Barranco del Infierno, cesta do pekla

Roklina Barranco del Infierno bola pre nás povinná hiking aktivita na juhu Tenerife. Ale už prvý pohľad na ten prázdny bazén nás mal varovať. Vstup do rokliny je v nenápadnej dedinke Adeje. Ak by sme o rokline nevedeli, nikdy by nás nenapadlo, že tu niečo také je.

Už ten bazén nás mal varovať
Už ten bazén nás mal varovať

Adeje

Do rokliny sa nedostanete bez permitu. Denne vpustia dnu iba 300 ľudí, ktorí si nielenže zaplatia, hodinu hľadajú v Adeje miesto na zaparkovanie, ale ešte musia absolvovať školenie ako sa v rokline pohybovať.

Kedysi v rokline pracovali pastieri a udržiavači vodného kanála. A dedina ich platila. V Adeje však včas pochopili, že je to lepšie obrátiť naopak. Pastierov a údržbárov v rokline už nenájdete, A dedina namiesto toho aby im platila, inkasuje od senzácie a adrenalínu chtivých turistov 11 € za každý vstup. Dobré podnikateľské myslenie. 🙂

Barranco del Infierno
Barranco del Infierno

Extra mi v hlave ostali tri veci. „Nechoďte tam bez vody, bez kvalitnej obuvi a nech ste, kde ste, o 12,30 sa otočte a chodťe naspäť. Ak máte závrate, otočte sa tiež“.

„Povinné kecy. Nás budú poučovať“ povedali sme si a vyrazili sme pred 10,00 hod. na údajne 3,5 hodinový trek, ktorý nemal mať viac ako 8 km.

Pekelná roklina

Barranco del Infierno má nádhernú prírodu, skalné chodníky, džungľu a vysušený vodovod. Ale aj svoju temnú históriu, ktorá súvisí s jej názvom.

Barranco del Infierno znamená v preklade „zrútenina pekla“ alebo „roklina pekla“. Podľa miestnej legendy sa toto miesto kedysi nazývalo „Barranco de los Difuntos“ (roklina mŕtvych), pretože v minulosti tam bolo mnoho tragických úmrtí kvôli náročnému terénu a nebezpečným podmienkam v oblasti.

Existuje však aj ďalšia verzia tejto legendy. Tá hovorí, že toto miesto kedysi nazývali „Barranco del Diablo“ (roklina diabla) pretože sa verilo, že diabol sa tam často objavoval a lákal ľudí do rokliny, aby ich uväznil alebo ich viedol k ich smrti. Táto legenda sa stala populárnou medzi miestnymi obyvateľmi a tak sa miesto nakoniec dostalo k svojmu súčasnému názvu.

Barranco del Infierno

Bedekre sľubovali kadečo. Nadmorská výška rokliny sa pohybuje od 100 metrov do približne 1300 m n.m., preto je tu pravdepodobnosť dažďa a prudkej zmeny teploty obvyklá. Toho dažďa sme sa na našu škodu nedočkali.

Pekelné ticho a teplo

Roklina samotná nie je veľmi náročná, prvé dva kilometre prejdete po relatívne pohodlnom chodníku až na koniec vodovodného kanála, hoci už ráno hľadáte každý milimeter tieňa.

Pohoda na skalách Barranco del Infierno
Pohoda na skalách Barranco del Infierno

A keď už si myslíte že ste na konci, pochopíte, že roklina tu iba začína. Ďalšie dva kilometre vedú strným úzkym chodníkom, kde sa pár metrov okolo týčia niekoľko stometrové skalné štíty. Šliapete cez potoky, mokrade a haluze a zdá sa vám, že cieľ je stál ďalej a ďalej. Temer tretina turistov to pred cieľom otočí. Janko je tiež disciplinovaný. Keď padla 12,30 točí tiež. Slaný a mokrý, z dvojlitrovej fľaše ždíma posledné kvapky a zdá sa, že má dosť. Ja pokračujem, je to príjemá prechádzka. Hlava nepustí a disciplína nebola nikdy moja silná stránka. Pred koncom to neotočím.

Pod vodopádom

Na konci rokliny nájdeš raj
Na konci rokliny nájdeš pekelný raj 🙂 Adrenalín krájaš

Na konci ma čaká len kontrolný orgán, ktorý posledných turistov otáča naspäť. Je zvyknutý. Hundre ale chápe nás. Zopár fotiek čurajúceho vodopádu a točíme. Ešte nevieme , že to pravé nás iba čaká.

Pekelná vyhňa

Vymotáme sa z úzkych častí rokliny a zasvieti slniečko. Máme ho rovno nad hlavami a ja začínam chápať svoj hrdinský omyl, keď som zvyšok mojej fľaše s vodou venoval blízkemu.

V rokline nefúkne ani milosrdný vánok. Tomu sa povie pekelná vyhňa. Hoci je marec a boli sme pripravení na všetko, na 50 stupňový gril sme sa nepripravili. Tretíkrát sa natieram 50-tkou krémom. Aj tak celý horím. Oči štípu, pery ako na Sahare. A chápem, že úpal nie je to hlavné, čoho sa treba báť. Ale dehydratácia organizmu.

Návrat roklinou Barranco del Infierno
Návrat roklinou Barranco del Infierno

Slnko nad hlavou, rozhorúčené skaly všade okolo teba sálajú ako pec zo všetkých uhlov. Ani vánok, nikde ani zvuk. Nič. Len ticho a pekáč. Začínam chápať ten názov Infierno. Aj to, prečo nám tak dávali na srdce včas sa otočiť. Posledný kilometer som vnímal dosť rozmazane. Naspäť som sa domotkal a na ex som vypil dvojlitrovku vody a potom ešte litrovku. A pochopil som ešte niečo.

  • Ani 50+ krém nemusí byť istota, že nedostaneš úpal ak pečie.
  • Ver, že domáci nie sú blbí a treba ich počúvať. 🙂

Bol som trochu dramatickejší než je realita. Prechod roklinou nie je veľmi fyzicky náročný. Náročný je ten pekáč v kombinácii s nedostatkom vody. Pitný režim nepodceňte.

Los Gigantes

Poobedie sme ukončili v neďalekých Los Gigantes. V skalných útesoch tu je pár tunelov. Ďalší hike alebo pláž s čiernym pieskom však už bola na mňa moc. Deň sme slávnostne ukončili miestnym pivom a šťavou z pomarančov. Zaspali sme pred ôsmou.

Objav Tenerife

Pošli ďalej
Pavel Trevor
Pavel Trevor

Aktívne cestovanie, spoznávanie a objavovanie nových svetov ma totálne napĺňa. Pocit hodenia do vody. Keď nevieš čo príde za minutu a všetko je len na tebe.

Articles: 101