Alebo ako sme vyšli z podzemia a vošli do slobody. Čo majú spoločné? Prvé čo vnímaš už z diaľky je nevšedná, absolútne originálna architektúra. Dve mega múzeá Gdaňska, jedno o 2. svetovej vojne, druhé o Solidarite. A sú to vlastne múzeá?
Zostup a výstup
„To je zvláštne. Vojnové múzeum je celé pod zemou, zatiaľ čo Solidarnosť má výhľad na mesto,“ poznamenal Johny. A mal pravdu. Prvé nás zobralo dolu. Druhé nás vytiahlo hore. V jeden deň sme prešli z podzemných chodieb plných tmy, smrti, výbuchov a výstrelov, do priestorov zaplavených svetlom, kde z korodovaného kovu trčala nádej.
Dve múzeá, dva zážitky. A medzi nimi človek, ktorý si uvedomuje, čo všetko sa muselo stať, aby sa mohol len tak prejsť po nábreží s kávou v ruke.
Múzeum druhej svetovej vojny
Alebo: Keď sa svet rozpadol. Ak má Gdaňsk jazvu, tak je to Westerplatte – miesto, kde 1. septembra 1939 začala druhá svetová vojna. Práve v tento deň napadol Hitler Poľsko. O 12 dní neskôr sa pridal Stalin a napadol Poľsko z druhej strany. Ak má Gdaňsk vojnovú pamäť, tak je to Muzeum II Wojny Światowej.
Už samotná budova vyzerá, akoby trčala zo zeme ako naklonený hrobový kameň budúcnosti. Červený, šikmý, zlovestný. Vchádzaš dnu a zostupuješ do podzemia. A s každým metrom hlbšie sa ti mení dýchanie.
Expozícia nie je klasická. Nie sú to vitríny s prilbami. Sú to miestnosti, ktoré rekonštruujú celé ulice, byty, zákopy, výklady, vlaky, ulice, väzenské cely.
Zvuky, svetlá, vône. Zrazu si v Gdansku v roku 1939, potom vo Varšave v ruinách, potom v Norimbergu na súde. A všetko to trvá. A bolí.
„To bolo silné, podobne ako Oswienčim,“ povedal Johny, keď sme vyšľapali späť na denné svetlo. A na chvíľu bol ticho. Dokonca ani nehľadal reštauráciu alebo záchod. Čo je u neho zriedkavé.
Európske centrum Solidarity
Ak vojnové múzeum hovorí o zlome rozpadu, Solidarita hovorí o zlome opačnom – o čase, keď sa ľudia postavili a povedali: dosť.
Opäť výnimočná architektúra. Budova vyzerá ako rozrezaná loď, vyrobená zo skorodovaného železa a skla. Je to zámer. Námornícky symbol, ktorý sa nepotopil, ale vyniesol ľudí na povrch.
Vo vnútri necítiš múzeum. Cítiš hnutie. emóciu. Nepokojnú, odvážnu energiu. Výstava rozpráva príbeh robotníkov, ktorí sa v gdaňskej lodenici postavili proti režimu. Ich požiadavky písali na dvere. Ich slová sa šírili medzi plotmi. A ich sila neprišla z pušiek, ale zo vzájomnej solidarity.
Lech Wałęsa, podpisy, megafóny, plagáty, stany pred továrňou, mená, ktoré už dnes nik nepozná, ale vtedy stáli v prvej rade. Je to výstava o tom, čo môže spraviť obyčajný človek, keď má odvahu a verí, že slušnosť je revolučná zbraň.
Dva múzeá Gdaňska. Dve tváre Európy. Jeden deň.
Gdaňsk je možno malé mesto. Ale ak si dáš tú námahu prejsť v jeden deň z vojnového múzea do centra Solidarity, pochopíš, prečo je dôležité pozerať sa späť a zároveň ísť dopredu.
Raz som zažil Lecha Walesu naživo. Povedal vtedy:
“Slobodu nezískaš jednou revolúciou. O slobodu a demokraciu sa musíš neustále usilovať, lebo vždy sa nájde niekto, kto ťa chce o ňu pripraviť“
Lech Walesa
Obe múzeá sú práve v tejto dobe mimoriadne aktuálne. Akoby sme sa vracali v čase, akoby dnešné generácie nechápali, že zlo sa môže kedykoľvek vrátiť. Preto som privítal, keď som večer zavátal do 100cznie a prečítal som si ich desatoro.
Jedno múzeum ťa uzemní. Druhé ťa zdvihne.
A niekde medzi tým si ty – s vlastnou pamäťou, charakterom, hodnotami a vlastnou zodpovednosťou. Tak som tam zanechal na stene solidárnosti aj vlastný odkaz.
Praktické tipy
- Múzeum 2. svetovej vojny: vyhraď si aspoň 2–3 hodiny. Odporúčame audio sprievodcu. Nie je to rýchly výlet. Je to ponor.
- Centrum Solidarity: moderné, interaktívne, plné výhľadov aj emócií. Ideálne na popoludnie. Johny odkazuje, že sa tu dá aj najesť.
- Múzeá Gdaňska sú od seba cca 20 minút pešo – cez staré prístavné časti a nové developerské štvrte. Pekná prechádzka pri kanále s nádychom minulosti aj budúcnosti.
Ak chcete ísť v stopách histórie – začnite vo vojnovom múzeu. Končite Solidarnosťou. Tak, ako to išlo aj v skutočnosti: najprv tma, potom svetlo.
