Terst. Prístavné mesto, ktoré má u väčšiny Talianov povesť starého kufra na povale – plného spomienok, ale nikomu sa doň veľmi nechce. My to máme inak. Do Terstu sa vraciame takmer každý rok. Nie preto, že by sme museli. Ale preto, že to chceme. A tento rok sme tam objavili niečo výnimočné – staronovú legendu na koľajniciach: električku Opicina. Objavili ste už taliansky Terst Opicinou?
Opicina – električka, ktorá ožila po ôsmich rokoch
O Opicine sa v Terste hovorí s pátosom, aký by ste čakali skôr pri rodinných večeriach než v mestskej doprave. Niečo medzi električkou a pozemnou lanovkou, niečo medzi nostalgickým výletom a každodenným dochádzaním. Od roku 2016 bola mimo prevádzky – zrážka, škody, osem rokov ticha. Až do 1. februára 2025, keď sa znovu roztočili jej kolesá. Naše dopravne nadšené decko (to najmladšie, ale najzanietenejšie) bolo vo vytržení. A my s ním.
Lov na lístky a začiatok výstupu
Začína sa to na Piazza Dalmazia, hoci oficiálny štart je o pár zastávok nižšie na Piazza Oberdan. Električku sme zbadali prichádzať už z diaľky – modro-biely retro klenot, čo vás prenesie do starých čias. Nadšenie však mierne ochladol fakt, že nikde nebol automat na lístky. Ani tabaccheria. Ani náznak predajného miesta.
Zachránil nás spolucestujúci. Vraj stačí priložiť kreditku k validátoru priamo vo vozni. Hurá! Až na to, že na jednu kartu kúpite len jeden lístok. Nás bolo sedem. Kariet šesť. Zrátané – zostali sme s jedným pasažierom načierno. Ktorý to bol? To nikto nevie. A kontrola neprišla. Lístok za 1,50 € sa tak stal malým adrenalínovým zážitkom.
Najstrmšia jazda v meste
Trasa cez Terst Opicinou je krátka – asi päť kilometrov – ale nabitá zážitkami. Už po niekoľkých zákrutách sa ulica začína šplhať do kopca ako mačka na strechu. Sklon až 26 %, výškový rozdiel cez 300 metrov. Tu električka prechádza do režimu lanovky. Vlak hore, vlak dolu, protiťah cez špeciálne podporné vozne. Fyzika v praxi. Deti sa smiali, dospelí sa držali sedadiel. Všetci sme vyzerali von – výhľady na Terst a more pod nami stáli za každé euro.
Interiér ako z románu
Vo vnútri? Drevené lavice, veľké okná, všetko vonia starým svetom. Chýbalo už len, aby sa oproti nám usadil starý pán s fúzmi, vytiahol knihu a začal čítať po latinsky.
Jazda trvala polhodinku. Po vystúpení sme nakukli do stanice v Opicine – je tam malý bar, kde sa dajú kúpiť aj lístky na cestu späť. Čas do ďalšej električky sme využili na krátku prechádzku obcou. Vzduch voňal po boroviciach a ticho prerušovalo len cinkanie príbora z miestnej reštaurácie.
Návrat v čase, návrat do mesta
Spiatočná jazda bola opäť zážitkom. Lístky sme si označili – pozor, bez toho sú neplatné. O pol hodiny neskôr sme už zasa boli v srdci Terstu.
Jazda cez Terst Opicinou nás dostala. Nie len preto, že máme v rodine dopravného fanatika. Ale preto, že spojila všetko – detské nadšenie, technické zaujímavosti, historický šarm aj trocha adrenalínu. A pritom zostala súčasťou každodenného života miestnych.
