Po dlhšej dobe sme si opäť užili situáciu – naplánovali sme si niečo a skončilo sa to inak. 🙂 Túra na Stratenec opäť preverila našu navigáciu a logistiku.
Na Veľký Javorník
Na „dušičky“ sa tohto roku vykľulo pekné počasie a tak sme sa rozhodli, že v takýto pekný deň splníme ďalší cieľ z výzvy 7 kopcov 3 jazerá. Keďže k dispozícii sme mali iba jeden deň, z možných cieľov sme vybrali ten geograficky nám najbližší – Veľký Javorník.
Z Bratislavy sme však vyrazili pomerne neskoro, až okolo deviatej, takže už v úvode sme tušili, že možno nie všetko vyjde tak, ako má. Cesta do Považskej Bystrice našťastie prebehla hladko po diaľnici, odtiaľ sme sa už lokálnymi cestami dostali do obce Papradno, z ktorej mal vychádzať turistický chodník na Javorník.
Kde je chodník na Javorník?
Hľadali sme, hľadali, ale nič sme nenašli, teda aspoň chodník na Javorník nie. Znovu sme otvoril google, a chodník má naozaj ísť z Papradna. Ale z časti Podjavorník. Znovu sme nasadli do auta a odviezli sa ešte ďalších 10 minút do Podjavorníka. Zaparkovali sme na veľkom parkovisku pred hotelom Podjavorník, ktorý som zrazu spoznala – tu sme boli na lyžiarskom výcviku, keď som bola ešte gymnazistka.
Nečudo, že ma v úvode túry pohltili príjemné nostalgické spomienky na mladosť. Ale neprišli sme sem spomínať, chceli sme ísť na Javorník. A znova sme chodník nenašli. Nikde sme nevideli žiadnu značku, ktorá by nás nasmerovala tým správnym smerom.
Smerovník na parkovisku odkazoval iba na jedinú turistickú cestu – žltú. Tá nás po hodine a pol mala doviesť do Sedla pod Stratencom. Keďže nič iné nebolo v ponuke, vykročili sme žltou trasou.
Patálie so žltou
Prešli sme popod lyžiarsky svah, pobavili sme sa pri pohľade na pozostatky verejných toaliet a po ceste plnej blata sme sa vybrali k nášmu cieľu. Kráčali sme asi 20 minút Za celý čas sme nevideli ani jedinú žltú turistickú značku. To sa nám už fakt nepáčilo, tak sme sa rozhodli vrátiť.
Vrátili sme sa až pod lyžiarsky svah a kúsok pred toaletami, na ktorých sme sa pred tým tak bavili, sme si na jednom strome žltú značku konečne všimli. Vybrali sme sa k nej, ale hneď sme sa aj vrátili. Zhodnotili sme totiž, že tadiaľ žiadny chodník nevedie.
Ale nikde inde sme žiadnu inú značku nevideli. Tak sme sa museli nechať viesť tou jedinou, ktorú sme našli. A dobre sme spravili. Už po pár metroch sme si v kopci všimli ďalší strom, na ktorom svietila žltá značka.
Túra na Stratenec
Pochopili sme, že chodník tadiaľ vedie, len ho nebolo vidno – išli sme na jeseň a celý chodník bol schovaný pod napadaným lístím. A o chvíľu sme zbadali aj ďalšiu značku a nám bolo jasné, že konečne sme na správnej ceste.
Vyšli sme ponad chaty na lúku, cez ktorú sme sa stále po žltej dostali opäť do lesa. Tu nás čakalo stúpanie, našťastie iba mierne. Cesta lesom bola príjemná, lístie pod nohami príjemne šušťalo a nám sa podarilo nájsť aj niekoľko hríbov. Miestami cestu križoval padnutý strom, takže sme museli trochu schádzať z cesty, aby sme ho obišli. Občas bola cesta podmáčaná vodou z potoka, ale ani toto nespôsobilo žiadne komplikácie.
Sedlo pod Stratencom
Po viac ako hodinovom výstupe sme sa dostali do Sedla pod Stratencom. Smerovník v sedle nás poslal ďalej „červenou“ trasou na Stratenec. Boli sme tam o pár minút a čakalo nás veľmi príjemné prekvapenie – krásna rozhľadňa.
Rozhľadňa Stratenec
Pod rozhľadňou sa nachádzal pamätník venovaný dvom vojakom, ktorí padli cez 2. svetovú vojnu počas oslobodzovania Velkých Karlovic, pamätník Tri kríže, ale aj turistický prístrešok, ohnisko a na okraji svahu aj úplne nová lavička Stratenec. Pri posedení na lavičke, či z rozhľadne, ale aj z iných miest tohto kopca sa nám naskytol krásny výhľad na Moravské Beskydy.
Takto krásne upravený kopec sme skutočne počas túry nečakali. Na Veľký Javorník nám to odtiaľto malo trvať niečo cez hodinu. Ale čas už pokročil, začali sme sa preto obávať, že ak budeme pokračovať v našej ceste podľa plánu, naspäť k autu sa budeme vracať po tme. A tomu sme sa chceli vyhnúť. A tak sme sa rozhodli náš výstup v Javorníkoch ukončiť tu – na Stratenci.
Náš cieľ sme síce nesplnili, napriek tomu bol výlet krásny. Naspäť sme sa vrátili tou istou cestou, akou sme vyšli hore. Výstup sme ukončili skôr ako sme plánovali, a tak sme mali aj cestou dole dosť času pozbierať ešte niekoľko hríbov. K hotelu Podjavorník sme sa vrátili riadne hladní. Nasadli sme do auta a odviezli sa do centra Papradna, kde nás šípky popri ceste upozornili na existenciu koliby. Koliba sa nachádza kúsok nad dedinou. V príjemnom prostredí sme si dopriali poriadne slovenské pochúťky. A to bola príjemná bodka za naším parádnym výletom.
Záverečné hodnotenie
Stratenec síce nebol náš primárny cieľ, ale po jeho zdolaní môžem zhodnotiť, že ak sa niekto rozhodne pre výstup na tento kopec, vrchol ktorého sa nachádza vo výške 1 055 m. n. m., určite nebude ľutovať.
Celý výstup na Stratenec bol do kopca. Nešlo však o žiaden prudký, či strmý výstup, takže výstup a následne teda aj zostup nebol náročný. V tomto prípade platí to, čo som sa dočítala aj na internete – túra na Stratenec je nenáročná a je to výborná voľba pre rodinnú turistiku. A odmena v podobe neskutočných výhľadov je zaručená za každého ročného obdobia.
