec, odíde pomalým krokom do záhrady a natrhá zo stromu zo 4 čerstvé. Strčí ich do odšťavovača, Podá mi pohár a lúska si svoje fazuľky ďalej. Viac si ma nevšíma. Som tu úplne sám. Dnes už možno nikoho iného nečaká. Iba keď jej podám euro, neurčito sa usmeje. Lúska ďalej.
Objavte krčmičku ako je táto, zásadne sa vyhýbajte tým, ktoré vám odporúčajú v hoteloch, ale hlavne ….
Nikdy si nepýtajte jedálny lístok. Spýtajte sa, čo majú navarené. Zvyčajne vám ponúknu iba jedno jedlo. To najlepšie aké ste kedy na Cypre jedli. To preto, že to nevaria pre nejakého blbého rozmaznaného turistu ale pre seba. Neoklamané, zo skutočne čerstvých domácich surovín.
Ak sa chcete na Cypre naozaj dobre najesť vypadnite z turistických zón.
Troodos
Najvyššie pohorie Cypru atakujúce 2000 m.n.m. Cestou tam staručká Ford Fiesta niekoľko krát zaškrípe zubami. Je viacej ciest ako sa vyštverať až na vrchol. Platí zásada: Čím kratšie tým strmšie. Serpentíny sa zahusťujú. Agios, Pano Platres, Kato Platres,… Zábava s navigáciou. V tej ich Cypruštine (tak je možné nazvať ich grécko-negrécky jazyk) väčšinu smerových tabúľ neprečítaš. Máš však svoju logiku. Furt len hore a hore. Tam kam dnes ideme sa už vyššie ísť nedá.
Tesne pod Troodosom sa premávka opäť zahusťuje. Pribúdajú penzióny, hotely, reštaurácie. Ísť do toho kopca v serpentínach 20km/h je veľkorysý luxus. Najmä keď sa jazdí naopak a idete za autom v ktorom ďalší turista stále stále niečo obdivuje a stále na čosi mimo cesty čučí. Nakoniec sme hore.
Atalanti a Artemis trails
2 turistické chodníky na streche Cypru. Lemované koreňmi a pňami prastarých sukovitých cyprusov (Troodos Juniper) a čiernymi píniami. Nájdete tu 800 rokov staré kusy. Hiking ako sa patrí. Z chodníkov sa ukazujú nádherné panorámy smerom na Limasoll, Paphos aj Nicosia district. Kdesi v strede môžete nájsť staré štôlne- pozostatky starých baní na chróm. Traily a skalné chodníky Troodosu vám umožnia chodiť v dvetisíc metrovej výške po pozostatkoch dna mora a zemskom plášti starom 92 miliónov rokov. Tento terén sa pôvodne formoval 60 km pod prehistorickým “Tethys” morom. Kedysi sa tiahlo od dnešného Mexického zálivu cez Španielsko, Taliansko až k dnešným Himalájam a Malajskému poloostrovu. Vidieť toto vrásnenie, takýto luxus môžete zažiť len na pár miestach zemegule.
Je tu kosa. Fakt kosa. Zakiaľ sa dole kúpe, tu hore sa už lyžuje. Keď sa sem človek vyštverá mimo sezóny, Troodos sa mu odmení. Človek nevstúpi iba na najvyššie miesto ostrova ale tiež do seba.
Cestou stretávam skupinu bajkerov (požičovňa MTB funguje aj tu) Starší páni, ktorí podľahli čaru “rent a bike”. Stretnem ich aj po 5 hodinách na konci trailu. 90% cesty tlačili. Zjavne neodhadli svoje skúsenosti a kondíciu. Rád im uvoľňujem cestu. “Nech vypadnú. Chcem byť sám.”
Toto sú vzácne chvíľky. Nielen preto, že ma nik neotravuje, ale ten starý les naokolo akosi otvára moje vnútro.
Myšlienky vyskakujú jedna za druhou. Necháš ich plávať alebo sa ich dotkneš. Hlava sa postupne vyčisťuje. Ak si chceš sadnúť, sadneš si. Necháš sa hýčkať výhľadmi. Nikam sa neponáhľaš. Ego je v úzadí. Všetky problémy sú na svetelné roky za tebou. Áno pre túto chvíľu má význam žiť.
Z myšlienok ma vyruší rodinka so škriekajúcim dieťaťom. Deti sú na trailoch zväčša rovnaké. Nechce a nechce. On ďalej nepôjde. Straším ho, že staré vyschnuté cyprusy majú preto vyschnuté konáre, lebo na ne vešajú upišťané deti. Neisto sa pozrie na tatka, ten sa zaškerí a viac mi nevenujú ani pohľad. Ale funguje to. Je ticho. Radšej si sadnem a počkám, nech mám odstup. Zase bude kľud.
Troodos square
V celom lese je prísny zákaz rozkladania ohňa. Chodník je prístupný od marca do novembra. Kratší Atalanti trail má dĺžku 14 km a chodník atakuje výšku 2000 m.n.m. Vinie sa zväčša po vrstevnici vo výške 1820 – 1720 m. Zvládnuť sa dá na horskom bicykli aj pešo. V oboch prípadoch si vyčleňte na trail min. 5 hodín. Štartuje sa z Troodos square.
Ak idete v lete využite bezplatné parkovisko pod námestím. Ušetríte pol hodiny nervov s parkovaním.
