Samozrejme, že sme sa tešili, že si užijeme bicyklovanie. Ale tentokrát nebola pre nás priorita samotná cesta, ale predovšetkým jej cieľ, resp. niekoľko „medzicieľov“. Báječná záhorácka bicyklovačka po pamiatkach Záhoria a Moravy.
Začali sme v Holíči. Tu sme odstavili auto. Zaparkovali sme na parkovisku priamo pred zámkom. Parkovisko bolo bezplatné, aj napriek tomu bolo na parkovisku ešte niekoľko miest voľných. Zložili sme bicykle a mohli sme vyraziť. Obišli sme zámok po jeho pravej strane.
Priamo za ním sme sa napojili na cyklocestu, ktorá nás mala doviesť k nášmu prvému medzicieľu – ku kostolíku sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.
Kostolík sv. Margity Antiochijskej
Cyklocesta ku kostolíku je perfektne pripravená. Najprv asfaltová (na niektorých miestach aj ako súčasť bežnej dopravnej komunikácie), neskôr prašná poľná (ale stále upravená a kvalitná). Trochu sme zazmätkovali na križovatke, na ktorej sme chceli pokračovať po ceste do Kopčian. Kostolík sa však nenachádza v dedine, takže na križovatke bolo potrebné odbočiť na cestu vpravo.
Zmätky sme rýchlo vyriešili a o chvíľu sa pred nami otvoril výhľad na pole, na ktorom na miernej terénnej vyvýšenine stál predrománsky kostolík.
Kostol patrí k najstarším stojacim stavbám na Slovensku s možným veľkomoravským pôvodom. Postavili ho niekedy v priebehu 9. alebo 10. storočia. Kostolík je veľmi fotogenický. Urobili sme si niekoľko záberov a pokračovali sme poľnou cestou k nášmu ďalšiemu medzicieľu – Lávke Veľkej Moravy.
Lávka Veľkej Moravy
K mostu pre peších a cyklistov ponad rieku Morava sme sa od kostolíka sv. Margity dostali veľmi rýchlo. Lávka spája slovenskú obec Kopčany s moravskou obcou Mikulčice. Zároveň spája dve obľúbené cyklotrasy. Umožňuje tak plynulý prechod medzi dvoma významnými archeologickými lokalitami – v tejto fáze výletu sme mali zvládnutý kostolík v Kopčanoch a mohli sme sa tešiť na slovanské hradisko v Mikulčiciach.
Slovanské hradisko v Mikulčiciach
Keď sme prešli cez most, pustili sme sa dole z hrádze a cestou cez les sme sa opäť veľmi rýchlo dostali k ďalšiemu nášmu medzicieľu. Privítalo nás návštevnícke centrum, pred ktorým je nielen veľké parkovisko pre autá, ale je tu pripravené tiež množstvo stojanov na bicykle. Aj my sme tu svoje bicykle odložili a vybrali sme sa práve do návštevníckeho centra.
Jeho súčasťou je vyhliadková veža, ktorá sa týči až do výšky 30 metrov. Samozrejme využili sme možnosť vystúpiť na ňu, vďaka čomu sa nám naskytol výhľad z vtáčej perspektívy na najväčšie slovanské hradisko v Čechách (aj keď veľa odkrytých základov veľkomoravských objektov z nej nie je vidno).
V návštevníckom centre si môžete zakúpiť si vstupenky nielen na vyhliadkovú vežu, ale na prehliadky viacerých prehliadkových okruhov v rámci pavilónov so sprievodcom. My sme túto možnosť nevyužili a absolvovali sme iba voľnú prehliadku vonkajšieho areálu. Takže to, čo sme si pred tým chceli obzrieť z hora z veže, sme si teraz mohli pozrieť zblízka.
Samozrejme, zastavenie na slovanskom hradisku sme využili aj na občerstvenie. Energiu sme doplnili v miestnom bufete. A keďže jazda z Holíča k hradisku bola naozaj krátka, rozhodli sme sa pokračovať v cykloceste ďalej. Naším ďalším medzicieľom sa stal Lužický rybník.
Lužický rybník
Od hradiska sme sa vybrali cestou, ktorá je zároveň aj cyklocestou do obce Mikulčice. Prešli sme cez Mikulčice až do obce Lužice. Na konci Lužíc sme zišli z cyklocesty prudko doľava, aby sme sa dostali k rybníku.
Zvládli sme priamy prejazd cez štvorpúdovku aby sme po pár metroch túto cestu opustili a zasa prudko zabočili (tentokrát doprava). A už sa nám naskytol výhľad pomedzi domy na rybník. K rybníku sme už dojazdili na voľnobeh… Okolie Lužického rybníka je prezentované ako rekreačné a oddychové miesto, vhodné nielen pre rybárčenie. Bohužiaľ, my sme si ho veľmi neužili, pretože nad nami sa začali kopiť ťažké čierne mraky. Z diaľky bolo počuť už aj hrmenie. Takže radšej sme z bicyklov ani nezosadli (ak nerátam krátke zosadnutie na urobenie aspoň pár fotiek) a vrátili sme sa späť do obce Lužice.
Návrat do Holíča
Nevrátili sme sa však tou istou cestou, ktorou sme sa dostali k rybníku, ale cestičkou cez rybník. Okrajom dediny sme sa dostali na polia a poľnou cestou (samozrejme s pomocou navigácie) sme sa dostali až k rieke Morava.
A popri nej sme dobicyklovali opäť k Lávke Veľkej Moravy. Cesta od rybníka k mostu bola naozaj rýchla, pretože mraky nás stále strašili svojou prítomnosťou. Ale zvládli sme cestu v suchu až po kostolík v Kopčanoch. Tam sa prvýkrát rozpršalo.
Do Holíča to bol odtiaľto len kúsok, takže už nám to vlastne ani nevadilo. Kým sme prišli do Holíča, na chvíľu pršať prestalo. Pohodlne sme si vychutnali záverečnú kofolu v Bažantnici.
Keď sa rozpršalo úplne, to sme už sedeli v aute a po prima výlete sme sa vracali domov. Nabicyklovaných sme síce mali iba necelých 36 kilometrov, ale videli sme kus krásneho kraja.
