Severné Macedónsko ma prekvapilo krásou aj chaosom. Od ticha hôr po hororové ubytovanie v Skopje – deň plný kontrastov, potu a irónie Balkánu.
Ráno pod rosou a kopcami
Deň 35: Zobudil som sa v turistickom mestečku Demir Kapia, pod horami, kde sa rosa nevyparuje, ale lepí. Všetko bolo mokré. Ranná rutina sa natiahla o sušenie, no nálada zostala slnečná.
Prvá polovica dňa ma prekvapila. Hoci EuroVelo 11 tu nie je „skutočná cyklotrasa“, ale len odporúčaný smer, cesty boli pokojné, s minimom áut. A scenérie? Také, že aj vietor sa na chvíľu zastavil, len aby sa pozrel.
Veles: Surový Balkán na tanieri
V meste Veles som si dal obed – a k nemu aj dávku reality.
Chudoba, ošarpané domy, odpadky, chaos. To, čo som čakal v Turecku a Gruzínsku som našiel tu. Ale v tej surovosti je čosi poctivé. Nič sa tu nehrá na dokonalosť. Balkán sa nepretvaruje – buď ho prijmeš, alebo ťa prevalcuje.
Príchod do Skopje a nočná dráma
Po 115 kilometroch som dorazil do Skopje. Pizza (vegetariánska, lebo výber bol medzi „mäso“ a „mäso“), krátky rozhovor s mladým miestnym, ktorý mi s hrdosťou oznámil, že „tu je váš prezident!“ a odporučil mi zajtra navštíviť kaňon Matka.
A potom – ubytovacia horor story. Po hodine hľadania som sa dostal do izby, ktorá vyzerala, akoby tam nocovala celá história komunizmu. Kúpeľňa spoločná, pleseň, smrad, špina, rozpadnuté steny. Plachty, ktoré mali viac fľakov než mapa sveta.
Hranicu komfortu mám posunutú. Ale nie až do Skopje Underground. Pizza studená, nálada pod nulou. Evakuácia! Našťastie, našiel som hostel – nie je to Hilton, ale má posteľ a kľud. A v tejto chvíli je to všetko, čo potrebujem.
Zajtra: výzva smer Kosovo
Cieľ: Priština, sto kilometrov a celý deň do kopca.
Držte mi palce – a vietor, prosím, nech fúka aspoň chvíľu za mnou!
Skryté fakty Macedónska
Pramene pamäti – Miestni hovoria, že niektoré studne „počúvajú“. Ak si sa pri nich raz napil s pokorou, zapamätali si ťa. Keď sa vrátiš, voda má rovnakú chuť.
Veleské zrkadlá – Nad mestom Veles stoja ruiny starého kláštora. V noci sa v oknách vraj odrážajú plamene sviečok, aj keď tam už dávno nikto nebýva.
Tunely odvahy, diel II. – Niektoré tunely medzi Demir Kapiou a Skopje nemajú osvetlenie. Hovorí sa, že kto ich prejde sám, získa „balkánsky krst odvahy“. A tí, čo prežijú bez defektu, aj požehnanie.
Víno ako mapa – Každé údolie má svoje víno. Miestni tvrdia, že podľa jeho chuti vieš, kde si. Ak je suché, si v horách. Ak sladké, si na juhu. A ak ťa po ňom bolí hlava – vitaj v Skopje.
