Sú kopce, ktoré si vyžadujú rešpekt. A potom sú kopce, ktoré vo vás vzbudzujú čistý strach. Signal du Mont du Chat (1 496 m n. m.) patri nekompromisne do tej druhej kategórie.
Keď štartujete dole od vodnej hladiny jazera Lac du Bourget (320 m n. m.) a pozriete sa hore na skalnatý hrebeň, je vám jasné, že toto nebude žiadna kávopičská vyjížďka. Čaká vás 14,4 kilometra nepretržitého utrpenia s prevýšením vyše 1 240 metrov a priemerným sklonom 8,6 %. Svojou brutalitou a neustálym tlakom na pedále toto stúpanie pomaly, ale isto atakuje obávané talianske Mortirolo!
🚴♂️ Dva kohúty na vrchole a neslušné slová v tretine kopca
Vyrazili sme štyria. No už po prvých kilometroch bolo jasné, že Mont du Chat nikoho nešetrí. Žiadne milosrdné plošiny na oddych, žiadne rovinky. Len nekompromisný sklon, ktorý vám zohrieva reťaz aj pľúca na maximálnu prevádzkovú teplotu.
V tretine kopca to Ignác neudržal. Zakričal na nás akési veľmi šťavnaté, neslušné slovo, otočil bicykel a spolu s druhým parťákom to bez výčitiek zabalili smerom dole. Rozumné rozhodnutie!
Zostali sme dvia „kohúti“. Tvrdohlavosť vyhrala nad zdravým rozumom, a tak sme to lámali z posledného až na samotný vrchol k Signal du Mont du Chat (1 496 m n. m.). Ten výhľad zhora na celé jazero Lac du Bourget a okolité Savojské Alpy je však niečo, čo sa vám vypáli do pamäte do konca života.
🟡 Okienko Tour de France: Kopec, ktorý mrzačí favoritov
Signal du Mont du Chat sa zapísal do histórie Tour de France ako jedno z najobávanejších stúpaní vôbec, hoci sa v itinerári Starej dámy objavuje len zriedkavo.
- Premiéra v roku 1974: Prvýkrát sem pelotón zavítal v roku 1974. Legendárny Eddy Merckx sa neskôr vyjadril, že Mont du Chat je jedno z najťažších stúpaní, aké kedy vo Francúzsku absolvoval.
- Krvavý rok 2017 a pád Richieho Porteho: Najznámejší a najmrazivejší moment sa odohral v 9. etape v roku 2017. V šialenom, extrémne technickom zjazde z Mont du Chat nezvládol zákrutu v rýchlosti cez 70 km/h jeden z hlavných favoritov na žltý dres Richie Porte. Vyletel z cesty, vrazil do skalnej steny a so sebou zmietol aj Dan Martina. Výsledok? Zlomená panva, kľúčna kosť a koniec na TdF.
- Postrach zjazdárov: Zjazd z Mont du Chat je v cyklistickom svete povestný. Cesta je úzka, asfalt nepredvídateľný a zákruty sa zatvárajú tak prudko, že brzdové kotúče tu kričia o pomoc.
🏰 Cesta späť: Stretnutie pri Château de Bourdeau
Zjazd z Mont du Chat smerom cez Saint-Jean-de-Chevelu je technický a vyžaduje maximálnu sústredenosť. Dole pod kopcom sa opäť spájame s našou odpadlíckou dvojicou.
Zraz si dávame pri rozprávkovom zámku Château de Bourdeau, ktorý sa vypína priamo na myse nad jazerom. Tento zámok zo 12. storočia sa týči priamo na skalnatom mysi nad jazerom a je opriadaný romantickými legendami – rád tu vysedával a tvoril slávny francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac.
Napätie z kopca opadlo, emócie sa vyčistili a pred nami bol druhý, oveľa príjemnejší plán dňa: pohodový okruh okolo celého jazera Lac du Bourget.
⛵ Lac du Bourget
Jazero Lac du Bourget nie je len pekná vodná plocha. Je to najväčšieho prírodného jazera Francúzska, miesto plné príbehov, histórie a architektonických skvostov.
Vedeli ste, že Lac du Bourget dosahuje hĺbku až 145 metrov a ukrýva jedno obrovské prírodné špecifikum? Je domovom pravekej ryby Suma veľkého (Silurus glanis) a najmä vzácnej sladkovodnej tresky Lotte de rivière. Domáci radi rozprávajú historky o obrovských sumcoch z hlbín, ktoré dokážu zhltnúť celé kačice či dokonca útočia na podvodných potápačov.
⛵ Poznávací cyklookruh okolo jazera
Na ten kopec nemalo nič na okolí. Ani roklina Chéran, ani Mont Revard, či Col du Granier. Po brutálnom stúpaní bbušičov a zjazde zo Signal du Mont du Chat je jazda okolo Lac du Bourget čistým balzamom a idylkou na cyklistickú dušu. Jazdíme poľahky, už v štýle „cappučíno group“.
Prelietame okolo malebnej kaplnky Chapelle du Mont du Chat. Asi sa tu modlia za padlých cyklistov na tom kopci. Ale letíme ďalej, čaká nás čosi vačšie.
Abbaye d’Hautecombe: Pohrebisko kráľov
Treba sa asi kilometer s reptaním vrátiť a vyklesať až k vode. Ale oplatí sa. Majestátne cisterciánske opátstvo Hautecombe vyzerá, akoby vyrastalo priamo z vody. Je to oficiálne pohrebisko panovníkov z rodu Savojských – leží tu pochovaných až 42 kniežat, kráľov a kráľovien. V roku 1983 tu mal dokonca pompézny pohreb posledný taliansky kráľ Umberto II.
Po krátkej prehliadke pokračujeme západným, divokejším brehom jazera cez dedinku Conjux až k historickej prístavnej oáze.
Chanaz: „Malé Benátky“ Savojska
Táto kúpelná osada leží na kanáli Canal de Savières, ktorý spája jazero s riekou Rýn. Lode tu plávajú doslova popod okná kamenných domčekov z 15. storočia a vzduch vonia praženou kávou z miestnej historickej pražiarne, kde kávové zrná stále melú na vodnom mlyne!
Mimochodom práve tu, pri vodnom mlyne, sme našli ultrakrátke (30m), ale ultravýživné (28%) stúpanie. Tak sme sa tam hrali ako malé deti. Kto vytiahne tých 30 metrov na bicykli až hore?
Návrat do Aix Les Bains
Ikonický zámok Château de Châtillon na severnom cípe jazera iba preletíme. Čas už tlačí a zmrzlin, víno a syry nepočkajú. Po ceste Route d’Aix cez Brison sa dostávame na východný breh do kúpeľného mestečka Aix-les-Bains z ktorého sme vyrazili.
Tu bývame a tu sa história stretáva s noblesou.
Okrem toho, že sa tu liečili kráľovná Viktória či spisovateľ Guy de Maupassant, mesto má aj pikantnú históriu. V neďalekom hoteli sa v roku 1934 tajne stretol grécky a juhoslovanský kráľ, aby riešili osud Európy.
Dnes je to cyklistický raj s nekonečnou pobrežnou promenádou, kaviarenskými terasami, cyklotrasami a výhľadom na zapadajúce slnko nad masívom Mont du Chat.
Epilóg
Bol to deň dvoch úplne odlišných svetov. Dopoludnia krv, nadávky, pot a prevody na doraz v zákrutách Mont du Chat, popoludní vietor vo vlasoch, zámky, kapučínko a nekončiace výhľady na azúrovú hladinu. Ak budete v Savojsku, tento okruh si nenechajte ujsť!
