Malé Karpaty v bezprostrednom okolí Bratislavy zo záhoráckej strany máme celkom dobre pochodené. Teraz sme sa rozhodli ísť o kúsok ďalej. Zo Svätého Jura cez Biely kríž do Rače. Náš ostatný výlet sme začali v Jure, do ktorého sme sa doviezli autobusom.
Autobusom do Svätého Jura
Autobusy sem jazdia pomerne často aj cez víkend (cca každú polhodinu). Vystúpili sme na zastávke Krajinská a hneď na zastávke sme zbadali hnedú tabuľu, ktorá nás nasmerovala k Bielemu Kameňu, zrúcanine hradu, ktorého návšteva mala byť súčasťou nášho plánovaného výletu. Prešli sme centrom mesta, pričom sme neustále nasledovali žltú turistickú značku. Na konci obce sme vstúpili do lesa. Začali sme mierne stúpať a …. Boli sme na Bielom Kameni.
Hrad Biely Kameň
Ruiny hradu sa nedali minúť a to aj napriek tomu, že v tomto prípade sme ich nevideli už z diaľky, pretože sú ukryté v lese. Hrad pôvodne zaberal pravdepodobne veľkú plochu, dnes sa nachádza v pokročilom štádiu rozpadu. Ale aktuálne dobrovoľníci pracujú na jeho úprave a oprave. Preto zvýšte pri jeho prechádzaní opatrnosť.
Žltá turistická značka prechádza popri hrade, a keďže na hrad sme sa dostali naozaj veľmi rýchlo, náš výlet sme tu neukončili a pokračovali sme ďalej po žltej na Biely kríž. Odtiaľto až po Biely kríž nás čakal už len pochod lesom, pričom sme prechádzali od jedného kríža k ďalšiemu (od Červeného, k Modrému atď.)
zažili sme veľmi príjemnú prechádzku – iba mierne stúpanie v tieni pod korunami stromov. Okrem jedného páru sme na lesnej ceste nestretli ani žiadnych turistov. Žltá značka nás doviedla z lesnej cesty na asfaltovú. Tá už bola frekventovanejšia. Nie však turistami, ale cyklistami. Bolo ich tu naozaj neúrekom, takže museli sme byť viac opatrní. Asfaltovou cestou sme sa dostali až k cieľu našej cesty na Biely kríž.
Biely Kríž
Biely kríž poznáme ako významnú turistickú križovatku v Malých Karpatoch. Ide o križovatku nielen turistických chodníkov, ale aj cyklistických. Medzi turistami, aj medzi cyklistami, je to veľmi obľúbený oddychový bod, keďže sa tu nachádza aj niekoľko možností občerstvenia.
Dominantou Bieleho kríža je aktuálne horáreň. Krásne ju zrekonštruovali a nesie rovnaké meno – Horáreň Biely kríž. My sme si občerstvenie dopriali v bufete stojaceho hneď vedľa horárne. Dobre sme urobili – vegewrap mi naozaj chutil. A po krátkej prestávke sme sa vybrali pokračovať v ceste – smer Rača.
Túra cez Biely kríž do Rače
Do Rače sme sa nechali viesť modrou turistickou značkou. Z Bieleho kríža nás najprv naviedla na asfaltku plnú cyklistov. O to viac ma potešilo, že z asfaltovej cesty nás modrá značka stiahla na lesný chodník, ktorý v zásade kopíroval asfaltku. Ale schádzanie po lesnej cestičke bolo oveľa pohodlnejšie a určite aj bezpečnejšie, keďže cyklisti zostali na asfaltke.
Modrá turistická značka nás doviedla priamo do Rače, na električkovú zastávku. Tu sme celý výlet ukončili. V nohách sme mali takmer 12,5 km, ale boli to veľmi príjemné a pohodové malokarpatské kilometre. Zvládne ich ktokoľvek, napríklad aj malé deti.
