Ani Picos de Europa a ani Pyreneje. Ak sa chcete dostať na najvyššiu horu Španielska, treba presvedčiť Janka a odletieť mimo kontinent. El Teide: na strechu Španielska vystúpate na Tenerife.
El Teide
Stratovulkán na ostrove Tenerife v Kanárskych ostrovoch je so svojou výškou 3718 m n. m. oficiálne najvyššou horou Španielska, s výškou 3718 metrov nad morom. Sopka El Teide bola vyhlásená za národný park v roku 1954 a v roku 2007 bola zahrnutá na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Okolo sopky sa nachádza množstvo turistických trás ale len jedna vedie až na samotný vrchol. Už samotné parkovisko Montana Blanca je vo výške 2300 m n. m. No nevyšliap to.
Sendero de Montaña Blanca
Parkujeme a zvažujeme ako sa obliecť. V takej výške sme ešte neboli. „Opakovanie je matka múdrosti“, volím nakoniec techniku voľby: „to čo druhí, to aj ja“. Močím zobák v pive, aby som získal odhodlanie na výstup. Ešte netuším, že výstup bude menší problém ako zostup.
Dopíjam druhú plechovku Dorada, zapíname trekové paličky a vyrážame. Snáď to bude stačiť. Hiking trail na vrchol El Teide začína na parkovisku Montaña Blanca a vedie až na vrchol hory. Trasa je celkovo asi 7,5 kilometrov dlhá a má prevýšenie približne 1 200 metrov. My sa však na vrchol nedostaneme. Kto mal vedieť, že na posledný výstup treba špeciálny (navyše bezplatný) permit, ktorý sa v Španielsku vybavuje týždne a mesiace dopredu.
Dole je pekáč, hore temer mrzne
Trail cez sopečnú krajinu vyžaduje najmä dobré boty a suché tričko na prezlečenie, ideálne s ďalšími dvoma plechovkami pív a lepeňákom v ruksaku. Niektorí tvrdia, že voda je lepšia, ale zatiaľ ma nepresvedčili. A ten lepeňák? Veď nás tak volajú. Paštikári. Hoci ja radšej preferujem plesnivý syr a Jamón.
Odhliadnuc od národných tradícií, na celej ceste hore nečakajte žiadnu civilizáciu, žiaden bufet, či občerstvenie. Iba jedna horská chata na Altaviste, bohvie či otvorená. A že je ten výstup nekonečný. Ak svieti slnko, ani 50tka krém nemusí stačiť. Na druhej strane sopka El Teide sa vám odvďačí neskutočnými zábermi a pitoresknou krajinou ako z Marsu. Výstup je síce technicky nenáročný ale dlhýýý, kondične náročný a strmý. Ale bezpečný. Stále totiž stretávate ľudí, ktorí vám ochotne pomôžu.
O pomáhaní
Aj s kamarátom Jankom si spolu pomáhame. Aj sa dopĺňame. Sme dychtiví po zážitkoch ale leniví. On stráca veci a orientáciu v teréne, nastoľuje problémy a ja sa ich snažím so slabými výsledkami riešiť. Zvyčajne to dopadá ako Pat a Mat. Ako keď si dvaja dedkovia nechcú priznať, že najlepšie roky ich ešte len čakajú.
Aj v inom sa dopĺňame. On je tu cez jedlo a ja cez víno. A tak nie je výnimkou, že ráno hodinu raňajkujeme s povinným sladkým koncom a na večeru Jankovi musím prenechať aj moje polkilo lasagní. Na druhej strane oceňujem, keď ma nechá dopiť posledný hlt veltlínu. Sme hospodárni. Nikdy nič nezostane.
Krajina lávy
Žiadne stromy, kvetena, krajina okolo je surová. Má úplne odlišný ráz ako roklina Infierno. Masca alebo dažďové pralesy v Anage. Už vôbec nepripomína all inclusive plážové komplexy na pobreží.
Pochopil som, že aj kanárske ostrovy sú rôznorodé. Každý ostrov ktorý som na kanároch navštívil: Grand Canaria, Lanzarote i Tenerife majú svoje jedinečné, osobité čaro.
Prechádzame okolo obrovských lávových kameňov. Dosahujú aj 4 metre. Sú ohromné nielen tvarom, ale aj názvom. Volajú ich Teidské vajcia.
Prečo vajcia? Neviem.
Serpentína strieda serpentínu a my si pochvaľujeme nákup palíc. Už by mi mali dať kartu zaslúžilého zákazníka. Kvôli obmedzeniam v leteckej doprave idú zvyčajne moje prvé kroky pre fujary do Decathlonu. Že tam fujary nepredávajú. Skúste si kúpiť ich modré trekkingové palice za 5,50€ a choďte s nimi na kopec kde trochu fučí. Pochopíte. 🙂
Po tri a pol hodinách stúpania sme hore. Priemerka 2,2 km/hod hovorí o všetkom. Napájame sa na trail okolo vršku krátera ale teta je neoblomná. Bez permitu ani na krok. Usmeje sa ale hore nás nepúšťa.
Chvíľu pobeháme okolo lanovky a vyrážame dole. Slnko svieti ale sú tu krásne 3 stupne nad nulou. Cestou dole sme tisíckrát preklínali naše staré ubolené kolená. Prečo sa furt hráme na makačov, keď už sme dávno kávopiči. A prečo sa nezvezieme lanovkou.
El Teide na strechu Španielska
Teleférico Teide
Nezvezieme sa, pretože lístky hore nekúpite, iba ak máte fakt zdravotné ťažkosti. Podobne ako v iných exponovaných oblastiach, aj tu musíš na lístky myslieť niekoľko dní dopredu.
Na trail si treba vyhradiť celý deň a potom relax a regeneráciu kolien. Pôvodne sme mysleli, že dáme aj neďaleké La Catedral ale nakoniec sme to zbabelo vzdali. Aj zajtra je deň.
Údajne sa nájdu blázni, ktorí chodia, na El Teide, na strechu Španielska, až od mora. My medzi nich patriť nebudeme. Sadáme do auta a zvyšných viac ako 2000 výškových sa spúšťame autom. Cestou míňame množstvo cyklistov.
Ešte pre úplnosť sem uvediem niekoľko, údajne najzaujímavejších trailov v národnom parku Teide, teda okolo sopky. My sme z nich dali iba Pista Las Lajas okolo La Catedral a Roque Garcia. Ten zvyšok už ostáva na vás. Všetky trasy nájdete aj na turistických mapách mapy.cz.
Najzaujímavejšie hiking traily v národnom parku Teide:
- Už spomínaný trail na vrchol Sendero de Montaña Blanca je asi najznámejší a najobľúbenejší trek na tejto sopečnej planine.
- Sendero de Siete Cañadas: Tento chodník sa začína pri parkovisku El Portillo a pokračuje až k Hotelu Parador. Trasa je asi 16 kilometrov dlhá a poskytuje nádherné výhľady na sopku El Teide a okolitú krajinu.
- Sendero de la Fortaleza: Tento chodník vedie po južnej strane sopky El Teide a ponúka nádherné výhľady na oblasť Vilaflor a Teide. Trasa je asi 8 kilometrov dlhá a má prevýšenie približne 500 metrov.
- Pista Las Lajas – Roques de García: Tento chodník vedie okolo skál Garachico a poskytuje nádherné výhľady na sopku El Teide a oblasť Vilaflor. Trasa je asi 12 kilometrov dlhá a má prevýšenie približne 450 metrov.
- Ruta del Agua: Tento chodník vedie po západnej strane sopky El Teide a ponúka nádherné výhľady na okolitú krajinu a horské potoky. Trasa je asi 9 kilometrov dlhá a má prevýšenie približne 350 metrov.
