ISLAND 2016 expedičný denník časť 4

16.9.2016
Seydisfjördur – Dettifoss – Dimmuborgir – Godafoss – Akureyri

Precestovali sme sa až do mestečka Akureyri. Dnes spíme na ubytovni, v okolí nie je žiadny kemp. V spoločnej kuchynke sme zostali sami a chľastáme šampáňo z Duty Free shopu. Pôvodne sme si chceli štrngnúť pri nejakej významnej pamiatke alebo prírodnej kráse, pôvodný plán sme si ale rozmysleli. Stačí, že nám pery oblizuje studený vietor, nieto ešte šumiace bublinky. Cestou sme prišli k najmohutnejšiemu vodopáde v Európe – k Detifossu. Ajka pišťala nadšením, keďže na chvíľu spoza mrakov vykuklo slniečko a podaril sa jej záber vodopádu i s dúhou.

Dimmuborgir je zaujímavý park sopečných kameňov, kde tu rastú kríky a ich listy na jeseň hrajú všetkými farbami.

17.9.2016
Akureyri – Glaumbaer – Laugarbaki

Dnes sme mali ísť sledovať veľryby z pohodlnej výletnej lode. Máme šťastie – lodný technik je po piatkovej noci ožratý, náš výlet je teda zdarma upgradnutý na dvakrát drahší extrémny zážitok v rýchločlnoch.

Humpback whales

Problém je, že zas prší a je bohovská kosa. Samozrejme si sadneme úplne dopredu, aby sme mali ten najlepší, ničím nerušený výhľad a pri rýchloplavbe po mori schytávame každú jednu kvapku. Vietor nám ich šľahá do tváre sťa bodajúce krúpence. Veľryba je krásny majestát, inteligentný cicavec s komplexnými spoločenskými väzbami… zaujímalo by ma ako asi chutí, ale keďže hot-dog tu stojí v prepočte 10 €, budem sa tváriť, že jedenie veľrybieho steaku by bolo nemorálne. Cestou na západ sa zastavujeme v islandskom „skanzene“ – prehliadame si farmársky islandský dom z prelomu storočia. Domčeky z nevypálených hlinených tehál dýchajú na nás a rozprávajú nám príbeh strasti, ale aj radosti života ľudí, čo tu žili. Nechápem, prečo títo ľudia opustili dobrodružný život krvilačných vikingských nájazdníkov a dali sa na farmárčenie na sopečných kameňoch.

Spíme v ubytovni Langafit. 

Glaumbaer

Rozhodnutie padlo okamžite dvojhlasne, ešte keď sme sa vracali premrznutí z mora. Tiež nerozumiem, načo nám dávali záchranné vesty, keby padnem do mora, okamžite sa premením na cencúľ ako Leo v Titanicu. Mala by to byť ale už naša posledná noc na ubytovni. Ďalej by mali byť otvorené kempy. Prvý pohľad nás trošku vydesí. Langafit je pumpa. Nuž čo, spať na pumpe – lepšie ako v stane. Uvíta nás ale milá pani, pumpa nás ešte milšie prekvapí – časť je obytná a krásne zariadená vo vintage štýle. Dokonca máme free bazén s termálnou vodou. Čo viac si priať.

18.9.2016
Laugarbaki – 3 sopky – Geitland Nature Reserve – Surtshellir – Akranes

Super, pokazil sa mi zips na bunde. Prvé dva dni dovolenky by som to považoval za rozsudok pomalej smrti. Dnes viem, že to zvládnem, ale i tak je to nepríjemné. Boli sme na sopke, na ľadovci Langjökull a v prírodnej zaujímavosti – jaskyni Surtshellir – kedysi tadiaľ pretekala láva. Ajka si udrela nohu o ťažný systém auta. Preskúmal som auto, škoda nie je veľká. Ajka kríva, obetovala svoju nohu na oltár záchrany dverí, ktoré by inak odtrhol vietor. Z islandského outbacku pri vodopáde Hraunfossar posielame pohľadnice, hádžeme ich do opustenej schránky, je možné, že pohľadnice dorazia neskôr ako my, alebo neskôr ako adresáti zmenia adresy, alebo neskôr ako tento vesmír zanikne vo finálnej kataklizme.

4x2
Gönguleid á Grábrók Crater

Prišli sme do kempu v Akranes. Je zatvorený, aj keď mal byť otvorený do konca mesiaca. Zatvorený je aj kemp vo Ferstikle, cca 30km odtiaľto. Všade sú zamknuté záchody, bol som tak vytočený, že som vyložil v hájiku na golfovom ihrisku vo Ferstikle. Ak niekto zle zatočí loptičku na siedmej jamke, bude nemilo prekvapený…  Vraciame sa do Akranes, sprchujem sa z hadice s ľadovou vodou, v prostredí s pocitovou teplotou max. 5 stupňov. Stratila sa nám lyžica a druhá miešacia sa najprv ohla a potom jej odpadla hlava. Kto vie, kde súdruhovia z Tescomy urobilu chybu. Urobil som improvizovanú lyžicu z kusu pet fľaše. Ajke sa s ňou zle je, tak žere z kastrólu ako vlčiak. Ajka začína byť hardcore, so smiechom a iskričkou v očiach zahlási – „toto kempovanie v zavretých kempoch ma začína baviť“! Ajka má stále upchaný nos, v noci chrápe ako drevorubač. Čím si opäť raz zaistila prvenstvo – ako jediný drevorubač, keďže na Islande nie sú žiadne lesy. Zlepšovák, emergency blanket dávame na podlahu stanu, rozdiel je cítiť, zo spodu od zeme menej ťahá.

Ďalšie časti reportáže

  1. Island: Prílet do Reykjavik
  2. Island: Landmannalaugar, Geysir – Strokkur – Gullfoss
  3. Island: Skógafoss, Fagrifoss – Skaftafell
  4. Island: Dettifoss, Dimmuborgir, Laugarbaki, 3 sopky, Akranes
  5. Island: Grindavik, Stokkseyri, Blue Lagoon a domov
Pošli ďalej
andrea a lubos remekovci
andrea a lubos remekovci

Veční optimisti, nadšení turisti a dobrodružný milý mladý pár, ktorý so svojimi psami objavuje krásne miesta nielen Slovenska. Ďalšie články autora >

Articles: 64