Z Grécka do Severného Macedónska Vietor fúka proti mne už štvrtý štát po sebe. Macedónsko víta drsne, ale s krásou hôr a tichom údolí.
Z Grécka do Severného Macedónska
Deň 34: Vietor, hory a nové hranice. Grécko sa so mnou lúči ďalším nádherným východom slnka. Posledný pohľad na more, krátke zbohom a potom už len nahor. Odteraz sa bude stúpať – a veľa.
Akoby nestačilo, že cesta ide stále hore, vietor si zo mňa robí srandu. Dovtedy fúkal zo západu, teraz, keď som zmenil smer na sever, fúka zo severu. Je to tak už štvrtý štát po sebe. Asi som si vybral obdobie, keď sa púšťajú šarkany – veď kedy najviac fúka, ak nie teraz?
Dnes som prešiel vyše sto kilometrov, ale priznám sa – väčšinu dňa som len šliapal. Žiadne kaviarne, žiadne rozhovory, len monotónny rytmus pedálov a ticho krajiny. Cyklotrip má aj svoje asketické fázy.
Hranice a prvé dojmy z Macedónska
Prechod bol hladký, ale okamžite cítim, že som v inom svete. Krajina je chudobnejšia, cesty užšie, autá staršie, a plastové fľaše – tie ma sprevádzajú stále. Od Turecka až sem ich lemujú krajnice ako smutné kilometrovníky civilizácie.
Napriek tomu je Severné Macedónsko nádherné. Cesta vedie údolím medzi majestátnymi horami, kde sa svet spomalí.
Tip pre cyklistov
Ak sa chcete vyhnúť veľkým stúpaniam, držte sa rieky alebo železnice. Ja idem presne po takej trase – rieka naľavo, koľajnice napravo. To je záruka, že sa dostanete ďaleko bez toho, aby ste tlačili bicykel.
Adrenalínový bonus
Na konci dňa mi Mapy.cz pripravili malé prekvapenie – 900-metrový tunel! Prešiel som ho bez problémov, aj keď som sa na konci zľakol odstaveného policajného auta. Našťastie, nikde nikto. Prejazd vyšiel bez pokuty, len s mierne zvýšeným tepom.
Demir Kapija Municipality. Večer som skončil v kempe za desať eur. Božie Macedónsko. Po dlhom dni to bola tá najlepšia investícia. Vzduch tu vonia horami a pokojom.
Zajtra začína objavovanie Severného Macedónska naplno. A možno, len možno, sa vietor konečne rozhodne otočiť.
Skryté fakty Macedónska (z pohľadu cyklistu, nie bedekra)
Prameňov ako kostolov – takmer každá dedina má kamenný prameň s ľadovou vodou. Miestni hovoria, že ich vyvieranie má „pamäť“ – ak sa k nim správaš s úctou, nikdy nevyschnú.
Cesty duchov – niektoré horské cesty vedú popri opustených pravoslávnych kláštoroch. Vraj v noci vidno svetlo sviečok, hoci tam už roky nikto nebýva.
Tunel bez pravidiel – väčšina tunelov tu nemá osvetlenie ani chodník. Cyklisti ich prechádzajú „na adrenalín“. Niektorí si na prilbu pripevňujú čelovky, iní len zapnú mobil v režime baterky.
Víno ako pozdrav – v dedinách okolo Gevgelije ti ponúknu pohár domáceho vína, aj keď sa len opýtaš na smer. Odmietnuť by bolo nezdvorilé.
