ISLAND 2016 expedičný denník časť 3

14.9.2016
Hvolsvöllur – Skógafoss – Dyrhólaey – Kirkjubæjarklaustur

Človek sa vie radovať z objatia tepla až po tom, čo okúsi neúprosnú náruč chladu. Nie, že by mi bolo nejak extra teplo, ale smrť už na mňa neprehovárala nad ránom krutým slovom. Do zásoby sme si chceli spraviť čaj. Ajka zobrala novú termosku, ktorú sme so sebou nikde nemali, hrá miliónom farieb. Akonáhle sme do nej naliali horúci čaj, bola rozpálená, že sa nedala udržať v ruke – toľko k jej termoizolačným vlastnostiam. Čaj bol studený v priebehu pol hodiny. Super máme tu spacák od Matela a Hello kitty termosku. Chcel som ju vyhodiť, ale Ajka si ju chce nechať – veselo argumentuje, vraj na prenášanie studených vecí v zime. Dnes sa perie, sušiak som vyrobil natiahnutím šnúry medzi opierkami na hlavu, predných a zadných sedadiel. Celkovo možno tri metre sušiacej šnúry, slušné. Okoloidúcim, ktorí nazrú do nášho auta, sa naskytne pohľad na naše spodné prádlo. Dnes sme boli na Skogafosse a prešli sme sa okolo riečky Skoga. Po ceste sme mali spoločnú živú diskusiu o tom, ako ovca (je ich tu spústa) vníma samú seba, a či by sa spoznala v plyšovej ovci. Dokázal by si zabiť ovcu? Neviem, ovca je plachá, bolo by ju ťažké uloviť. A čo barana? Hmm, baran by mohol zaútočiť, takže by som mal šancu, ale mal by ju aj ten baran…

Cestou som mal problémy s gps, spoliehal som sa na môj redundantný navigačný systém – Ajku s mapou, ktorú nervózne žmolí a čas od času ju otočí o 180 stupňov.

blank
Hvolsvöllur

Boli sme sledovať špeciálneho islandského vtáka “puffina”. Vidinu radosti, z pozorovania tohto endemitu, nám skazil turista, od ktorého sme sa dozvedeli, že tie svine krpaté už odleteli do teplých krajín. Cestou na východ sa nám rozsvietila kontrolka porucha motora a Joko (tak som našu Hondu rav4 pomenoval) sa začala v nižších otáčkach  cukať ako epileptik na tanečnom parkete osvetľovanom stroboskopom.

blank
Hvolsvöllur

Horko-ťažko sme dorazili do Kirkjubæjarklausturu. Mestečko, ktoré má v názve 20 písmen! Kemp je tu zatvorený, našli sme ubytovňu za lacný peniaz. Recepčný – Poliak ako poleno – nás šupol na malú, sparťanskú, skoro nevybavenú izbu bez kúpeľne. Po posledných dňoch sa cítime ako v päťhviezdičkovom hoteli Grand Imperial. Poliak zo SADcars sa ma pýta, v akom meste sme uviazli. Keďže som Kirkjubæjarklaustur nedokázal “vyspellovať”, musel som poprosiť pikolíka na recepcii. Viking Kovacz posiela spojku – ďalšieho Poliaka, aby nám doviezol nové auto. Mal by tu byť za tri hodiny.

Stíhame presunúť všetky veci z auta do izby a dať dvojhodinový výstup k vodopádu Systrafoss. Poľský chaseň odovzdal nové auto, prezradil nám, že budova, kde máme izbu, bola pôvodne jatka a v ústrety neistej budúcnosti odišiel na dosluhujúcej Joko.

blank
Dyrhólaey

Ajka si dnes vyzliekla termoprádlo, ktoré nosila posledné tri dni. Je to moja žena, milujem ju a preto túto časť nebudem ďalej rozpisovať.

15.9.2016
Kirkjubaejarklaustur – Fagrifoss – Skaftafell – Jökulsárlón – Seydisfjördur

Islanďania veria na škriatkov a elfov. Úplne všetci, ešte aj prezident. Ajka si túto vieru adoptovala a za každým rohom tieto mýtické bytosti vidí. “Videla som elfa, videla som elfa! Bolo tam také niečo biele!” kričí sťa malé dieťa,  ale racionálne doplní “alebo to mohla byť tiež vyhodená vreckovka…” čím zachováva mystickosť týchto bytostí.

blank
Kirkjubaejarklaustur

Dnes sme prešli 546 km po cestách, kde sa často nedá ísť ani 60km/h, v aute bez tempomatu a v turistických topánkach. …umieram. Vrátili sme sa na Fagrifoss, potom sme boli na výlete v národnom parku Skaftafell, kde sme si dali túričku na vodopád Svartifoss.

blank
Fagrifoss

Pri zátoke s ľadovcami Jökulsárlón sa nám naskytol pohľad na tuleňov žijúcich vo voľnej prírode. Pri ceste sa pásol sob, zastavujeme a fotíme si ho. Vôbec sa nás nebojí. Cestou v horách nás zastihla hmla, biela ako mlieko. Viditeľnosť 15 metrov, na oboch stranách cesty priepaste. Postupne zmizli zvodidlá, stĺpiky, aj čiary krajníc. Vlniaci sa stredový prúžok na ceste som hypnotizoval očami, ako zaklínač hadov kobru, ktorej hrá na trúbku. Spíme v kempe – v malebnom mestečku Seydisfjördur. Za teplú vodu sa tu platí len islandskou menou, a keďže sme sa spoliehali všade na kartu, moja otužilosť tu žne ovocie.

Ďalšie časti reportáže

  1. Island: Prílet do Reykjavik
  2. Island: Landmannalaugar, Geysir – Strokkur – Gullfoss
  3. Island: Skógafoss, Fagrifoss – Skaftafell
  4. Island: Dettifoss, Dimmuborgir, Laugarbaki, 3 sopky, Akranes
  5. Island: Grindavik, Stokkseyri, Blue Lagoon a domov
blank

andrea a lubos remekovci

Veční optimisti, nadšení turisti a dobrodružný milý mladý pár, ktorý so svojimi psami objavuje krásne miesta nielen Slovenska. Ďalšie články autora >

2 komentáre na “ISLAND 2016 expedičný denník časť 3

  1. tu koncim a idem varit caj lebo mi je zima jak das. Do dalsieho citania sa pustim uz len s dekou a la chlpata zivanska. uuuzasne citanie!

Radi by ste niečo doplnili? Prihláste sa mailom alebo FB kontom.

Prejsť na začiatok