Na Tenerife je množstvo roklín, ktoré sú turistickým lákadlom. Barranco del Masca patrí k tým top. Leží v „zadnici“ kačky, ktorú mapa ostrova silne pripomína, pre prísnych geografov na severozápade ostrova.
Barranco del Masca
Zostup týmto kaňonom je ako cesta do druhohôr a pri každom zaškriekaní vtáka spozorniete, či to náhodou nebol prehistorický jašter. Už len dostať sa do dedinky Masca, ktorá leží 650 m nad morom, je zážitok. Pre tých za volantom, aj pre tých, ktorých sa „iba“ vezú. Naštastie sme mali v aute „grcacie“ sáčky, keďže týchto ľudí, s ktorými chodím, už nejaký ten čas poznám.
Logisticky sme sa jedným autom povozili do dediny, jedno zostalo v Los Gigantos. Nechcelo sa nám ísť roklinou dolu a potom hore, chceli sme si to užiť. Navyše sme mali v nohách 2000 metrový zostup z Teide a naše kolienka potrebovali špeciálnu opateru.
Masca
História dediny siaha niekoľko storočí dozadu. Pred príchodom Španielov tu bývali iba guanchovia, pôvodní obyvatelia kanárskych ostrovov. Po kolonizácii tu španieli začali s plantážami cukrovej trstiny a banánovníkov. Avšak, región bol často terčom pirátskych útokov, čo nútilo obyvateľov uchýliť sa na blízke kopce a vrchy. Tak vlastne vznikla Masca.
V 20. storočí bola dedina Masca celkom izolovaná od zvyšku ostrova, spojená s civilizáciou iba nekvalitnými poľnými chodníkmi. Až v roku 1991 postavili krivolakú serpentínovú cestu a dedina sa stala zrazu kultovou. Ale miesta na parkovanie je tu poskromne. Masca sa stala jedinečnou práve kvôli tejto ceste, svojej histórii, útesov Los Gigantos a rokline, ktorá je asi najkrajšou na Tenerife. Horská krajina s tradičnými kamennými domami a skvelými turistickými trasami.
Zostup do rokliny
Zostup do rokliny sa začína 400 výškovými metrami nadol. Roklina sa postupne zužuje, pekný chodníček sa strieda so skalnými preliezkami. Paličky, ktoré sme na úvod ocenili, teraz vešiame na batohy, na preliezkach nám dosť zavadzajú. Ideme pomaly nie preto, žeby sme nevládali, ale okolie nás nechce pustiť. Okolo nás sa odohráva skalné aj rastlinné divadlo. Zvetrané lávové skaly, v dierach kopec hniezd vtákov, rastlinné endemity kam kukneš. Skalné bralá dosahujú výšku 200 metrov.
Nemôžeš sa kukať hore a tiež pod nohy, tak sme kochajúc sa postupovali pomaly. Takú ozvenu ako v niektorých miestach som nikde inde nepočula.
Ku pláži
Po troch hodinách sa chodník vyrovnáva, už veľa neklesáme. Roklina sa opäť rozširuje, až končí priamo na pláži, z ktorej sa nedá dostať inak ako loďou. My sme mali odchod lodičky do Los Gigantos zabukovaný na štvrtú, ale už o tretej nám z lode volali, aby sme si pohli, lebo sa blíži búrka a keď udrie, nechajú nás tam. Aj sme sa pohli, ale aj tak sme do lode po kolená vo vode doslova skákali ako rybičky. Lodičkou to trepalo, nemohla pristáť. Za odmenu za úžasné skoky sme všetci dostali od lodníkov po pivku.
Búrka nakoniec neprišla, ale keď už spomínam počasie, tak po veľkom ďaždi alebo počas neho sa do Mascy nepúšťajte, výlet by sa mohol zmeniť na adrenalínový kaňoning. A to by bez výbavy mohla byť celkom sranda.
Viac na tému Tenerife
- EL Teide na strechu Tenerife
- Barranco del Infierno pekelná roklina
- Guimarské okná adrenalín a kopec rozbitých hláv
