Keď som plánovala náš výlet po Lotyšsku, neustále sa predo mnou vynáral pojem „Vrch krížov“. Najprv som to ignorovala – veď sa nachádza v Litve, nie v krajine, ktorú sme mali v pláne. Ale niečo ma k tomu stále ťahalo. Až som klikla. A urobila som dobre.
Zistila som, že Vrch krížov nie je tak ďaleko od lotyšských hraníc. A čo viac – nie je to len náboženské pútnické miesto. Je to symbol odporu, ktorý prežil okupácie, zákazy aj pokusy o vymazanie. Bolo rozhodnuté – musím ho vidieť.
Cesta, ktorá si pýtala kompromis
Zo známej Jurmaly to ale nebolo jednoduché. Žiadne priame spoje, nízka frekvencia spojení. Tak sme prvýkrát dali šancu cestovke. Mikrobus, booking a poďme. A dobre sme urobili.
Náš sprievodca Janis – vtipný, rozhľadený, plynulá angličtina – nás obohatil o toľko informácií, že nám cesta ubehla ako nič. Dokonca nám zastavil pri hranici s Litvou na fotku. Potom už len krátka prestávka a vrhli sme sa k cieľu.
Obchodíky, tunel a pohľad, ktorý vás umlčí
Mikrobus zastal pred skupinou nízkych budov – suveníry, magnetky, jantár, kríže… všetko bolo jasné. Medzi nimi úzky priechod, ktorý otvoril výhľad na pahorok obsypaný krížmi. Z diaľky pôsobil ako zvláštna scenéria. Ale čím sme boli bližšie, tým viac rástol. A spolu s ním aj počet krížov.
Vrch krížov
To je miesto, kde sa zastavil čas. Vrch je v skutočnosti malý pahorok, ale tvorený je labyrintom uličiek, v ktorých sa kríže prepletajú bez akéhokoľvek systému. Od monumentálnych trojmetrových až po maličké drevené krížiky. Všetky majú spoločné jedno – nesú príbeh. Vďaku, prosbu, spomienku. Aj ten váš tam môže nájsť miesto.
Kríže, ktoré nezničili ani tanky
História hovorí, že Vrch krížov vznikol okolo roku 1831. Sovietska moc sa ho pokúsila niekoľkokrát zničiť. Márne. Ľudia sa vracali, nosili nové. Každý zničený kríž nahradilo desať ďalších. A pahorok opäť rástol.
V 20. storočí sa stal symbolom odporu proti komunistickej nadvláde. V roku 1993 miesto navštívil pápež Ján Pavol II a daroval mu sochu Krista, ktorá víta pútnikov dodnes.
200-tisíc krížov a možno i viac
Janis tvrdil, že krížov je tu viac ako 200 000. Ale kto ich reálne spočítal? Denne pribúdajú ďalšie. Počet je vlastne nepodstatný. Dôležité je, čo toto miesto vyžaruje – atmosféru, ktorú nepopíšu slová ani fotky.
Späť cez Jelgavu – so spomienkou a obedom
Cesta späť viedla cez Jelgavu – lotyšské mesto s najväčším barokovým palácom v Pobaltí. A chutným obedom ako záver výletu, ktorý sa mi vryl hlboko pod kožu. Vrch krížov nebol len výlet. Bol to zážitok. A odporúčam ho každému, kto má chuť precítiť niečo skutočné.
