Na kolobežke sa človek cíti slobodne. Aspoň do momentu, kým mu nedôjde dych a nepochopí, že v Strečne si pivo nekúpi. Prichádzame do Žiliny ranným Považanom. Nezaháľame. V penzióne pri stanici skladáme na recepcii bágle a vyrážame. Cieľ? Starhrad a Strečno cez VN Žilina kolobežkou. Objaviť, čo všetko sa skrýva za Vodným dielom Žilina, ktorého dokončeniu som bol v roku 1998 sám svedkom.
VN Žilina
Voda, vtáky a vietor v protismere. Vodné dielo Žilina je technická lahôdka. Ako jediná priehrada na Váhu má plne ekologickú vodnú elektráreň so štyrmi Kaplanovými turbínami. Produkuje čistú energiu a pritom stále dovoľuje rybám plávať hore Váhom – majú tam rybí prechod, čo je vlastne niečo ako výťah pre kapre. Po bokoch z EU fondov vybudovali luxusné asfaltové cyklotrasy, ideálne pre bicykle, korčule, kolobežky… aj pre nás.
Na severnej hrádzi nás vítal vietor. Nie spredu, nie zozadu – klasicky zboku, aby to bolelo všade. Prechádzame okolo Kie až do Varína, kde by mala byť odbočka na nový Žilinský cyklohighlight: 26 km cyklotrasu do Terchovej. Ešte sme sa priehrady nenabažili, tak výhľady stoja za to: zrkadlová hladina, vodné vtáctvo, horské panorámy. Proste National Geographic pre slovenských dôchodcov.
Nezbudská lúčka
Kvetinky a nostalgické prestávky s fotením. Z VN sme sa odpichli smerom na Varín a zastavili sme sa až v krčme za stanicou v Nezábudskej lúčke. Martiner za 1,40€ je pre Bratislaváka rozhodne jeden z dôvodov na stopku. Na chvíľu si tu oddýchla nielen naša duša, ale aj sedacie svalstvo.
Potom už nás čakala Nezbudská lúčka – miesto, kde sa vraj chodili bozkávať prvé lásky. Asi sme prišli mimo sezónu, lebo jediné čo sme tu okrem kvetov, kliešťov, váhu a nekonečnej lúky objavili, boli parkovacie tabule so spoplatnením na každom kilometri.
Starhrad (Starý hrad)
Výšľap do histórie s trochou potu. Až za ohybom Váhu prišla prvá tlačenica. Starhrad. Oficiálne Starý hrad, ale žiadny z nás ho predtým nevidel, takže pre nás to bol nový objav.
Hrad sa prvýkrát spomína v roku 1321, keď ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky. Postavili ho ako strážny hrad nad Váhom – aby každý, kto išiel z juhu na sever alebo opačne, musel slušne zaklopať a zaplatiť clo. V 17. storočí ho však nahradil modernejší Strečniansky hrad a Starhrad postupne upadol – dnes z neho ostali len ruiny, ale aké! S výhľadom, ktorý stojí za každú kvapku potu.
Dychčiac a opierajúc sa o kolobežky sme našu výpravu prirovnali k výstupu na Monte Zoncolan – s tým rozdielom, že tu sa nikto nehral na hrdinu a kolobežku tlačili všetci: kávopiči aj makači.
Traduje sa, že kedysi tu hľadali poklad templárskych rytierov. Našli sme len kôpku hrdzavých konzerv. Niektorí nadšenci tvrdia, že pod Starhradom sa nachádzajú tajné pivnice spojené s jaskynným systémom. My sme okrem prázdnej fľaše borovičky a verejnej pokladničky nič nenašli. Poctivo sme vyniesli po kameni a prispeli pár eurami (keď už našej ministerke ne kultúry obnova hradu za to nestojí)
Johny sa kasal, ako to dá kolobežkou dole z hradu. Potom akosi vymäkol. Ale chápem ho. Jeho vrodená skromnosť mu nedovolila, aby ma predbehol a bol lepší ako ja. Z výšky sme sa spustili naspäť k Váhu a zamierili do Strečna.
Hrad Strečno
Tam už nás vítal majestátny Strečniansky hrad, ktorý poctivo zrekonštruovali. Pôsobil na nás ako Slovenský Disneyland pre milovníkov histórie. Pôvodne slúžil ako vojenská a obchodná stráž. V 17. storočí tu vládla Žofia Bosniaková, známa ako „svätica zo Strečna“. Jej zachované telo vystavovali v kaplnke až do roku 2009, keď ho nejaký šialenec podpálil. Dnes je v podobe repliky v kaplnke zasa – na pamiatku.
V hrade a múzeu sú expozície zbroje, dobových zbraní a histórie okolitého kraja. My sme si hlavne užívali výhľad na Váh, ktorý tam dole meandruje ako had. Pre krátkosť času sme prehliadku hradu vynechali. Spustili sme sa radšej na Paseky.
Tip: Najkrajšie fotky hradu Strečno urobíte práve z Nezbudskej lúčky.
Archeopark Paseky
Zjazd z hradu na Paseky je pre kolobežkára nirvána. Archeopark síce nie je tak známy, ale určite stojí za krátku zachádzku. Je to replika slovanského osídlenia z 9. storočia, kde môžete vidieť, ako sa kedysi žilo. Bez elektriny, bez mobilov a bez bicyklov a kolobežiek (tragédia). Občas tu organizujú historické festivaly, dobové bojové ukážky alebo remeselné trhy. My sme tam našli ticho, pár rekonštruovaných dreveníc, vodu do fľaše a krátku úľavu pre naše unavené kolená.
Strečno
V Strečne ťa nechajú zomrieť hladom. Popri niekoľko rokov zatvorených pltiach (údajne málo vody) sa vraciame na Vážsku cyklomagistrálu. Máme veľký sen. V Strečne sa chceme dobre najesť. Prejdeme polku cyklotrasy, nádherné kvetinové záhony, záhradky, vodné tône a… ani jeden bufet. V panike schádzame do dediny. Prvá Pizzeria zatvorená, posielajú nás kamsi do centra na zmrzlinu.
Druhá pizzeria až na konci dediny. Terasa je síce otvorená ale nikde ani duše. Žije vôbec v Strečne niekto? Opúšťame prázdnu terasu, Hneď vedľa vidíme ďalšiu tabuľku Śariš. Ale pizzeria Sofia už má svoje dni evidentne zrátané.
V hladovej panike a s akútnym nedostatkom piva volíme návrat na cyklotrasu. Vidíme slnečníky. „Hurá.“ Dokonca je tam aj nejaká pani.
“Dnes fučí, mám zatvorené. Ale skúste zajtra alebo na Mojšovej lúčke.” hovorí nám s úsmevom a my rýchlo opúšťame Strečno.
Návrat do Žiliny
Naspäť do Žiliny sme sa vracali okolo južnej strany vodného diela. Bol tu pokoj, pre nás až priveľký: „Kráľovstvo za pivo, pizzu alebo aspoň klobásu.“ Konečne nám prial vietor od chrbta – alebo sa nám to len zdalo po tých 30 kilometroch. Míňame chatové osady, malé súkromné plážičky ale naplniť bruchá sa nám podarilo fakt až na terase Mojšovej Lúčky.
Kto by si pomyslel, že keď si dvaja seniori kúpia kondičné kolobežky, skončí to výpravou ako z dokumentu National Geographic? Niežeby sme objavovali Moravskú Amazóniu – ale povedzme si úprimne, kto raz prežil výšľap na Starhrad s kolobežkou a s prázdnou termoskou v batohu, už ho nič nerozhádže.
Naše telá kričia gauč, ale my odpovedáme cyklotrasa! Pred priehradným telesom nás ešte zaujal pump track areál a potom sprcha, Veltlín a makový moravský koláč.
Strečno cez VN Žilina rekapitulácia
Trasa: Žilina – Varín – Nezbudská lúčka – Starhrad – Strečno – Archeopark Paseky – späť po južnom brehu VN Žilina
- Dĺžka: cca 32 km
- Prevýšenie: dosť na to, aby sme si to na kolobežke zapamätali
- Zážitky: 10/10
- Počet odrenín: 1
- Pocit z Martinského piva za 1,40€: jedinečný
- Počet hlaďákov: 3
- Počet nádherných výhľadov: nepočítane
- Počet sťažností na kolená: tiež
