Okruh okolo Islandu autom a pod stanom: 10-dňový itinerár

Keď sme sa rozhodovali, kam vyraziť, odmietli sme klasické „all-inclusive“ vylihovanie pri mori. Výber destinácie spečatilo Ajkino rozhodné: „Poďme na Island, žijú tam Elfovia!“ A tak sme začali plánovať okruh okolo Islandu autom a pod stanom.

Island nie je Disneyland, je ti zima, keď spíš vonku, vo vrecku už ani cent – mali sme ísť na Duchonku.“

Zvolili sme expedičný model „Český turista“ – letenky v septembri mimo hlavnej sezóny, požičané staršie 4×4 auto, vlastný stan, zásoby sušeného jedla a cieľ prejsť kompletný okruh po legendárnej Ring Road (ceste č. 1) s odbočkami do drsného vnútrozemia.

(Ak vás zaujíma, ako prebiehalo domáce hlasovanie, naša nočná jazda vyhriatym maďarským vlakom a ako sme prešli colnicou, prečítajte si náš samostatný Bonusový článok o plánovaní a ceste na Island).

Tu je náš kompletný 10-dňový itinerár po Islande: reálna trasa, overené zastávky, manželské krízy a čistá severská mágia. Tento denník je záznamom našej malej expedície, ako aj oknom do duše jej účastníkov. Pre lepšie preniknutie do hĺbky tejto skúsenosti odporúčam čitateľovi ponoriť sa do týchto riadkov v kryosaune, v horskej bystrine, alebo v zimných mesiacoch vonku v neadekvátnom oblečení.

Rýchly prehľad expedície

Dĺžka trasy: cca 2 200 km (Ring Road + Landmannalaugar + poloostrov Reykjanes)
Čas: 10 plných dní na ostrove
Doprava: Prenajaté 4×4 SUV (staršia Honda RAV4 s 370 000 km, pracovne nazvaná Joko)
Ubytovanie: 70 % stan v kempoch, 30 % núdzové ubytovne (keď zlyhal spacák alebo bol kemp zatvorený)
Termín: Polovica septembra (výhody: menej ľudí, šanca na polárnu žiaru; nevýhody: zatvorené kempy po sezóne, nočné mrazy a premenlivé počasie)

1. deň: Prílet, Reykjavík a nočný krst v Þingvellire

Trasa: Letisko Keflavík → Reykjavík → Národný park Þingvellir (~100 km)
Hlavné zastávky: Vyzdvihnutie auta, socha Slnečná loď (Sólfar), kostol Hallgrímskirkja, kemp Þingvellir

Po prílete zo slnečnej strednej Európy nás privítal arktický vietor a 5 stupňov. Naša prenajatá Honda s 370 000 km mala za sebou viac bojov než vikingský náčelník. Viking na pobočke nám plynulou poľštinou oznámil, že pokiaľ z auta pri návrate nebude chýbať celý motor, žiadne škrabance nerieši.

Prehliadka Reykjavíku priniesla prvý kultúrny šok z cien (dve gofry a pár suvenírov = mínus 200 €). Nočný presun do kempu v Þingvellire znamenal prvé stavanie stanu s čelovkou v treskúcom vetre a večernú hygienu v ľadovej vode.

S čelovkou na hlave som postavil stan, nafúkol karimatky, rozbalil spacáky, uložil Ajku a šiel som sa umyť do kempového umývadla, kde tiekla len studená voda. Zaspali sme pomerne rýchlo – Ajka asi za 4 sekundy, ja za 40. Ešte pred tým ma stihla dojatým hlasom označiť za „hrdinu“, wow!

2. deň: Zlatý okruh a prechod do Mordoru (Landmannalaugar)

Trasa: Þingvellir → Geysir & Strokkur → Gullfoss → F208 → Landmannalaugar (~180 km)
Hlavné zastávky: Puklina Almannagjá, gejzír Strokkur, vodopád Gullfoss, brody na F-ceste F208, termálny prameň v Dúhových horách

Ráno sme zistili prvú zásadnú vec: Ajkin spacák deklarovaný do -5 °C je v skutočnosti vhodný maximálne na letné prespanie v obývačke. Ranné Theraflu sme oželeli, pretože unifikovaný varič a bomba mali nekompatibilný ventil. Raňajky: suchý fitness chlieb, nutela a sušené mäso.

Vodopád Hjalparfoss — Ajkin spacák veľa neznesie

Prešli sme povinnú jazdu Zlatého okruhu (Golden Circle):

Þingvellir: Miesto najstaršieho parlamentu sveta, kde sa od seba vzďaľujú litosférické dosky Európy a Severnej Ameriky.
Strokkur: Gejzír, ktorý s presnosťou švajčiarskych hodiniek každých pár minút vystrelí stĺp vriacej vody.
Gullfoss: Masívny dvojstupňový vodopád na rieke Hvíta.

Vyrazili sme zavčas ráno a objavovali krásy národného parku, než ho zaplavil prílev ázijských nájazdníkov. Ibaže tentokrát nie sú ozbrojení kopijami, ale selfie tyčami a túžbou spraviť si selfie na každom mieste, kde budú najviac zavadzať ostatným bez ohľadu na to, či za nimi je niečo zaujímavé alebo nie je. Ajke som kúpil v info-centre horúcu čokoládu a bol som za hrdinu označený znova. Mám pocit, že než táto dovolenka skončí, slovo hrdina značne zdevalvuje.

F cesty preveria

Po Gullfosse sme odbočili na obávanú F-cestu (F208) do vnútrozemia. F ako „fuck“. Asfalt vystriedala 26-kilometrová roleta, ktorú sme nazvali „vytriasačka blômb“. Ajka je žena do koča, aj do 4×4. Naviguje a sleduje trakciu kolies v kritických úsekoch. Keď si myslím, že už musíme byť na konci sveta, vidím oproti nám ísť autobus. Po prebrodení prvých riek sme dorazili do kempu v Landmannalaugar.

Túru v Dúhových horách nám zmaril vytrvalý lejak, no večerný kúpeľ v prírodnom horúcom potoku uprostred kempu stál za všetok strach pri brodení. Na noc dostala Ajka môj spacák a ja som sa zabalil do všetkého oblečenia a záchranárskej alobalovej fólie – vyzerala ako živánska pripravená do pahreby, ale prežili sme.

V prameni sa rochní pestrá zmes turistov. Pozerám, všetci majú plavky – nuda, vlastne nie nuda. Ja mám plavky v ruke a kabínky tu nie sú. Nutnosť nepozná žiaden predpis, idem „cicina ven“ a šup do plaviek. Bola mi fakt kosa, takže ak sa aj niekto pozeral, veľký dojem som asi neurobil. Ideme spať, minulú noc sme podcenili, túto noc sme si teda obliekli všetko, čo tu máme. Ajka je priorita a tak jej dávam môj spacák a beriem si jej „hračkársky“. Dávam jej svoju bundu a ešte ju zabalím do tzv. „emergency blanket“, čo je taká alobalová fólia, čo má odrážať teplo. Ajka vyzerá ako živánska do pahreby. Ideme spať.

3. deň: Vodopády juhu a stopka pred Þórsmörkom

Trasa: Landmannalaugar → Þjófafoss → Seljalandsfoss → Hvolsvöllur (~140 km)
Hlavné zastávky: Vodopád Þjófafoss, pokus o vstup do údolia Þórsmörk, vodopád Seljalandsfoss, nočná polárna žiara

Ráno sme balili kompletne premočený stan v daždi. Cieľ dňa bol kaňon Þórsmörk. Zdolali sme 5 riečnych brodov. Pri šiestom som musel vystúpiť a zmerať hĺbku nohami: ľadovcová rieka mala 40 cm, náš výfuk bol vo výške 35 cm a poistenie na utopenie motora neexistovalo. Ajka ma zaprisaháva, aby sme to otočili. Keby sme uviazli, tak sa na Islande asi nedoplatíme. Zavelili sme ústup.

Popoludní sme navštívili fotogenický Seljalandsfoss, popod ktorý sa dá prejsť po úzkom mokrom chodníku priamo za vodnú stenu. Kemp v Hvolsvöllure nám ponúkol vytúženú teplú sprchu a v noci nečakaný bonus: zelenú polárnu žiaru (Auroru Borealis) priamo nad naším stanom.

Polárna žiara nad Islandom (Bigstockphoto)

4. deň: Čierny piesok, hľadanie puffinov a výmena auta

Človek sa vie radovať z objatia tepla až po tom, čo okúsi neúprosnú náruč chladu. Nie, že by mi bolo nejak extra teplo, ale smrť už na mňa neprehovárala nad ránom krutým slovom. Dnes sa perie, sušiak som vyrobil natiahnutím šnúry medzi opierkami na hlavu, predných a zadných sedadiel. Celkovo možno tri metre sušiacej šnúry, slušné. Okoloidúcim, ktorí nazrú do nášho auta, sa naskytne pohľad na naše spodné prádlo.

Trasa: Hvolsvöllur → Skógafoss → Dyrhólaey → Kirkjubæjarklaustur (~160 km)
Hlavné zastávky: Vodopád Skógafoss, útesy Dyrhólaey, čierne pláže, porucha motora, výmena auta

Deň sme začali túrou okolo rieky Skógá nad majestátnym 60-metrovým vodopádom Skógafoss. Na útesoch Dyrhólaey sme márne pátrali po ikonických vtákoch puffinoch (mníšikoch bielobradých) – v septembri už odleteli zimovať na otvorené more.

Cestou na východ začala naša Honda štrajkovať. Najprv som mal problémy s gps. Spoliehal som sa na môj redundantný navigačný systém – Ajku s mapou. Tá ju nervózne žmolí a čas od času ju otočí o 180 stupňov.

Na prístrojovke sa rozsvietila kontrolka motora a auto začalo skackať. Do Kirkjubæjarklaustur sme doskackali na zvyškoch vôle. Toto mestečko má v názve 20 písmen! Kemp je tu zatvorený, ale našli sme ubytovňu za lacný peniaz. Recepčný – Poliak ako poleno – nás šupol na malú, sparťanskú, skoro nevybavenú izbu bez kúpeľne. Po posledných dňoch sa cítime ako v päťhviezdičkovom hoteli Grand Imperial.

Poliak zo SADcars sa ma pýta, v akom meste sme uviazli. Keďže som Kirkjubæjarklaustur nedokázal „vyspelovať“, musel som poprosiť recepčného. Viking Kovacz na dispečingu autopožičovne zareagoval ukážkovo: za tri hodiny nám doviezli náhradné auto a my sme medzitým stihli výstup k vodopádu Systrafoss.

Poľský chaseň nám odovzdal nové auto a prezradil, že budova, kde bývame, bola pôvodne jatka. Potom odišiel so skackajúcou Hondou v ústrety neistej budúcnosti.

Ajka si dnes vyzliekla termoprádlo, ktoré nosila posledné tri dni. Je to moja žena, milujem ju a preto túto časť nebudem ďalej rozpisovať.

5. deň: Kryhy v Jökulsárlóne a prechod cez mlieko

Trasa: Kirkjubæjarklaustur → Skaftafell (Svartifoss) → Jökulsárlón → Seyðisfjörður (~380 km)
Hlavné zastávky: Čadičový vodopád Svartifoss v NP Skaftafell, ľadovcová lagúna Jökulsárlón s tuleňmi, horský prechod do Seyðisfjörðuru

V národnom parku Skaftafell sme dali peší výstup k vodopádu Svartifoss, ktorý lemujú pravidelné čierne čadičové stĺpy pripomínajúce píšťaly organu.

O hodinu neskôr sme stáli pred jedným z najväčších divov Islandu – ľadovcovou lagúnou Jökulsárlón. Z topiaceho sa ľadovca Vatnajökull sa odlamujú obrovské modré kryhy a plávajú pomedzi zvedavé tulene smerom k oceánu.

Pri ceste sa pásol sob, zastavujeme a fotíme si ho. Vôbec sa nás nebojí.

Záver dňa patril divokým východným fjordom. Horský prechod do malebného mestečka Seyðisfjörður nás preveril hustou mliečnou hmlou s viditeľnosťou na 15 metrov. Cestou v horách nás zastihla hmla, biela ako mlieko. Viditeľnosť 15 metrov, na oboch stranách cesty priepaste. Postupne zmizli zvodidlá, stĺpiky, aj čiary krajníc. Vlniaci sa stredový prúžok na ceste som hypnotizoval očami, ako zaklínač hadov kobru, ktorej hrá na trúbku.

Kemp v Seyðisfjörðure fungoval, no teplá sprcha bola len na islandské mince – ďalšia lekcia otužovania.

6. deň: Severný Mordor: Dettifoss, Dimmuborgir a kúpele

Dnes sme prišli k najmohutnejšiemu vodopáde v Európe – k Detifossu. Ajka pišťala nadšením, keďže na chvíľu spoza mrakov vykuklo slniečko a podaril sa jej záber vodopádu i s dúhou.

Trasa: Seyðisfjörður → Dettifoss → Námafjall → Dimmuborgir → Goðafoss → Akureyri (~310 km)
Hlavné zastávky: Najmohutnejší vodopád Európy Dettifoss, geotermálne pole Hverir/Námafjall, lávové skalné mesto Dimmuborgir, vodopád bohov Goðafoss

Severný Island je úplne iná planéta:

Dettifoss: Obrovská masa sivej ľadovcovej vody valiaca sa do kaňonu Jökulsárgljúfur s brutálnym rachotom.
Hverir / Námafjall: Bublajúce sírne bahno, dymiace fumaroly a všadeprítomný zápach skazených vajec.
Dimmuborgir: Labyrint stuhnutej lávy, kde podľa islandských legiend žijú trollovia a vianoční škriatkovia.
Goðafoss: Elegantný podkovovitý vodopád, do ktorého zákonodarca Þorgeir okolo roku 1000 symbolicky hodil sošky pohanských bohov pri prijatí kresťanstva.

Deň sme zakončili v druhom najväčšom meste Islandu – Akureyri. Spíme na ubytovni, v okolí nie je žiadny kemp. V spoločnej kuchynke sme sami a chľastáme šampáňo z Duty Free shopu. Pôvodne sme si chceli štrngnúť pri nejakej významnej pamiatke alebo prírodnej kráse, pôvodný plán sme si ale rozmysleli. Stačí, že nám pery oblizuje studený vietor, nieto ešte šumiace bublinky.

Prečítaj si reportáže

7. deň: Safari na veľryby v Akureyri a spanie na benzínke

Trasa: Akureyri → Glaumbær → Laugarbakki (~210 km)
Hlavné zastávky: Pozorovanie keporkakov v fjorde Eyjafjörður z rýchločlnu RIB, skanzen Glaumbær, ubytovanie v retro stanici Langafit

V Akureyri sme mali ísť na vyhliadkovú loď za veľrybami. Vďaka technickej poruche nás zadarmo preradili na nafukovacie rýchločlny RIB. V arktickom lejaku a vetre sme si samozrejme sadli v prvej línii v termo-kombinézach, aby sme mali najlepší výhľad. Schytali sme každú kvapku mora. Odmenou bolo vynorenie obrovských keporkakov len niekoľko metrov od nášho člnu.

Veľryba je krásny majestát, inteligentný cicavec s komplexnými spoločenskými väzbami… zaujímalo by ma ako asi chutí, ale keďže hot-dog tu stojí v prepočte 10 €, budem sa tváriť, že jedenie veľrybieho steaku by bolo nemorálne.

Stret s Islandským keporkakom (Bigstockphoto)

Cestou na západ sme sa zastavili v skanzene Glaumbær – historickej farme s trávnatými strechami z nevypálených mačín, ktoré dokonale izolovali pred krutými zimami. Domčeky na nás dýchajú a rozprávajú príbeh strasti, ale aj radosti života ľudí, čo tu žili. Nechápem, prečo títo ľudia opustili dobrodružný život krvilačných vikingských nájazdníkov a dali sa na farmárčenie na sopečných kameňoch.

Nocľah sme našli v dedinke Laugarbakki v penzióne Langafit (prebudovaná benzínka s vintage kaviarňou a horúcou kaďou pod hviezdami).

8. deň: Lávový tunel Surtshellir, kráter Grábrók a Hraunfossar

Super, pokazil sa mi zips na bunde. Prvé dva dni dovolenky by som to považoval za rozsudok pomalej smrti. Dnes viem, že to zvládnem, ale i tak je to nepríjemné.

Trasa: Laugarbakki → Grábrók → Deildartunguhver → Hraunfossar & Barnafoss → Surtshellir → Akranes (~260 km)
Hlavné zastávky: Sopečný kráter Grábrók, najvýdatnejší horúci prameň Európy Deildartunguhver, lávové vodopády Hraunfossar, podzemná jaskyňa Surtshellir

Tento deň patril geologickým unikátom:

Grábrók: Dokonale zachovaný sopečný kráter s dreveným chodníkom po jeho hrane.
Hraunfossar: Stovky malých tyrkysových potôčikov vyvierajúcich priamo spod okraja lávového poľa do rieky Hvítá.
Surtshellir: Takmer kilometrový lávový tunel v podzemí.

Z islandského outbacku pri vodopáde Hraunfossar posielame pohľadnice. Hádžeme ich do opustenej schránky. Môžno dorazia neskôr ako my, alebo neskôr ako adresáti zmenia adresy, alebo neskôr ako tento vesmír zanikne vo finálnej kataklizme.

Kemp v Akranes bol opäť po sezóne zatvorený a zamknutý, no trávnik bol prístupný. Sprcha z vonkajšej záhradnej hadice s ľadovou vodou pri 5 °C nás definitívne posunula do kategórie ostrieľaných polárnikov.

Stratila sa nám lyžica a druhá miešacia sa najprv ohla a potom jej odpadla hlava. Kto vie, kde súdruhovia z Tescomy urobili chybu. Urobili sme improvizovanú lyžicu z kusu pet fľaše. Ajke sa s ňou zle je, tak žerie z kastrólu ako vlčiak.

Ajka začína byť hardcore, so smiechom a iskričkou v očiach zahlási – „toto kempovanie v zavretých kempoch ma začína baviť“! Stále má upchaný nos, v noci preto chrápe ako drevorubač. Zaistila si prvenstvo – ako jediný drevorubač, keďže na Islande nie sú žiadne lesy. Zlepšovák, emergency blanket dávame na podlahu stanu, rozdiel je cítiť, zo spodu od zeme menej ťahá.

Surtshellir vstup do lávového tunela (Bigstockphoto)

9. deň: Sopečné jazero Kerið a rozlúčka v Modrej lagúne

Trasa: Akranes → Kerið → Stokkseyri → Grindavík → Blue Lagoon (~190 km)
Hlavné zastávky: Kráterové jazero Kerið, prímorské mestečko Stokkseyri, geotermálne kúpele Blue Lagoon

Predposledný deň sme venovali uzavretiu okruhu. Navštívili sme kráter Kerið s tyrkysovou hladinou minerálneho jazera na dne. Celkom pekné sopečné jazero – vyberajú na neho vstupné, ako keby ho tu postavili.

V dedinke Stokkseyri sme márne dobýjali múzeum elfov. Je zatvorené, lebo je pondelok. Ajka má vykašliavaciu fázu svojej choroby. V jeden moment vidím, ako do vreckovky vychrchle žlto-zeleno-sivý chriacheľ tvaru, veľkosti a konzistencie rozvarenej halušky. Pokračujeme do Grindaviku.

Večer sme si dopriali zaslúžený oddych v Blue Lagoon (Modrá lagúna). Objednávam lístky deň pred, na posledný termín 19:00, na hodinu pre dvoch, za 80 eur. Ale kto nebol v Blue Lagoon, akoby ani nebol na Islande. Po týždni v stane, prechladnutí a instantných polievkach padla 39-stupňová mliečne modrá voda s kremičitým bahnom ako vykúpenie.

Večer rozkladáme stan. Snívame o domove.

10. deň: Návrat domov

Trasa: Grindavík → Letisko Keflavík (~25 km)
Hlavné zastávky: Balenie, odovzdanie auta v požičovni, odlet

Ráno sme v daždi naposledy zbalili stan a vrátili auto. Prešli sme kontrolou a s hlavou plnou neuveriteľných scenérií a telom vyúdeným zo síry a dymu sme zamierili domov.

kemping Island — Okruh okolo Islandu: zdroj Bigstockphoto

5 kľúčových rád na okruh okolo Islandu

Spacák nepustí: V septembri na Islande nestačí tenký letný spacák. Potrebujete reálny komfort okolo 0 až -5 °C a kvalitnú izolačnú karimatku.
Auto 4×4 je brána k slobode: Ak chcete vidieť vnútrozemie (F-cesty ako Landmannalaugar), bežné auto nestačí a požičovne naň zakazujú vjazd.
Benzín tankujte pri každej príležitosti: V odľahlých častiach severu a východu sú rozostupy medzi pumpami desiatky kilometrov a mnohé sú len samoobslužné automaty na kartu.
September je čarovný, ale má svoje pravidlá: Získate polárnu žiaru a prázdnejšie cesty, no po 15. septembri sa väčšina kempov zatvára a horské cesty môžu po prvom snehu uzavrieť.
Island si treba užiť s nadhľadom: Keď prší tretí deň v kuse a vietor lomcuje dverami auta, pomôže len teplý čaj, humor a suché oblečenie.

Prečítaj si detailné reportáže

Expedičná báseň na záver

Island nie je Disneyland,
je ti zima, keď spíš vonku,
vo vrecku už ani cent,
mali sme ísť na Duchonku.

Vieme, čo zažíval Amundsen,
Vifonku srkáme v stane,
Amundsen mal vlastný sen
a ty čakáš, čo sa stane.

Uterák sa tu aj tri dni suší,
hygiena je druhoradá,
Ajka chlpatie v podpazuší,
mne na tvári bujnie brada.

Nevadí nám to ale,
objavujeme nové krásy,
úsmev na tvári je stále,
i keď sa ti mastia vlasy.

Island nie je Disneyland,
však tie krásy a tá žiara,
na svete je nový trend,
na Island leť od Maďara!

Učíme sa ako prežiť,
dni tu plynú pomaličky,
lepšie tam byť, ako nebyť
bez turistickej paličky. 😉

Okruh okolo Islandu autom a pod stanom: 10-dňový itinerár bez príkras